Vo štvrtok 1. mája sa vo Veľkej Británii konali voľby na lokálnej a regionálnej úrovni a zároveň takzvané čiastkové voľby v parlamentnom obvode Runcorn a Helsby, kde musel miestny poslanec parlamentu za Labouristickú stranu odstúpiť po tom, ako udrel miestneho obyvateľa.
Tieto voľby nemali byť žiadnou veľkou udalosťou a už vôbec nemali mať národný charakter, pretože v nich vždy dominujú lokálne témy ako cesty či školy.
Opak sa však stal pravdou. Nigel Farage so svojou stranou Reform UK, s ktorou získal začiatkom júla päť kresiel v parlamente, teraz doslova „rozbil“ doterajšiu britskú politiku založenú na dvoch stranách a s obrovským náskokom tieto voľby vyhral.
Nielenže získal najvyšší počet miestnych a regionálnych poslancov, ale zároveň od labouristov získal aj ďalšie parlamentné kreslo a začína pomýšľať na premiérske kreslo v roku 2029.
Súčasný britský premiér Keir Starmer dokázal pred júlovými parlamentnými voľbami v roku 2024 zjednotiť svoju stranu a s prehľadom po 14 rokoch poraziť konzervatívcov. Tí museli s potupou odísť do opozície a získali najnižší počet poslancov od svojho vzniku na začiatku 19. storočia.
Tieto voľby však zároveň ukázali, že dominancia týchto dvoch strán, ktoré sa vo vláde striedali od začiatku 20. storočia, začína byť minulosťou. Strany ako Reform UK, Liberálna strana, Strana zelených či ďalšie menšie strany spolu získali už 42,6 percenta hlasov.
Labouristi potom už krátko po začiatku svojej vlády začali rýchlo strácať podporu. Nepomohli im škandály so štedrými darmi pre vedúcich členov strany vrátane samotného premiéra, ale ani viaceré sociálne citlivé škrty, ako napríklad výrazné obmedzenie príspevku na vykurovanie pre dôchodcov či zachovanie obmedzenia rodinného príspevku iba na dve deti.
Navyše sa v posledných týždňoch objavili viaceré správy o potenciálnej strate niekoľkých tisíc pracovných miest v ťažkom priemysle, ktoré sú ohrozené v Škótsku a vláda zatiaľ nepredstavila hodnoverný plán na ich náhradu.
Vláda musela pred tromi týždňami pristúpiť k dočasnému znárodneniu British Steel, pretože čínski majitelia boli v dlhodobej strate pre zlé podmienky na trhu a tvrdé environmentálne pravidlá a v ohrození bolo 2700 pracovných miest.
Všetky tieto udalosti pomáhajú práve Nigelovi Farageovi, ktorý na národnej suverenite a sebestačnosti postavil celú svoju politickú kariéru.
Nová líderka konzervatívcov Kemi Badenochová, ktorá bola do tejto funkcie zvolená iba začiatkom novembra, nedokázala doteraz priniesť žiadnu výraznú zmenu. Farage tak už v decembri 2024 v prieskumoch predstihol konzervatívcov a v posledných týždňoch aj labouristov.
Navyše, celú lokálnu kampaň s úspechom postavil na celonárodných témach, ako je imigrácia či kritika politík inklúzie a rodovej rovnosti. Jeho kandidáti zároveň sľubovali, že prehodnotia všetky existujúce programy na lokálnej úrovni na štýl amerického úradu pre efektivitu vlády podľa vzoru Elona Muska.
Farageove výrazné zisky sa vzhľadom na prieskumy síce očakávali, jeho víťazstvo je však nakoniec oveľa väčšie, ako hovorili predpoklady.

Najväčším Farageovým tromfom bolo víťazstvo v čiastkových parlamentných voľbách v obvode Runcorn a Helsby. Nachádzajú sa totiž hlboko na labouristickom území.
Predchádzajúci labouristický poslanec Mike Amesbury získal tento obvod v júli 2024 s 52,9-percentnou podporou a toto územie, ktoré má robotnícky charakter, bolo celé desaťročia poväčšine reprezentované práve labouristami.
Pokiaľ tu dokázala strana Reform UK vyhrať, znamená to, že je ohrozením pre obidve hlavné strany, nielen pre konzervatívcov, ktorým už zobrali niektoré kreslá v júli.
