Muž, ktorý skúma a vyučuje šťastie Profesor z Harvardu Arthur Brooks zverejnil svoju rutinu pre spokojný život. Katolicizmus je jej pevnou súčasťou

Hľadaniu šťastia sa venuje vedecky a prišiel na to, že nejde o žiadne abrakadabra alebo o manifestáciu optimizmu, až kým sa nestaneme šťastní. Naopak, na šťastí sa dá vedome pracovať, keď svoju energiu sústredíme na správne ciele. Arthur Brooks, profesor na Harvarde, svojich študentov učí, že nešťastie nie je protikladom šťastia, ale jeho súčasťou.

Brooks pôsobil v rokoch 2009 až 2019 ako prezident konzervatívneho American Enterprise Institute a je autorom trinástich kníh. Dnes pôsobí ako profesor na Harvard Business School a na Harvard Kennedy School, kde vedie Laboratórium líderstva a šťastia v Centre pre verejné líderstvo.

V septembri 2023 Brooks spolu s kultovou moderátorkou Oprah Winfrey vydal knihu Vytvorte si život, aký chcete: Umenie a veda, ako byť šťastnejší, ktorá debutovala na prvom mieste v rebríčku bestsellerov New York Times.

Arthur Brooks dnes po dlhoročnom výskume čitateľom radí, aby rozvíjali svoj vnútorný život a spiritualitu. Hoci sa to môže zdať ako krok proti prúdu súčasnej kultúry, odporúča, aby materiálne pohodlie nestavali príliš vysoko, lebo neprinesie do života skutočný zmysel.

Brooks vyrastal v Seattli v liberálnom protestantskom prostredí, viera bola teda súčasťou jeho detstva, no nebola jeho osobnou vášňou.

Zlom nastal, keď mal pätnásť rokov, počas výletu do Španielska. Navštívil kláštor na hore Montserrat pri Barcelone. Brooks opisuje, že pri pohľade na sochu Čiernej Madony zažil nevysvetliteľný hlboký pocit pokoja a presvedčenie, že „toto je pravda“. Tento moment nebol intelektuálny, ale čisto duchovný a zmenil smerovanie jeho života.

Po návrate domov do USA sa ako šestnásťročný rozhodol konvertovať na katolicizmus. Pre jeho rodičov to bolo prekvapivé, no Brooks v tom videl logické vyústenie svojho zážitku. Fascinovala ho nielen liturgia, ale aj historická kontinuita cirkvi.

Prečo sú mladí ľudia takí nešťastní?Celosvetovo sa im nedarí dobre, najviac však trpia tí, ktorí sa odklonili od náboženstva

Zuzana Hanusová

Ako vedec a akademik si vybudoval hlboký vzťah k sv. Tomášovi Akvinskému. Jeho učenie prepája s modernou neurovedou a psychológiou, chce dokázať, že staroveká kresťanská múdrosť korešponduje s tým, čo dnes zisťujeme o ľudskom mozgu a šťastí.

Brooks neponúka katolicizmus ako súbor zákazov, ale ako „technológiu pre rozkvet človeka“. Viera je pre neho prostriedkom, ako skrotiť vlastné ego a nájsť hlboký zmysel v službe druhým.

Ranná rutina pre šťastie

Svoj aktuálny protokol rannej a večernej rutiny predstavuje Brooks ako istý návod, ako spojiť biológiu, psychológiu a duchovnosť, aby sme podporili zmysluplný život. Je to v súlade s jeho teóriou, že šťastie nie je len pocit, ale je to výsledok vedomej práce na sebe.

Sám vedec priznáva, že jeho život je súhrnom disciplíny, návykov a protokolov. Pripúšťa, že istý vplyv má aj to, čo sa deje okolo nás, vo svojich rukách máme však oveľa viac, ako si myslíme.

Brooks radí zobudiť sa ráno aspoň hodinu pred brieždením. Podľa výskumov majú totiž ľudia, ktorí vstávajú za tmy, počas dňa vyššiu mieru kreativity a sústredenia sa plus menšiu mieru negatívnych pocitov.

Sám Brooks vstáva o 4.30. Nastaviť si budík a nevypnúť zvonenie je podľa neho prvý boj, ktorý musíme ráno vybojovať, aby sme zvýšili šance na spokojný deň. Na budenie nepoužíva mobil, ten zostáva večer mimo spálne.

Následne ako prvú vec dňa Brooks odporúča nejaký druh fyzickej aktivity. Hoci chápe, že nie pre každého je to reálne, on sám cvičí v domácom fitku, a to takmer každý deň. Predtým nekonzumuje žiadne jedlo, len 10 až 15 gramov kreatínu, keďže ten má podľa vedcov výrazný vplyv na kognitívne schopnosti mozgu a je dôležitý na ochranu a rast svalov.

Každý deň trénuje inú skupinu svalov a kombinuje to s kardiom v zóne 2. Počas dňa chodí veľa pešo a po večeri sa s manželkou Esther zakaždým vyberú na 45-minútovú prechádzku. 

