Zákaz sociálnych sietí do 16 rokov Odborníci sa pýtajú, ako sa to bude vymáhať a či nezostane len pri formálnom kroku. Iniciatívu však vítajú

Ministerstvo investícií a informatizácie prišlo s návrhom zakázať prístup na sociálne siete deťom do 16 rokov. Tento návrh je obsiahnutý v pripravovanom zákone o ochrane maloletých vo verejnom digitálnom priestore.

Podľa ministra Samuela Migaľa vznikne aj špecializované oddelenie na ochranu a prevenciu detí v digitálnom priestore. Ministerstvo plánuje koordinovať všetky aktivity štátu v tejto oblasti, cieľom je čeliť rýchlo rastúcim hrozbám v online priestore od kyberšikanovania cez šírenie nevhodného obsahu až po nové riziká spojené s umelou inteligenciou.

V prvom štvrťroku 2026 by sa mal návrh zákona dostať do medzirezortného pripomienkového konania.

Peter Šebo zo združenia Digitálni rodičia si myslí, že bez silnejších nástrojov overovania veku či technologického, právneho a medzinárodného zázemia zostane obmedzenie len na papieri. 

Ministerstvo informatizácie navrhne zákaz prístupu na sociálne siete deťom do 16 rokov

Postoj

„V zásade s takouto iniciatívou súhlasíme, chápeme ju ako signál, že spoločnosť chce chrániť deti pred rizikami online priestoru. Zároveň si však myslíme, že v praxi bude ťažké ju dôsledne vymáhať. Deti môžu pri registrácii jednoducho uviesť, že majú viac ako 16 rokov, rovnako ako to robia dnes pri limitoch 13+,“ hovorí Šebo.

Združenie Digitálni rodičia preto tvrdí, že na to, aby to fungovalo, by muselo ísť o širšiu reguláciu, ideálne na úrovni celej EÚ, keďže lokálne snahy pravdepodobne narazia na hranice schopností štátu dosiahnuť reálne záväzné overenie u globálnych firiem.

„Preto síce vítame snahu, ale z pohľadu ochrany detí musíme súčasne požadovať aj účinné mechanizmy overovania veku, transparentné pravidlá a komplexnejší prístup, nielen formálne zákazy. Veríme, že najlepšou prevenciou je prítomný rodič, jasné hranice, láskavé sprevádzanie a schopnosť viesť s deťmi otvorené rozhovory o tom, čo v digitálnom priestore zažívajú. Deti by totiž nemali vyrastať online samy,“ dodáva pre Postoj Peter Šebo.

Lívia Halmkan, zakladateľka združenia Tlakový hrniec. Foto: Postoj/Adam Rábara

Lívia Halmkan, zakladateľka združenia Tlakový hrniec, návrh kvituje, ale rovnako dodáva, že nebude stopercentne fungovať. „Vítam ho, ale nie bezvýhradne. Mojou najväčšou obavou je, kto a za akých okolností bude ukladať osobné údaje, ktoré by mali používatelia preukázať pri overovaní veku. Existuje inštitúcia, ktorá by tieto údaje nezapredala na vlastné ciele ani teraz, ani v budúcnosti a nikomu za žiadnych okolností?“ pýta sa Halmkan. 

So svojím tímom robí roky prevenciu o rizikách pornografie a hovorí, že od samotných detí vedia, že prvý kontakt s takýmto obsahom je v drvivej väčšine cez sociálne siete, ktoré nie sú nijako alebo len veľmi slabo moderované. 

„To, čo predstavil na tlačovej konferencii pán Migaľ, nie je nejaký ojedinelý krok mimo, ale skôr krok, ktorý ladí s inými krajinami počnúc Austráliou, Malajziou, Dánskom a čoskoro ďalšími. Môj predpoklad je, že Slovensko bude kopírovať, čo sa už deje vo svete. To znamená, že zodpovednosť ochrániť deti bude prenesená z rodičov na majiteľov produktov, ktoré sú pre deti riskantné, čiže na majiteľov sociálnych sietí. To je výborný krok, pretože nezabúdajme, že títo majitelia nespravujú svoje produkty pre blaho našich detí, ale pre blaho svojho bankového účtu,“ hovorí pre Postoj Lívia Halmkan. 

Halmkan pripúšťa, že sama má k téme zákazu ešte mnoho otázok. Napríklad či má Slovensko právnikov, ktorí budú s týmito gigantmi rokovať a tlačiť ich, aby zmluvy dodržali, poprípade ich donútili platiť sankcie, ak zmluvy porušia. 

