Ann Widdecombe Stála si za názormi a diskutovala. Vraždu zásadovej konzervatívnej političky už vyšetruje protiteroristická jednotka

Koncom minulého týždňa zostala britská verejnosť šokovaná. Jedna z najviditeľnejších britských konzervatívnych političiek posledných desaťročí, 78-ročná Ann Widdecombe, bola nájdená mŕtva vo svojom dome, pričom na jej tele boli zreteľné poranenia po útoku. 

Jej vražda sa teraz vyšetruje pod hlavičkou protiteroristickej jednotky ako cielený útok s potenciálne politickými motívmi. 

Veľká Británia v posledných rokoch zažila niekoľko smrteľných útokov na členov parlamentu, ktoré otriasli krajinou. V tomto prípade však išlo o útok na ženu vo vysokom veku na dôchodku, ktorá od roku 2020 nezastávala žiadnu volenú politickú pozíciu a iba príležitostne spolupracovala ako hovorkyňa pre stranu Reform UK Nigela Faragea. 

Táto vražda opäť upriamuje pozornosť na rastúce politické násilie a otvára aj otázniky týkajúce sa britskej polície, ktorá v posledných mesiacoch zažíva vlnu kritiky. 

Oddaná katolíčka a „politička presvedčenia“ 

Aj keď v našich končinách bola Ann Widdecombe takmer úplne neznáma, vo Veľkej Británii išlo o významnú političku, ktorá prispela k presadeniu brexitu. Britská politika je rovnako ako všade na dnešnom Západe definovaná častokrát tvrdou polarizáciou, v ktorej si politickí oponenti nevedia prísť na meno a mnohokrát spolu odmietajú diskutovať. 

Krajná pravica alebo rasizmus proti bielym?Čo sa deje v Británii po vražde Henryho Nowaka

Juraj Valach

Ako ukazuje väčšina komentárov médií k jej úmrtiu, vyjadrenia jej politických spolupracovníkov či oponentov, Ann Widdecombe dokázala napriek svojim silným a presvedčeným názorom túto polarizáciu prekonať a diskutovať, za čo požívala rešpekt. Úctu jej vzdali všetky konzervatívne médiá na čele s The Telegraph a GB News, ale napríklad aj BBC či ľavicový The Guardian. Kondolencie jej vyjadril nielen Nigel Farage či Kemi Badenoch (šéfka Konzervatívnej strany), ale aj labouristický premiér Keir Starmer či predseda liberálov Ed Davey. 

Narodila sa v roku 1947 do vojenskej rodiny a detstvo strávila okrem rodného Anglicka aj v Singapure. V časoch, keď pre ženy ešte nebolo úplne bežné študovať na vysokých školách, dokázala ukončiť štúdium latinčiny na univerzite v Birminghame a následne štúdium filozofie, ekonómie a politiky na Oxforde. 

Po škole istý čas pôsobila ako administrátorka na University of London, neskôr sa naplno vrhla do politiky. V roku 1987 bola zvolená za poslankyňu a zostala ňou 23 rokov až do roku 2010. Počas tohto obdobia pôsobila na viacerých nižších ministerských pozíciách (sociálne veci, zamestnanosť, väznice) a aj v tieňových kabinetoch pre zdravotníctvo či vnútornú politiku. 

Počas svojho poslaneckého obdobia to mohla dotiahnuť ešte výrazne ďalej, nebyť jej silného katolíckeho a konzervatívneho presvedčenia, ktoré sa stalo aj v jej domovskej Konzervatívnej strane menšinové. Ako v spomienke na jej život hovorí moderátor GB News Cristo Foufas: „(Ann Widdecombe) bola političkou presvedčenia… nezáležalo na tom, či ju to spravilo nepopulárnou, či ju ľudia pre jej názory nemali radi… (ona) mala skutočné presvedčenia a za tými pevne stála, bez zakolísaní.“

