Hrozí zánik mobilných hospicov Štát šetrí na starostlivosti o zomierajúcich, hospice už nedokážu pokrývať zvyšujúce sa náklady

Ak umierate, tak to robte hlavne rýchlo. Asi tak by sa dal vysvetliť odkaz štátu svojim obyvateľom, ktorý vyslal svojím rozhodnutím o výške platieb hospicovým zariadeniam za ich starostlivosť o chorých v terminálnom štádiu na tento rok.

V Postoji sme sa pôvodne plánovali venovať bližšie hospicovej starostlivosti v rámci témy o dôstojnej starobe a zomieraní. Po tom, čo sme oslovili viacero hospicov, zistili sme, že umieranie chorých v rodinnom prostredí pod dohľadom zdravotníkov je momentálne vážne ohrozené.

Väčšinu hospicov na Slovensku zriaďujú cirkevné organizácie – charity, rehole alebo organizácie, ktoré majú právnu subjektivitu odvodenú od cirkví. Práve v týchto dňoch sa dozvedeli, že napriek tomu, že svojou činnosťou suplujú štát v starostlivosti o chorých a šetria mu peniaze, ten im za túto službu bude aj tento rok platiť len zlomok skutočných nákladov. 

Keďže táto situácia pretrváva už roky, pre neustále zvyšovanie nákladov i konsolidačné opatrenia sa ich činnosť stáva ekonomicky neudržateľnou a upozorňujú, že niektoré mobilné hospice zaniknú. Tých je pritom aj za súčasného stavu nedostatok a nedokážu pokryť všetok záujem o ich služby.

„Je nevyhnutné si uvedomiť, že ide o segment, kde sa nevykazuje žiadny zisk, platia tu celkom odlišné princípy ako ponuka verzus dopyt, dosahovanie zisku a podobne,“ povedala pre Postoj Beáta Bialončíková z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska.

Prečo hospice hovoria o zániku

Predstavitelia hospicovej starostlivosti poukázali na likvidačné nastavenie pevných platieb štátu za ich služby ešte v decembri 2025. Vlani totiž štát prispieval na výjazd sestry za zomierajúcim 30 eurami, v prípade výjazdu lekára so sestrou to bolo 95 eur.

Z tejto sumy musia mobilné hospice zabezpečiť nielen mzdy zdravotníkov, ale aj nákup špecializovaného zdravotníckeho materiálu, špeciálnych pomôcok, ale aj úhradu prevádzkových nákladov ako prenájom ambulancie, telefón, ďalej pohonné hmoty, parkovné či cestnú daň, rovnako musia reagovať na rast spotrebiteľských cien.

„Vyčíslili sme 170 eur ako minimálnu sumu za návštevu lekára a sestry a v prípade výjazdu sestry sumu 70 eur, ktorá je nutná na to, aby boli pokryté nevyhnutné výdavky,“ informuje Beáta Bialončíková. Predstavitelia hospicov sa snažili ministrovi Kamilovi Šaškovi svoju situáciu vysvetliť ešte pred tým, ako padne rozhodnutie o platbách na tento rok.

Prvotný návrh, ktorý šiel v januári do pripomienkového konania, oprávnene vyvolával vlnu optimizmu. „Po mnohých rokoch konečne krok správnym smerom,“ radovali sa niektorí predstavitelia hospicov po tom, čo v návrhu videli sumu 130 eur za návštevu sestry u zomierajúceho.

Preto sa nemožno čudovať, že suma, ktorú nakoniec ministerstvo schválilo, zapôsobila ako studená sprcha. Zistili sme totiž, že štát navýšil platbu za výjazd sestry v riadnom pracovnom čase na 50 eur a za výjazd lekára so sestrou na 142 eur.

Kým predstavitelia mobilných hospicov zostali z dvojtretinového zníženia oproti pôvodnému návrhu šokovaní, ministerstvo vyjadrilo svoju spokojnosť.

Pýtali sme sa preto ministerstva zdravotníctva, či nie je pre štát efektívnejšie finančne podporiť existujúcu sieť mobilných hospicov ako nechať ich priviesť do krachu a presunúť starostlivosť o chorých v terminálnom štádiu na nemocničné oddelenia.

Podľa ministerstva zdravotníctva sú súčasné pevné ceny postačujúce. Na snímke minister Kamil Šaško. Foto: TASR/Veronika Mihaliková

„Pri mobilných hospicoch pokračujeme v navyšovaní pevných cien s cieľom udržať poskytovanie služieb v požadovanej kvalite a dostupnosti,“ vyjadrilo sa pre Postoj tlačové oddelenie ministerstva.

Upozornilo, že k navýšeniu došlo po „skokovom niekoľkonásobnom navýšení z roku 2024 a 2025“. Len pripomíname, že vlaňajšie nízke sumy 30 a 95 eur, ktoré pokrývali len zlomok skutočných nákladov hospicov, boli už teda výsledkom cenových „skokov“.

Ministerstvo tiež informovalo, že zároveň rozšírili limit počtu návštev lekára so sestrou z osem na desať návštev za rok na pacienta, sestry zo šestnásť na dvadsať návštev, pri deťoch do 18 rokov nechali zdravotné návštevy bez limitov.

„Ministerstvo zdravotníctva veľmi zodpovedne pristupuje k cenovej regulácii vždy v kontexte schváleného štátneho rozpočtu,“ dodalo na záver.