„Kto a za akých okolností zabezpečí, aby osobné údaje, ktoré používateľ preukáže pri overovaní veku, nemohli byť nikdy zneužité na ďalšie ciele? Existuje inštitúcia, ktorá nezapredá tieto údaje pre zisk? Aké efektívne bude overovanie veku používateľa? Naozaj efektívne alebo iba také akože?“ pýta sa Halmkan.

Austrália je prvá

Austrália dnes ako prvá krajina na svete zakázala osobám mladším ako 16 rokov používať sociálne siete typu Facebook či TikTok. Podľa nariadenia musia veľké platformy odstrániť účty všetkých používateľov pod stanoveným vekom.

Svoj vek nebude musieť preukazovať každý Austrálčan – overenie sa bude týkať len tých účtov, pri ktorých vznikne podozrenie z porušenia zákazu. Mladí ľudia budú môcť naďalej prezerať niektorý obsah bez prihlásenia, no nebudú si môcť vytvárať vlastné účty. Zodpovednosť za identifikáciu neplnoletých používateľov nesú samotné platformy. 

Austrálska vláda zatiaľ nestanovila jednotný spôsob overovania veku. Meta, materská firma Facebooku, už začala deaktivovať účty podľa údajov uvedených pri registrácii. Nesprávne označení používatelia budú môcť svoj vek potvrdiť „videoselfie“ alebo predložením dokladu totožnosti.

Medzičasom pokračujú aj diskusie o tom, na ktoré služby sa zákaz vzťahuje. Patria medzi ne Facebook, Instagram, Snapchat a TikTok, ako aj streamovacie platformy Kick a Twitch. Na zoznam pribudol aj YouTube. Naopak, Roblox, Pinterest či WhatsApp zatiaľ majú výnimku. Zoznam však zostáva otvorený.

Ak prevádzkovatelia sociálnych sietí neprijmú „primerané kroky“ na dodržiavanie pravidiel, môžu čeliť pokutám až do výšky 49,5 milióna austrálskych dolárov. Ako bude Úrad komisára pre online bezpečnosť vykladať význam slovného spojenia „primerané kroky“, zatiaľ nie je známe, doplnila AFP.

Juraj Holdoš z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Foto: archív J. H.

Len minimum detí nepoužíva Instagram

Členovia výskumného networku EU Kids Online Slovensko z Katolíckej univerzity v Ružomberku urobili k téme reprezentatívny výskum.

Zistili, že iba sedem percent žiakov a študentov vo veku 12 až 19 rokov vôbec nepoužíva YouTube a 12 percent nepoužíva Instagram. „Náš výskum zároveň ukazuje, že iba osem percent detí má obmedzený čas na sociálnych sieťach, sedem percent má nastavené časové limity na počítači a 17 percent na mobile,“ hovorí pre Postoj psychológ a odborník na digitálne závislosti Juraj Holdoš.

Zároveň upozorňuje, že čím skôr deti začnú používať sociálne siete, tým častejšie prichádzajú do kontaktu s rôznymi rizikami, ako sú kyberšikanovanie, nevhodné sexuálne obsahy, sexting, toxický obsah či kontakt s neznámymi ľuďmi. „Čím sú mladšie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že riziko, s ktorým sa stretnú na internete, im spôsobí určitú formu ujmy. Z toho vychádza, že oddialenie prístupu k sociálnych sieťam u mladších detí nie je zlý nápad, otázkou však zostáva, ako to urobiť,“ myslí si Juraj Holdoš.

Autori výskumu z Katolíckej univerzity v Ružomberku takisto vítajú otvorenie diskusie o vplyve sociálnych sietí na deti a o regulácii prístupu na sociálne siete. „Táto diskusia by však mala byť odborná, nie politicko-populistická. Mala by vychádzať z relevantných dát a reálne dosiahnuteľných cieľov. Samotné zákazy väčšinou problém neriešia – príkladom je masívne porušovanie súčasnej 13-ročnej vekovej hranice na sociálnych sieťach,“ hovorí Angela Almašiová z Pedagogickej fakulty KU. „Rovnako aj regulácia jedného typu sociálnej siete môže viesť k presunu detí na iné, potenciálne ešte rizikovejšie platformy.“

Pavel Izrael, spoluautor výskumu z KU o sociálnych sieťach, zároveň pripomína, že nezanedbateľná je aj technická realizovateľnosť a vymáhateľnosť regulácií, najmä v takom malom štáte, akým je Slovensko. „V zásade podporujeme opatrenia na zvýšenie bezpečnosti detí na internete, samotná regulácia veku prístupu na sociálne siete však nemusí stačiť. Ideálnejšia by bola celoeurópska regulácia, ktorá by sa netýkala len veku, ale aj obsahu a algoritmizácie na sociálnych sieťach. Hľadajme teda riešenia, ktoré budú deťom skutočne nápomocné a nie iba formálne alebo ,naoko‘.“