Tieto voľby boli napätím až do samotného rána a vyhláseniu výsledkov predchádzalo niekoľko prepočítaní hlasov. Kandidátka Reform UK Sarah Pochinová totiž pri celkovom počte hlasov viac ako 32-tisíc zvíťazila pred labouristickou kandidátkou Karen Shoreovou iba o neuveriteľných 6 hlasov.
Tieto voľby ukázali, že Farage, rovnako ako Donald Trump v Spojených štátoch, čoraz viac oslovuje robotníckych voličov a tí sa začínajú stávať jeho volebným jadrom. Tomu začína zodpovedať aj jeho politika.
V kultúrnych otázkach sa drží na konzervatívnej strane, zdôrazňuje národnú hrdosť, suverenitu a existenciu dvoch pohlaví, v ekonomických otázkach sa však oproti minulosti začína posúvať výraznejšie doľava v prospech ciel a obrany domáceho priemyslu.
V samotných lokálnych a regionálnych voľbách získala strana Reform UK až 648 zastupiteľov z celkového voleného počtu 1641. Išlo o jej prvých zvolených poslancov v riadnych lokálnych voľbách, keďže jej doterajších niekoľko desiatok poslancov prišlo ešte z Konzervatívnej strany.
Čo je však dôležitejšie, strana získala kontrolu nad desiatimi radami a získala aj dvoch priamo volených regionálnych starostov, a to v Greater Lincolnshire a Hull a East Yorkshire.
V týchto radách teraz bude môcť strana po prvýkrát vládnuť a ukázať reálne dosahy svojich politík.
Navyše tieto víťazstvá aj na tomto poli potvrdili, že Refrom UK konkuruje ako konzervatívcom, tak labouristom.
V regióne Staffordshire až doteraz kontrolovali konzervatívci 90 percent všetkých kresiel, teraz bude mať 80 percent kresiel Reform UK. Väčšinu v regióne Durham mali posledných sto rokov labouristi, Reform UK bude teraz kontrolovať 65 kresiel z 98.

Konzervatívci stratili v týchto voľbách prakticky všetky miestne rady, ktoré doteraz ovládali a v ktorých sa konali voľby. Celkovo stratili 635 poslancov a rozsah tejto straty je taký katastrofálny, že Badenochová sa verejne ospravedlnila všetkým straníckym poslancom, ktorí stratili kreslá.
Labouristi síce mali niektoré svetlé momenty, ale stratili takmer 200 poslancov a prišli o spomínaný Durham.
Víťazstvo okrem Faragea zažili iba liberáli, ktorí v týchto voľbách získali ďalších 146 miestnych poslancov, a zelení so ziskom 41 poslancov.
Liberáli začínajú čoraz viac ohrozovať Konzervatívnu stranu v jej baštách na juhu Anglicka, teda v oblastiach, ktoré sú rurálnejšie a bohatšie. V minulosti tu ľudia výrazne volili konzervatívcov, v roku 2016 však hlasovali proti Brexitu a odvtedy sa začínajú prikláňať k proeurópskym liberálom.
Farage po oznámení výsledkov oznámil, že odteraz nahrádza konzervatívcov na mieste oficiálnej opozície a v roku 2029 sa stane premiérom. Jeho šance skutočne vzrástli, avšak do roku 2029 sú to ešte štyri roky, počas ktorých sa situácia v krajine môže dramaticky zmeniť.
Po týchto voľbách sa však zmenil postoj konzervatívcov. Vedenie strany síce stále odmieta akékoľvek oficiálne volebné spojenectvo s Farageom, ale viacerí ich významní predstavitelia ho už pripúšťajú.
Konzervatívci ako starosta Tees Valley Ben Houchen, bývalý poslanec Jacob Rees-Mogg či finalista v boji o predsedu konzervatívcov Robert Jenrick vidia spojenectvo s Farageom ako jedinú cestu, ktorá zabráni triešteniu pravicových hlasov.
Najväčšou prekážkou tohto spojenectva však nakoniec môže byť sám Farage, ktorý hneď po voľbách vyhlásil, že on už konzervatívcov nepotrebuje a že vyhrá voľby aj bez nich.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.