Štát určuje, koľkokrát príde pomoc

Okrem nezreálnenia nákladov hospice vyčítajú ministerstvu, že limituje počet návštev zdravotníkov u pacienta, a považujú za absurdné, aby úradníci určovali, koľkokrát má chorý potrebovať lekára či sestru.

„Vnímame ako absolútne neprípustné, aby ministerstvo právnym predpisom určovalo počet návštev pacientovi, ktoré budú preplácané,“ vyhlásila Beáta Bialončíková z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska.

„Uvedomme si, že hovoríme o pacientoch – ľuďoch, ktorým zostáva do konca života niekoľko dní, týždňov, maximálne mesiacov. Pre paliatívnych pacientov sú typické ukrutné bolesti,“ vysvetľuje.

Beáta Bialončíková dodáva, že na rozporovom konaní k cenovému opatreniu ich úradníci z ministerstva informovali, že čísla o počtoch návštev vyvodili zo štatistík. To považuje za skresľujúce, pretože kým jeden pacient mohol potrebovať len tri návštevy, iný ich potreboval pätnásť.

„To bude znamenať, že päť návštev lekárov, ktoré budú nad ministerstvom schválených desať, nebude pacientovi preplácaných, hoci ich bude potrebovať,“ dodáva Beáta Bialončíková.

Bernadeta Staňová, štatutárna zástupkyňa OZ Slnečnica Slovensko, ktoré poskytuje hospicovú starostlivosť v Bratislave a okolí, upozorňuje na ďalšie absurdné situácie, ktoré dané limity môžu znamenať.

Často sa totiž stáva, že „hospicový“ pacient má aj službu ADOS. Kým hospicový tím rieši paliatívnu liečbu, bolesť, symptómy a psychickú podporu, ADOS zabezpečuje praktickú ošetrovateľskú časť starostlivosti, keď sestra podľa potreby príde za pacientom domov, aby ošetrila ranu, podala injekciu a podobne.

„V tomto prípade ak napríklad ráno prišla sestra ADOS pacientovi ošetriť rany a ten má neskôr dňa má neznesiteľné bolesti alebo iné urgentné ťažkosti a príde to riešiť sestra mobilného hospicu, tak sestra mobilného hospicu nemá nárok na úhradu služby,“ vysvetľuje Bernadeta Staňová.

„To je v takom prípade lepšia rýchla zdravotná pomoc? Cena výjazdu RZP je neporovnateľne vyššia, pričom niektoré posádky nemajú k dispozícii ani morfín (silný opioidný liek proti bolesti, pozn. red.),“ vysvetľuje Bernadeta Staňová, ako na limity ministerstva môže doplatiť pacient v terminálnom štádiu.

Ako teda dokážu hospice prežiť, keď dlhodobo nemajú pokryté náklady na svoju činnosť? Konkrétne OZ Slnečnica vďačí za to, že ešte stále existuje, najmä darom od fyzických osôb a rôznym grantom. Podľa slov jeho predstaviteľov vďaka tomu zatiaľ nemuselo pristúpiť k žiadnym poplatkom pre svojich pacientov a poskytuje svoje služby bez ohľadu na platby zdravotných poisťovní. 

Na Slovensku už akosi začína byť pravidlo, že chorí a zraniteľní ľudia nenachádzajú v štátnom systéme pomoc a sú odkázaní hľadať ju u dobrodincov.

Hospicov je málo a niekde sú úplne nedostupné

Na Slovensku máme oficiálne registrovaných 35 mobilných hospicov, z toho len asi 25 je aktívnych. Zvyšok položil nedostatok financií, chýbajúci personál a zle nastavený systém, ktorý hospice tlačí do každodenného boja o prežitie.

Navyše, ako Postoj upozornila prezidentka Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti a riaditeľka Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne Henrieta Žilková, ďalším vážnym problémom je nedostatočné územné pokrytie mobilných hospicov.

„Mobilný hospic by mal mať pacientov v dojazde maximálne 30 až 40 kilometrov, aby dokázal reagovať na krízové situácie v starostlivosti o zomierajúceho pacienta. Pri väčších vzdialenostiach to už nie je reálne zvládnuteľné,“ povedala Henrieta Žilková.

Na Slovensku však zdravotníci za pacientom cestujú aj vyše 100 kilometrov. A napríklad v južnej časti stredného Slovenska mobilné hospice celkom chýbajú, nachádza sa tam len jedno paliatívne oddelenie pri nemocnici v Lučenci.

Za týchto podmienok sa dá len ťažko hovoriť o skutočnej dostupnosti hospicovej starostlivosti. Záujem o služby mobilných aj lôžkových hospicov je veľký a dlhodobo prevyšuje kapacity. Tento stav tu máme v období, keď podľa demografického vývoja naša populácia starne a predpokladá sa, že dopyt po službách hospicov bude ďalej stúpať.

„Verím, že pánovi ministrovi nie sú ľahostajní umierajúci pacienti s ťažkými diagnózami. Ak tu nebudú hospice, hrozí, že takíto pacienti skončia na akútnych lôžkach, ktoré sú z pohľadu verejných rozpočtov finančne náročnejšie. Šetriť na starostlivosti o ľudí v poslednej fáze života nie je systémové riešenie. Ide o etickú otázku a o to, akú hodnotu má pre štát dôstojnosť človeka na konci jeho života,“ dodáva Henrieta Žilková.