Voľby v roku 2026 Môže dôjsť k pádu Viktora Orbána, Keira Starmera aj k inému rozloženiu síl v USA

Rok 2026 sprevádzajú už od začiatku veľké turbulencie. Len tri dni po jeho začiatku Spojené štáty uniesli venezuelského diktátora Nicolasa Madura a uskutočnili tak najväčšiu vojenskú operáciu v Latinskej Amerike od roku 1989. Trump okamžite začal hroziť ďalším krajinám, okrem latinskoamerických aj Dánsku, a svet sa tak nachádza v stave obrovskej neistoty v otázke ďalšieho vývoja. 

Turbulentný začiatok roka je predzvesťou veľkých zmien a udalostí. Súčasne sa na mnohých miestach vo svete budú konať aj kľúčové voľby, ktoré opäť zmenia globálnu politickú scénu.

EÚ s napätím očakáva výsledok maďarských volieb 

Asi najostrejšie sledovanými voľbami tohto roku budú z nášho pohľadu parlamentné voľby v Maďarsku. Súčasný premiér Viktor Orbán je pri moci už od roku 2010, pričom v posledných troch voľbách dokázal získať ústavnú väčšinu. Tá mu umožnila úplne ovládnuť väčšinu štátnych inštitúcií, verejnoprávnych médií a zmeniť aj volebný systém. 

Po 15 rokoch, v ktorých držal svoju moc pevne v rukách, má v nadchádzajúcich voľbách prvýkrát vyzývateľa, ktorý ho skutočne ohrozuje. Péter Magyar so svojou stranou Tisza v prieskumoch pred Orbánovým Fideszom momentálne vedie o približne 10 percent. 

Magyar, ktorý je bývalým manželom Orbánovej ministerky spravodlivosti Judit Vargovej, začal stúpať po tom, ako upriamil pozornosť na udelenie milosti pre usvedčeného pedofila zo strany vtedajšej prezidentky a zároveň na viacero korupčných škandálov. V eurovoľbách v roku 2024 zažil svoj prvý volebný úspech a jeho protesty priťahujú desiatky až stovky tisíc ľudí. 

Pokiaľ by skutočne dokázal vyhrať parlamentné voľby, išlo by o zemetrasenie v európskej politike. Orbán bol vždy určitým predvojom a vzorom pre populistické a nacionalistické strany v Európe, ktoré by tak stratili silného spojenca. Podobne by Ukrajina prišla o svojho silného oponenta v EÚ. Magyarovo víťazstvo by tiež znamenalo ďalšie posilnenie Európskej ľudovej strany, ktorej je jeho strana členom. 

Okrem maďarských volieb sa parlamentné voľby budú v rámci Európy konať aj v Slovinsku, Švédsku, na Cypre a pravdepodobne v Bulharsku.

Farage ukáže silu v Škótsku a Walese, Starmer hrá o prežitie 

Pre Nigela Faragea a jeho stranu Reform UK bol rok 2025 veľmi úspešný. V máji získala zdrvujúce víťazstvo v lokálnych voľbách a momentálne vedie vo všetkých celonárodných prieskumoch. 

V roku 2026 ju však čaká trojica kľúčových volieb, ktoré ukážu, či má skutočne celonárodnú podporu a šancu získať väčšinu. Ide o lokálne voľby a voľby do waleského a škótskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji 2026. 

Britská ľavica sa triešti, pravica rastieFarageova Reform UK by už v parlamente získala väčšinu, chýba jej však ucelený program

Ján Cipár

Tieto voľby sú kľúčové preto, že Wales a Škótsko sú tradičné ľavicové bašty a konzervatívcom sa tu nikdy veľmi nedarilo. Vo Walese dominujú labouristi už viac než 100 rokov a od roku 1999, keď vznikol waleský parlament, boli labouristi najväčšou stranou v každých voľbách. V Škótsku dominovali počas väčšiny novodobej histórie, až dokým ich v roku 2007 nenahradila ľavicová Škótska národná strana. 

To sa teraz zmení. Vo Walese vedie nacionalistická ľavicová strana Plaid Cymru s 33 percentami, ale hneď za ňou je Reform UK s 30 percentami. Labouristi by podľa posledných prieskumov získali vo Walese iba 10 percent hlasov, čo by ich takmer vymazalo z politickej mapy. 

V Škótsku síce dominuje Škótska národná strana s 34 percentami, ale Reform UK zažíva prudký rast na 18 až 21 percent. Labouristi, ktorí si ešte pred rokom trúfali na zostavenie novej škótskej vlády, naopak, klesli na skromných 16 percent. 