Tvrdí, že ľudia sa často snažia dosiahnuť šťastie eliminovaním negatívnych pocitov, najčastejšie alkoholom alebo iným typom závislosti. Pre mnohých je to únik do práce, pri ktorej sa snažia vyhnúť svojmu vnútornému prežívaniu. Týmto ľuďom Brooks zvlášť odporúča, aby začali dvíhať činky alebo behali.

Foto: Facebook A. Brooksa

Tretím dôležitým ranným krokom je kontemplácia, zameranie sa na metafyzično – či už je to zamyslenie sa nad úryvkom z Písma, alebo meditácia. Brooks hovorí, že každé ráno o 6.30 ide na omšu, alebo keď na cestách nemá v blízkosti kostol, aspoň sa modlí ruženec.

Vníma to ako čas, keď si kalibruje dušu a upokojí sa. Ľuďom, ktorí nemajú náboženské cítenie, odporúča viesť si denník alebo vykonávať inú aktivitu, ktorá pomáha skoncentrovať sa a usporiadať si hodnoty.

Brooks neodporúča piť prvú kávu hneď po zobudení, on sám si ju vychutná až tri hodiny po budíčku. Dôvodom je podľa neho pozorovanie, že ak si dá kávu príliš skoro ráno, poobede dochádza k veľkému prepadu energie.

Tri hodiny po prebudení si Brooks dopraje prvé jedlo dňa, ktoré obsahuje veľké množstvo bielkovín. Denne zje vzhľadom na svoj vek a svoju výšku okolo 170 až 200 gramov bielkovín. Raňajkuje väčšinou biely nízkotučný grécky jogurt zmiešaný s dávkou proteínového prášku v kombinácii s vlašskými orechmi a bobuľovým ovocím. Tvrdí, že strava s vysokým podielom tryptofánu podľa vedy stimuluje tvorbu sérotonínu, ktorý je zdrojom dobrej nálady.

Všetky predchádzajúce kroky smerujú k tomu, aby človek dokázal zapojiť svoju koncentráciu a kreativitu najbližšie hodiny dňa na maximum. Podľa Brooksa sú práve hodiny doobeda tie najproduktívnejšie. 

Neodporúča preto v tomto čase míňať čas na otváranie mailov a papierovačky. „Nemíňajte svoju tak ťažko nadobudnutú neurochémiu, ktorú ste si ráno namiešali. V tomto čase nevybavujte telefonáty a online mítingy, neriešte dokumenty, nekontrolujte sociálne siete a na mobil sa pozrite maximálne raz za hodinu. Takto získate štyri hodiny na superkreatívnu prácu,“ zhrňuje Brooks. 
 

Večerný protokol šťastia

K večernej rutine pristupuje Brooks skôr ako k psychologickému a duchovnému prechodu než k obyčajnému zoznamu úloh. Jeho cieľom je „vypnúť“ výkonnostný režim a prepnúť do režimu bytia a vzťahov.

Odporúča stanoviť si presný čas, keď sa práca končí, a tento čas dodržiavať. 

Arthur Brooks večeria skoro, zvyčajne o šiestej hodine večer. Hoci sa to zdá príliš náročné, keď ste napríklad večerný typ, Brooks radí, aby ste radšej zmenili svoj chronotyp, ktorý je väčšinou len výsledkom zlých návykov z mladosti.

Ak sa nedodrží istý odstup jedla od spánku, môže dôjsť k narušeniu spánkových rytmov, sám preto dodržiava pravidlo jesť posledný raz tri hodiny pred spánkom.

Odporúča vyhýbať sa konzumácii alkoholu a iných povzbudzujúcich látok, ktorých užívanie má väčšinou jediný cieľ: riešiť naše úzkosti alebo zaháňať nudu. Alkoholom iba stimulujeme dopamín, čím ráno dôjde k jeho prepadu. Vedec, ktorý skúma šťastie, sa preto úplne vzdal alkoholu.

Spomínaná krátka prechádzka pomáha otupiť glykemickú špičku po jedle a pozorovanie západu slnka podľa neurovedy prirodzene synchronizuje cirkadiánny rytmus.

Brooks sa inšpiroval odborníkmi a pred spánkom užíva magnézium glycinát na uvoľnenie svalov a neurotransmiterov, zinok, vitamín D3 s K2 a L-teanín. Upozorňuje však na opatrnosť pri melatoníne a odporúča vyhýbať sa návykovým liekom na spanie.

Telefón by nemal byť v spálni, ideálne by sme ho mali odložiť hodinu pred spaním, a to do inej miestnosti, aby sme sa vyhli modrému svetlu a stresujúcemu obsahu, ktorý zvyšuje hladinu kortizolu.

Foto: Facebook A. Brooksa

Brooks chodí spať o 21.00, aby získal aspoň šesť a pol až sedem hodín spánku. Spánok kratší ako šesť hodín považuje za škodlivý pre zdravie a náladu.

