Britská ľavica sa triešti, pravica rastie Farageova Reform UK by už v parlamente získala väčšinu, chýba jej však ucelený program

V britskej politike momentálne prebiehajú výrazné otrasy. Kým posledných takmer 100 rokov vďaka jednokolovému väčšinovému systému dominovali celonárodnej politike iba dve strany – konzervatívci a labouristi –, tento jav sa už definitívne mení. 

Všetky prieskumy už viacero mesiacov suverénne vedie pravicová strana Reform UK na čele s jedným z najznámejších strojcov brexitu Nigelom Farageom, až za ňou nasledujú konzervatívci a labouristi. V tesnom závese za nimi sa však nachádzajú liberáli a zelení, ktorí so svojím novým populistickým lídrom Zackom Polanským rýchlo rastú. 

Britská politická scéna je vôbec prvýkrát v histórii rozdrobená až medzi päť veľkých strán s výraznými preferenciami, nerátajúc mnohé regionálne strany v Škótsku, Severnom Írsku a Walese, ktoré sa tiež čoraz silnejšie hlásia o slovo. 

Veľká Británia tak nasleduje trend, ktorý môžeme už nejaké obdobie pozorovať v kontinentálnej Európe – stratu dôvery v tradičné strany a nástup nových subjektov. 

Zdroj: YouGov

Reform UK v prieskumoch kraľuje

Pravicová strana Reform UK a Nigel Farage momentálne bezkonkurenčne kraľujú prieskumom. Strana sa pohybuje okolo 29 percent a Farage má najvyššiu úroveň priazne voličov spomedzi všetkých vrcholových politikov.

Strana už má aj prvé veľké výhry, ktoré získala v májových lokálnych voľbách. Podľa posledného veľkého prieskumu YouGov, ktorý reflektuje väčšinový volebný systém rozdelený na niekoľko stoviek obvodov, by sa Reform UK pri súčasnej popularite blížila k absolútnej väčšine v parlamente, pokiaľ by sa voľby konali dnes. 

Problémom Farageovej strany však je, že zatiaľ nebola schopná predstaviť komplexný program, ktorý by bol uskutočniteľný. Podľa prieskumu YouGov si iba 24 percent britských občanov myslí, že Farage by bol schopný dobre riadiť krajinu, a v ekonomike má Reform UK rovnakú dôveru ako súčasná nesmierne nepopulárna labouristická vláda. V otázke zníženia životných nákladov im dôveruje iba 28 percent občanov. 

Kým v otázkach zastavenia migrácie a zníženia zločinnosti si Reform UK udržuje vysokú mieru dôvery, ekonomika zostáva jej Achillovou pätou. Farageovým problémom je, že chce prilákať robotníckych probrexitových voličov, ktorí sú ekonomicky skôr vľavo, ale zároveň aj bývalých konzervatívnych voličov, ktorí sú za znižovanie štátnych výdavkov. A tieto požiadavky je veľmi ťažké zladiť. 

Farage tak neustále mení svoj hlavný ekonomický program, čo k dôvere veľmi neprispieva. Pokiaľ sa mu však nakoniec podarí prísť s ucelenou stratégiou, jeho víťazstvo môže byť spečatené. 

Napriek problémom s ekonomickým programom však Reform UK zatiaľ úspešne vyhráva lokálne voľby a pripravuje sa na májové supervoľby, kde sa okrem lokálnych poslancov bude voliť aj škótsky a waleský parlament. V oboch má momentálne Reform UK iba po jednom poslancovi, aj to z radov prebehlíkov od konzervatívcov, podľa prieskumov sa však jej zastúpenie niekoľkokrát zväčší.  

Po výrazných volebných úspechoch Reform UKNigel Farage ukončil systém dvoch strán vo Veľkej Británii

Ján Cipár

Konzervatívci vďaka novej „Thatcherovej“ nabrali druhý dych

Konzervatívna strana sa po svojej drvivej porážke v roku 2024 ocitla v kríze. Nielenže stratila mnohých členov a prišla o množstvo príjmov, ale chýbal jej aj silný líder. 

Po tom, ako sa v priebehu 10 rokov vystriedali na jej čele piati lídri, chýbalo jej jasné ideologické ukotvenie. Krátko po prehratých voľbách si na svoje čelo však zvolila pravičiarku nigérijského pôvodu Kemi Badenochovú, ktorá sa postupne snaží stranu znovu vybudovať. 

Badenochová spočiatku pôsobila nevýrazne, navyše jej pozícia bola už od nástupu oslabená pre sériu prehier v lokálnych voľbách. V posledných lokálnych a regionálnych voľbách v máji stratili konzervatívci stovky lokálnych poslancov, a to predovšetkým v prospech nastupujúcej Reform UK. Okrem toho prešlo k Reform UK aj niekoľko bývalých konzervatívnych poslancov či dokonca ministrov, čo morálku v strane iba zhoršilo. 

V posledných mesiacoch však Badenochová začína efektívne kritizovať súčasnú labouristickú vládu a zároveň si začína stáť za vlastnou, konzervatívnejšou a pravicovejšou politickou líniou. A to sa odráža aj na postupnom raste v prieskumoch. 

Konzervatívci počas vlád Davida Camerona, Borisa Johnsona a Theresy Mayovej výrazne zliberárneli v kultúrno-etických témach a v ekonomike sa posunuli do stredu. Mnohí voliči tak už nevedeli, za čím vlastne konzervatívci stoja. 

Badenochová teraz vracia konzervatívcom znovu jasné farby. V posledných mesiacoch sa postavila za existenciu iba dvoch pohlaví a navrhla zrušiť vlajkový klimatický zákon zahŕňajúci aj cieľ klimatickej neutrality, ktorý bol podporovaný a dokonca ešte sprísnený za predchádzajúcich konzervatívnych vlád. Začína tiež opäť zastávať pravicové postoje v ekonomike. 