Pokiaľ labouristi utrpia takéto veľké prehry, v hre je pád samotného premiéra Keira Starmera. Ten má už dnes podporu iba 18 percent občanov a čelí stále väčšej kritike aj zvnútra strany. 

Po jeho zosadení už volajú viaceré krídla labouristickej strany, škótska vetva ho nechce v kampani a premiér musel v novoročnom rozhovore pre BBC redaktorku presviedčať, že bude premiérom aj v roku 2027. 

Tohtoročné midterm voľby rozhodnú, či Trump naplní svoje sľuby 

Trump síce iba pred pár dňami oslávil svoj prvý rok v úrade, no už v novembri ho čakajú kľúčové midterm voľby (voľby v strede funkčného obdobia prezidenta), ktoré určia, či sa jeho sľuby naplnia. Počas nich sa bude voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov, 35 senátorov a viacero guvernérov a štátnych zastupiteľstiev. 

Pokiaľ Trump stratí väčšinu čo len v jednej komore Kongresu, jeho agende do veľkej miery odzvonilo a bude sa musieť spoliehať iba na exekutívne nariadenia. Strata väčšiny by pre neho znamenala aj to, že by čelil vyšetrovaniu zo strany demokratmi kontrolovaných výborov Kongresu.

Boj o Snemovňu bude nesmierne tesný. Počas posledných mesiacov prebieha v USA agresívne prekresľovanie volebných obvodov zo strany demokratov aj republikánov tak, aby vyradili z hry čo najviac kongresmanov z opačnej strany. 

Výsledok týchto snáh, ktoré sa nazývajú gerrymandering, nie je zatiaľ jasný, podľa prieskumov však pôjde o jedny z najtesnejších volieb v histórii. Midterm voľby strana úradujúceho prezidenta tradične prehráva, a preto sú zatiaľ väčšie šance dávané demokratom. 

V Senáte je situácia pre republikánov ružovejšia. Momentálne majú väčšinu 53 ku 47 a väčšina tohtoročných senátnych volieb je o kreslá, ktoré aj tak kontrolujú demokrati. Republikáni dokonca majú možnosť ísť do ofenzívy v štátoch ako Georgia či New Hampshire. Musia si však dávať pozor na viacerých kvalitných demokratických kandidátov vo svojich štátoch, a to predovšetkým v Ohiu a Severnej Karolíne. 

Predátor DonroeZrodila sa Donaldova doktrína. Ale všetko sa zmení, až keď USA zaútočia na Grónsko

Martin Hanus

Demokrati sa momentálne nachádzajú na koni, keďže za posledné mesiace zaznamenali viacero kľúčových víťazstiev a momentum je pri nepopularite Trumpa na ich strane. Môže im pomôcť aj chaotické zverejnenie Epsteinových dokumentov či pokračujúce vysoké náklady na život. Karty však môže opäť zamiešať Elon Musk, ktorý podľa viacerých správ hodlá znovu naplno podporiť kampaň republikánov.

Ostro sledované voľby budú aj v Izraeli, Kolumbii či v Brazílii

V roku 2026 sa uskutočnia aj voľby do 120-členného Knessetu, teda izraelského parlamentu. Rozhodnú, či na čele Izraela bude naďalej stáť Benjamin Netanjahu alebo o svoju moc príde. Jeho strana Likud zatiaľ v prieskumoch vedie, no na väčšinu v parlamente nedosahuje. Súboj medzi vládnym blokom na čele s Likudom a opozičným blokom je zatiaľ vyrovnaný. 

V Kolumbii sa budú konať parlamentné aj prezidentské voľby, ktoré budú najviac sledované zo Spojených štátov. Trump totiž obviňuje súčasného ľavicového kolumbijského prezidenta Gustava Petra z napomáhania pašovania drog a dokonca mu hrozí podobnou akciou ako v prípade venezuelského prezidenta Madura. 

V Brazílii sa rovnako konajú parlamentné a prezidentské voľby. Súčasný ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva bude kandidovať už na štvrté volebné obdobie. Jeho vláda sa pravidelne dostáva do sporov s Trumpovou administratívou, a to predovšetkým pre uväznenie Trumpovho spojenca a bývalého prezidenta Jaira Bolsonara. 

Pokiaľ by v Kolumbii a Brazílii prevážili pravicoví kandidáti, takmer celá Latinská Amerika by mala pravicové a konzervatívne vlády blízke Spojeným štátom. A Trump by tak naplno dokázal aplikovať svoju „Donroeovu doktrínu“. Pád komunistického režimu na Kube by v tom príde bol najrealistickejší za posledné desaťročia.