Po zaľahnutí do postele odporúča stráviť päť minút intenzívnym očným kontaktom s partnerom pri rozhovore. Tento proces uvoľňuje oxytocín, ktorý znižuje stres a prehlbuje pocit bezpečia a šťastia pred zaspaním.

„Čítajte papierovú knihu, nie čítačku s podsvietením,“ upozorňuje vedec. Zlepšuje to vstrebávanie informácií a pomáha mozgu prepnúť do relaxačného režimu. Pripomína aj benefit toho, keď vám niekto blízky predčíta nahlas.

Opakovanie krátkej modlitby alebo v prípade ateistov pár slov vďačnosti mozgu signalizuje, že je čas na spánok. Pomáha to zastaviť „preteky“ myšlienok v hlave.

Upozorňuje, že ak sa vám nepodarilo dodržať protokol alebo bol deň náročný, posledným krokom je odpustenie si nedokonalosti a odovzdanie sa spánku s vedomím, že zajtra je nový deň.

Prečo sú katolíci takí šťastní?

Brooksov minuloročný prejav s titulkom Prečo sú katolíci takí šťastní? z imatrikulácie v Benediktínskom kolégiu v Atchisone v Kansase mal takmer 400-tisíc pozretí.

Brooks ponúkol študentom príťažlivý návod, ako sa za štyri roky stanú šťastnejšími ľuďmi. Hneď na začiatku ich vyviedol z omylu, že šťastie je pocitom, ako si to mnohí myslia. 

„Tu je vaša stratégia. Musíte byť lepší v oblasti radosti, uspokojenia a zmyslu. To sú tri časti ľudského šťastia. A nikto z vás nie je dobrý vo všetkých troch.“ Tvrdí, že ľudia si mýlia radosť s potešením. A práve táto zámena je jedným z veľkých problémov dnešného sveta.

„To je tá kliatba, tyrania šťastia spočíva v tom, že si myslíte, že keď získate tieto pozemské odmeny, peniaze, moc, potešenie, slávu, miliónteho sledovateľa na Instagrame, čokoľvek je vašou doménou, budete si to užívať navždy. Ale samozrejme, že nie. A tak sa naháňate a naháňate a naháňate a naháňate po zvyšok svojho života,“ vysvetľuje študentom Brooks.

Ako byť šťastný?Buďte štedrí a nikomu o tom nepovedzte

Kristína Votrubová

„Konečne som našiel spôsob, ako dosiahnuť spokojnosť. Je to katolícky spôsob. Funguje to takto: vaša spokojnosť nespočíva len v tom, že máte viac – viac zo všetkého. Vaša spokojnosť spočíva vo všetkom, čo máte, vydelenom tým, čo chcete. (…) Nepotrebujete len mať viac stratégií. Potrebujete stratégiu menej chcieť, čo nás Biblia učí odjakživa.“

Študentom prízvukuje, aby zvládali seba samých, ovládali svoje túžby, vďaka čomu ich spokojnosť bude rásť. Radí im pomenovať si zmysel svojho života tým, že si položia dve zásadné otázky: Prečo som nažive? Za čo by som teraz obetoval život?

Tvrdí, že najlepšia vec, ktorú možno v dnešnej kultúre urobiť, je oženiť sa v mladom veku, mať deti a praktizovať svoju vieru. „To znamená postaviť sa proti kultúre. To znamená byť sám sebou. Toto je váš investičný plán do šťastia… Všetci šťastní ľudia berú svoj rodinný život vážne. Proste to tak je. Rodina na prvom mieste.“

Na druhé miesto v úsilí o šťastný život stavia priateľstvo. „Jedna z najsmutnejších vecí, ktoré vidím, keďže celý deň pracujem s generálnymi riaditeľmi, priemyselníkmi, podnikateľmi a úspešnými ľuďmi, je to, že sú to najosamelejší ľudia, akých som kedy stretol. Nie preto, že nemajú okolo seba ľudí. Problém je, že majú veľa falošných priateľov.“

Falošní priatelia sú podľa Brooksa užitoční, z nejakého dôvodu ich potrebujeme. Skutoční priatelia sú neužitoční a práve takých máme vedome vyhľadávať.

V The Atlantic, kde uverejňuje svoj pravidelný stĺpček, apeluje na mladých ľudí: „Uprednostnite blízke vzťahy s rodinou a priateľmi pred všetkým ostatným. Vyhýbajte sa používaniu technologických platforiem na interakciu so svojimi milovanými; sústreďte sa na osobný kontakt. Ľudia sú stvorení na to, aby vzájomne komunikovali osobne.“

Tretím pilierom dobrého života je podľa Brooksa práca, ktorá dáva zmysel, a štvrtým je viera.

„Verte mi ako vedcovi, že práve to bude zdrojom vášho šťastia v tých najhorších dňoch. Čím viac toho máte, čím viac to rozvíjate práve teraz, tým viac vás to bude sprevádzať po zvyšok vášho života. Čím viac pozornosti venujete práci duše, tým šťastnejší budete. V konečnom dôsledku ide o to, milovať viac.“