Nič viac nesvedčí o sile a stabilite jej presvedčenia a pohŕdania neustálym prispôsobovaním sa názorov aktuálnym trendom ako jej konverzia z anglikánskej na katolícku vieru v roku 1993. O svojej konverzii, ktorá prišla po rozhodnutí Anglikánskej cirkvi vysväcovať ženy, vtedy vyhlásila: „Opustila som Anglikánsku cirkev, pretože to bol obrovský zväzok slamy. Svätenie žien bolo poslednou kvapkou, ale bola to len jedna z mnohých. Roky som bola sklamaná z kompromisov tejto cirkvi vo všetkom. Katolíckej cirkvi je jedno, či je niečo nepopulárne.“ Tento postoj zopakovala aj v roku 2025 v dôležitom rozhovore na katolíckej stanici EWTN. 

Za jej zásluhy v politike a vo verejnom živote a za obhajobu kresťanských hodnôt ju v januári 2013 pápež Benedikt XVI. vymenoval za dámu Rádu svätého Gregora Veľkého.

Rozhovor Ann Widdecombe pre stanicu EWTN

Ann Widdecombe zastávala celý život sociálne konzervatívne postoje vo všetkých kultúrno-etických oblastiach a aj pre jej odpor k potratom sa nerátalo s tým, že by sa v prípade víťazstva konzervatívcov mohla stať ministerkou zdravotníctva. 

Známou sa stala aj vďaka častej verejnej obrane svojich postojov. Populárne boli jej televízne debaty o náboženstve s ateistom Christopherom Hitchensom či jej prejav na obranu slobody prejavu v Oxford Union. Videá z týchto debát nazbierali milióny pozretí. 

Po roku 2010 odišla na dôchodok, no naďalej zostala verejne aktívna. Začala účinkovať vo viacerých televíznych produkciách a v divadle. Okrem toho sa zapojila do tanečnej súťaže Strictly Come Dancing (súťaž podobná Let’s Dance), v ktorej sa stala miláčikom divákov a získala nesmiernu popularitu. 

V roku 2016 výrazne prispela do kampane za odchod Veľkej Británie z EÚ a v roku 2019, nespokojná s priebehom brexitu, kandidovala do Európskeho parlamentu za stranu Brexit Party Nigela Faragea, dnes premenovanú na Reform UK. V posledných rokoch s Reform UK ďalej spolupracovala, ale už len na príprave programu a ako občasná hovorkyňa. 

Nikdy sa nevydala, dlhé roky sa starala o svoju chorú mamu a v roku 2008 sa rozhodla, že dôchodok strávi na vidieku v odľahlej dedinke v grófstve Devon. Práve v jej vidieckom dome bola podľa súčasného stavu vyšetrovania minulú stredu zavraždená iba pár minút po tom, ako dokončila rozhovor pre britskú kresťanskú rozhlasovú stanicu TWR-UK. Jej telo bolo nájdené 24 hodín po úmrtí.

V súčasnosti je v súvislosti s vraždou podozrivý 28-ročný muž, ktorý bol zadržaný britskou políciou v sobotu 270 míľ od miesta vraždy. V pondelok bol počas väzby opäť formálne zatknutý pre podozrenie z terorizmu. Stav vyšetrovania je veľmi dynamický a polícia neustále pracuje s novými zisteniami. 

Poškodená reputácia britskej polície 

V posledných týždňoch musela britská polícia riešiť hneď niekoľko politicky citlivých prípadov, ktoré však neboli dobre zvládnuté. Išlo o pokus o odťatie hlavy zo strany sudánskeho utečenca v Belfaste, ale aj výsledok vyšetrovania vraždy Henryho Nowaka, ktorý bol smrteľne bodnutý a namiesto pomoci ho polícia obvinila z rasizmu. 

Rovnako je v súčasnosti vo Veľkej Británii veľkou témou hromadné znásilňovanie a zneužívanie tisícov dievčat zo strany prisťahovaleckých gangov, ktoré bolo inštitucionálne zamlčiavané a dlhodobo neriešené. 

