Čínska demografická katastrofa Politika troch detí nefunguje. Pôrodnosť je nízka ako nikdy predtým a krajina stráca milióny obyvateľov

Ešte pred asi desiatimi rokmi sa mohlo zdať, že Čína nevyhnutne smeruje k svetovému prvenstvu. Na prelome rokov 2016/2017 predstihla v parite kúpnej sily USA ako najväčšiu ekonomiku, zároveň bola najľudnatejšou krajinou sveta a čísla hospodárskeho rastu Číňanom mohol závidieť celý svet.

Životný štandard bežného Slováka, Poliaka či Chorváta síce vtedy aj dnes prevyšoval úroveň priemerného Číňana, ale vzhľadom na dynamický rozvoj Číny čínski optimisti verili, že je len otázkou pár rokov, kým Čína dobehne aspoň tie chudobnejšie európske štáty.

V neposlednom rade však Peking mohol počítať s tým, že vďaka hospodárskemu rastu hrá čas v jeho prospech aj v súťaži so Spojenými štátmi na medzinárodnej aréne.

Ibaže Pekingu urobila škrt cez rozpočet demografia. V minulom roku Čína stratila 3,39 milióna obyvateľov, pričom tieto čísla nezahŕňajú odchod státisícov – prevažne dobre vzdelaných – vysťahovalcov.

Z pohľadu celkovej čínskej populácie (1,4 miliardy obyvateľov) sa tri milióny javia ako zanedbateľná cifra. Keby išlo o jednorazový fenomén, sotva by si ho niekto všimol.

V realite však svedčí o dlhodobom trende, ktorý sa bude ďalej vyostrovať. V krajine sa od roku 1990 rodí menej detí, než je potrebné na dlhodobo udržateľný vývoj populácie.

Donedávna populácia napriek nízkej pôrodnosti ďalej rástla, a to vďaka dlhšiemu veku dožitia. Podobne je to v posledných troch desaťročiach aj na Slovensku, ale ide len o dočasný fenomén.

Číňania síce neubúdali, ale starli, pričom postupne klesal počet žien v plodnom veku. Ale čo je pre Čínu horšie, hoci Peking postupne zrušil politiku jedného dieťaťa a rodinám povolil mať dve a neskôr aj tri deti, výsledky sa nedostavujú.

Číňanky majú dokonca ešte menej detí, než mali pred zmenou vládnej politiky jedného dieťaťa: podľa výpočtov demografov sa v Číne dnes rodí už len okolo 0,98 dieťaťa na ženu v plodnom veku.

Ešte v roku 2015 sa narodilo viac než 16 miliónov Číňanov, v minulom roku to bola už menej než polovica: len 7,92 milióna.

To znamená, že počet pôrodov v roku 2025 je „zhruba na rovnakej úrovni ako v roku 1738, keď mala Čína len okolo 150 miliónov obyvateľov“, pripomína demograf Yi Fuxian z univerzity Wisconsin-Madison.

Peking preto v lete zrušil daňové úľavy na antikoncepciu, lenže dosahy takýchto politík bývajú striedme.

Politické fórumKresťan, podnikateľ a aktivista Jimmy Lai sa vzoprel totalite. Dnes ho komunistický režim tvrdo potrestal

Miriam Lexmann

Podľa denníka Japan Times Čína v máji zjednodušila podmienky na uzavretie manželstva. Páry už nemusia cestovať do miesta svojho trvalého bydliska, ale môžu sa zosobášiť kdekoľvek v krajine. Podľa novín to zatiaľ funguje, keďže zmena politiky okamžite viedla k medziročnému nárastu manželstiev o 22,5 percenta v treťom štvrťroku 2025. „Tento pozitívny efekt však bude krátkodobý. Zoberme si, čo sa stalo, keď Čína v roku 2021 zaviedla povinné „obdobie na rozmyslenie“ pre rozvádzajúce sa páry: počet rozvodov klesol zo 4,34 milióna v roku 2020 na 2,84 milióna v roku 2021, ale potom sa v roku 2024 opäť zvýšil na 3,51 milióna s ďalším šesťpercentným medziročným nárastom v prvých troch štvrťrokoch roku 2025,“ komentuje Japan Times.

Výsledkom je, že prirodzený prírastok čínskej populácie najprv ubúdal, potom sa stratil a napokon sa obrátil do jasného úbytku. Zatiaľ čo v roku 1963 pribudlo 22 miliónov Číňanov – narodilo sa 29 miliónov, kým necelých 7 miliónov zomrelo –, v roku 2022 Čína hlásila prvýkrát od hladomoru v roku 1960 oficiálne úbytok svojej populácie.

Čínska populácia sa tak v roku 2022 zmenšila o 850-tisíc obyvateľov, v roku 2023 už o 2,05 milióna a v roku 2024 opäť o 1,39 milióna.

Odborníci upozorňovali, že rok 2024 síce prinesie oproti predošlému roku mierny nárast pôrodov, keďže veľký počet budúcich rodičov sa poponáhľa, aby mali potomka narodeného práve počas vysneného roku draka, no počty pôrodov po ňom ďalej poklesnú.

Tieto varovania sa naplnili. Minulý rok sa narodilo v Číne menej detí než kedykoľvek od založenia ľudovej republiky v roku 1949 a oficiálny pokles obyvateľstva o 3,39 milióna je väčší než počas „veľkého skoku vpred“. Vtedy totiž zahynuli desiatky miliónov Číňanov, ale vďaka vysokej pôrodnosti a nespoľahlivosti vtedajších štatistík iba v jednom roku 1960 čínska populácia oficiálne zaznamenala pokles o 3,05 milióna obyvateľov.

V minulom roku tak poklesla populácia o vyše tristotisíc ľudí viac než na vrchole Maovej hrôzovlády. To môže do budúcnosti výrazne skomplikovať mocenské ambície Pekingu v regióne aj vo svete.

Podľa súčasných odhadov Čína do roku 2050 poklesne na 1,26 miliardy obyvateľov, no skutočný pokles môže byť ešte výraznejší, než očakávali prognózy. Čínska pôrodnosť klesá totiž rýchlejšie, než predvídali scenáre OSN.

Oproti tomu populácia hlavných čínskych rivalov – Spojených štátov a Indie – do roku 2050 pravdepodobne ešte vzrastie. Zatiaľ čo v roku 2025 USA mali 341 miliónov obyvateľov (24 percent čínskej populácie), do roku 2050 by sa mali priblížiť k 371 miliónom, teda 30 percentám budúcej čínskej populácie.

Ešte dramatickejšia zmena sa udeje vo vzťahu k Indii. Zatiaľ čo v roku 2025 bola India len asi o štyri percentá (alebo zhruba 55 miliónov obyvateľov) ľudnatejšia než jej severný sused, v roku 2050 bude rozdiel presahovať 30 percent.

Do roku 2100 by čínska populácia mohla poklesnúť asi na 630 miliónov obyvateľov. Čínske 21. storočie sa tak môže skončiť skôr, než sa poriadne začalo.