Čoraz väčšiu pozornosť si získavajú aj jej vystúpenia v parlamente. Badenochovej obsahovo bohaté, vtipné, ale aj veľmi tvrdé prejavy si získavajú státisíce sledovateľov. 

Jej prejav k nedávno predstavenému rozpočtu sa stal doslova hitom. Dokázala v ňom skritizovať zvyšovanie daní a ďalšie neefektívne ekonomické opatrenia labouristov, ale zároveň aj priamo poukázať na pokrytectvo ministerky financií, ktorá mužských odborníkov kritizujúcich jej rozpočet obvinila zo sexizmu. Tento príhovor pripomínal najlepšie časy Thatcherovej prejavov. 

Badenochová však musí teraz preukázať, že dokáže vyhrávať voľby. Od výsledku májových volieb bude závisieť, či sa vo svojom kresle udrží aj naďalej. 

Labouristi v strmom páde a rast zelených

Kým pravica momentálne zažíva rast, na ľavej časti politického spektra dochádza k triešteniu a hádkam. 

Súčasná labouristická vláda je nesmierne nepopulárna a nedokáže určiť jednoznačnú politickú líniu. To sa ukázalo napríklad počas schválenia zrušenia nepopulárneho limitu rodinnej podpory na dve deti. Premiér Keir Starmer ešte pred rokom odmietal zrušenie tohto limitu a dokonca zo strany vyhodil sedem svojich poslancov, ktorí sa mu v tejto téme vzopreli. Pred mesiacom sa už však chválil jeho zrušením.  

Výsledkom tejto politiky je, že preferencie labouristov sa dnes hýbu okolo 17 až 18 percent a premiér má priazeň iba 18 percent britských občanov, pričom 72 percent občanov ho vníma negatívne. 

Tento pád popularity sa Starmer snaží zastaviť tvrdšou migračnou politikou na štýl Dánska, keďže migrácia zostáva hlavnou obavou britských voličov. Pôsobí v tom však neautenticky, keďže iba posilňuje argumenty Reform UK a zároveň stráca ľavicových voličov. V prípade drvivej prehry v májových voľbách, ktorú naznačujú prieskumy, sa črtá možná vnútrostranícka vzbura a pokus o Starmerovo zosadenie. 

Pád labouristov v posledných mesiacoch výrazne nahráva zeleným. Tí si v septembri zvolili charizmatického lídra Zacka Polanského, ktorý stranu vytiahol až na súčasných približne 15 percent. 

Polanski pochádza zo židovskej rodiny z východnej Európy, je otvorený gej a člen londýnskeho lokálneho parlamentu. Jeho politika je vyhranene ľavicová, sám sa definuje ako ekopopulista, je za výrazné zvýšenie zdanenia bohatých, silným odporcom Izraela a dokonca vystupuje proti NATO. 

Tieto jeho vyhranené ľavicové postoje teraz lákajú sklamaných labouristických voličov. Jeho problémom, rovnako ako v prípade Reform UK, je však ekonomika. Tam zatiaľ nedokázal predstaviť realistický plán. V známom podcaste The Rest is Politics nedávno nedokázal povedať, aká je úroveň deficitu a štátneho dlhu, tieto pojmy si dokonca zamieňal.

Otrasy britskej verejnoprávnostiBBC dobieha zaujatosť a prekrúcanie správ. Vyšetrovanie chápu ľavicové médiá ako útok

Ján Cipár

Rozkol Corbynových socialistov krátko po založení 

Ľavica však môže mať čoskoro aj tretiu výraznú stranu, a to otvorene socialistickú Your Party, pokiaľ bude schopná prekonať vnútorné rozkoly. Vznikala s veľkým mediálnym ohlasom, keďže pri jej vzniku stál bývalý labouristický líder Jeremy Corbyn a známa poslankyňa Zarah Sultana. 

Okamžite po svojom ohlásení prilákala desiatky tisíc členov a vytvorila medzi socialistami obrovské nadšenie. To však rýchlo vyprchalo. Krátko nato sa totiž strana ponorila do vnútorných súbojov medzi rôznymi frakciami. Týkali sa miery radikálnosti socialistického programu, zahrnutia členov malej trockistickej strany, osobných nezhôd medzi Sultanou a Corbynom, ale aj kultúrno-etických otázok. 

Stranu totiž spočiatku podporovala aj trojica nezávislých moslimských poslancov, ktorí boli zvolení primárne vďaka téme vojny v Pásme Gazy. Jeden z nich Adnan Hussain je dlhodobo verejne v prospech existencie iba dvoch pohlaví, hovorí, že iba biologická žena je ženou, a myslí si, že sociálny konzervativizmus je kompatibilný s ľavicou. To ho okamžite dostalo do sporu so Sultanou, ktorá je silnou bojovníčkou za trans práva, a nakoniec tak opustil stranu skôr, ako vznikla. 

Pri novembrovom inauguračnom zjazde strany došlo k mnohým konfliktom, Sultana dokonca predčasne odišla, a keďže medzi ňou a Corbynom teraz vládne veľké napätie, strana si nateraz vybrala kolektívne riadenie. Je otázne, či nakoniec dokáže prekonať vnútorné rozpory a byť samostatnou silou, Sultana už navrhuje úzku spoluprácu so zelenými. 

Tento krok by určite tieto dve zoskupenia vyniesol pred labouristov. Výsledkom by však bola politická scéna, ktorej by dominovali ideologicky výrazne rozdielne politické sily bez ochoty ku kompromisom.