Horšie ako Epsteinov ostrovDesiatky a desiatky tisíc britských dievčat, ktorým sa celá krajina pred migrantmi otočila chrbtom

Juraj Valach

Všetky tieto vážne prípady otvárajú veľké otázniky týkajúce sa fungovania britskej polície, podobne je to aj pri vyšetrovaní vraždy Ann Widdecombe. Lokálna polícia v Devone a Cornwalle totiž spočiatku až príliš vehementne a presvedčene tvrdila, že za vraždou nie je politický ani teroristický motív. 

To sa však už o pár dní ukázalo ako neodôvodnené a prípad prebrala protiteroristická jednotka. Noviny The Telegraph sa teraz oprávnene pýtajú, prečo potrebovala polícia až tak veľmi zdôrazňovať nepolitický motív vraždy.

Už pred vraždou však bezpečnostné zložky nedokázali adekvátne odpovedať na zvýšené hrozby poslancom parlamentu. Medzi rokmi 2019 a 2025 prišlo takmer k strojnásobeniu nahlásených trestných činov, hrozieb a obťažovania voči členom parlamentu, z 364 v roku 2019 na takmer 1000 v roku 2025. 

Polícia síce výrazne navýšila rozpočet na ochranu členov parlamentu, ale ako sa ukazuje, stále to nestačí. 

Je policajná ochrana poslancov za Reform UK zanedbaná?

Vražda Ann Widdecombe pre jej angažovanie sa v Reform UK otvára otázku, či polícia nezanedbala rastúce hrozby voči tejto strane. Viacerí čelní predstavitelia vrátane Nigela Faragea a Ziu Yusufa tvrdia, že polícia dlhodobo ignoruje ich žiadosti o zvýšenú ochranu a musia ju tak platiť vlastným poslancom zo svojho vrecka.

Proti týmto výrokom sa ostro ohradili predseda dolnej komory britského parlamentu Lindsay Hoyle aj ministerka vnútra Shabana Mahmood, ktorí vyhlásili, že ochrana členov parlamentu je pre nich priorita a s každým poslancom sa zaobchádza rovnocenne a podľa individuálnej hrozby. Ministerka Mahmood však uznala, že do budúcnosti bude potrebné zvýšiť ochranu všetkých strán, a to aj tých malých či mimoparlamentných a aj bývalých politikov. 

Veľká BritániaBurnham chce silný štát a širšie právomoci pre samosprávu. V kultúrnych témach je na ľavom krídle

Ján Cipár

Reform UK však zostáva pri svojom tvrdení, že hrozby voči tejto strane boli zanedbané. Faktom je, že Nigel Farage mal po parlamentných voľbách v roku 2024 pre relevantné hrozby istý čas k dispozícii policajnú ochranu, tá však bola pred niekoľkými mesiacmi výrazne obmedzená a Farage túto obmedzenú formu nakoniec úplne odmietol. 

Rovnako sa v súčasnej fáze vyšetrovania vraždy, ktoré už je pod hlavičkou protiteroristickej jednotky, pracuje s tézou, že útočník cielil špeciálne na politikov Reform UK. 

Súčasná situácia však do určitej miery pomáha Farageovi v jeho poslednom škandále, ktorý sa týka nedeklarovaného päťmiliónového daru od kryptomilionára Christophera Harbornea. Farage tvrdí, že tento dar dostal pred svojím zvolením za poslanca, preto ho nemusel deklarovať, a že bol určený na jeho osobnú bezpečnosť, keďže čelí neustálym hrozbám. 

Či už ide o pravdu, alebo nie, súčasné vyšetrovanie túto jeho tézu podporuje, nezbavuje ho však vyšetrovania parlamentnou etickou komisiou. Farage pre tento škandál v deň vraždy (ešte pred jej zistením) sám dobrovoľne rezignoval na poslanecké kreslo, aby si následne znovu získal dôveru voličov v doplňujúcich voľbách. 

Veľká Británia tak zažíva opäť politické turbulencie. Šéf najpopulárnejšej strany rezignoval a znovu kandiduje, do pár týždňov bude na čele vlády nový premiér a krajina sa musí vyrovnať už s treťou vraždou politika za posledných desať rokov.