Pred novembrovými voľbami Trumpovou najlepšou kartou sú chyby amerických demokratov

Do amerických strednodobých volieb (midterms) v novembri zostávajú už menej než štyri mesiace a na prvý pohľad môže byť Demokratická strana spokojná.

Republikáni sú v defenzíve, v generických prieskumoch (ktoré neukazujú konkrétnych kandidátov) majú demokrati pred republikánmi náskok šiestich percentuálnych bodov. Keď sa v januári 2025 Trump vrátil do Bieleho domu, republikáni viedli o tri percentá.

Dôvody siahajú od hospodárskej a colnej politiky až po Blízky východ. V máji inflácia dosiahla 4,2 percenta, dvojnásobne viac, než sú želané dve percentá, a väčšina Američanov nevidí zmysel vojny s Iránom. Spokojnosť s prezidentom Trumpom klesla na (v čistom) mínus sedemnásť percent.

Za takýchto podmienok by demokratom stačilo do volieb postaviť zopár nekontroverzných a umiernených kandidátov a víťazstvo by mali isté. Strana sa však urputne snaží podliezť aj túto nízku latku. A tak riskuje, že vo finiši ešte všetko pokazí.

Škandál v Maine

Nepochybne najvýraznejším príkladom tohto kurzu je – po novom už bývalý – kandidát na senátora zo štátu Maine Graham Platner.

To, čo demokratických stafferov na Platnerovi nadchlo, bol v prvom rade vizuál. Platner síce zastáva všetky ideologické presvedčenia dvadsaťročných študentov z Berkeley, ale na prvý pohľad vyzerá ako hocijaký vidiecky republikán.

So svojou huňatou blonďavou bradou a fúzami vyzerá ako drevorubač alebo westernový zlatokop, nie ako syn právnika a majiteľky reštaurácie, ktorým naozaj je.

Mamdaniho efektV mestách USA rastú socialisti na úkor etablovaných demokratov. Liberálov môžu posunúť ešte viac doľava

Michal Lukáč

Progresívna politika v konzervatívnom odeve – to bol nádejný recept demokratických stafferov, ktorý v Platnerovi našli kandidáta sľubujúceho, že získa späť stratených voličov z robotníckej triedy. A to bez toho, aby sa museli zriecť svojich drahých ideologických presvedčení, ktoré týchto voličov príliš nezaujímajú a niekedy sa im aj bridia.

Problém však bol, že obraz o plagátovom hrdinovi rýchlo dostal trhliny. Najprv vysvitlo, že Platnerovo veľké tetovanie na hrudi prekrýva miesta, kam si predtým dal vytetovať lebku s prekríženými hnátmi v dizajne SS.

Platner síce tvrdil, že tetovanie si dal spraviť opitý počas návštevy Chorvátska a jeho nacistické pozadie nepoznal, no toto tvrdenie vyvrátilo niekoľko jeho bývalých partneriek. Na dôveryhodnosti mu nepridalo, ani keď na sieti X zdieľal tvít kritický k Trumpovi od popierača holokaustu Stewa Petersa.

Druhým varovaním malo byť, keď Platnerova manželka upozornila jeho kampaňový tím, že si po ich svadbe vymieňal sexuálne otvorené správy s viacerými ženami – informáciu, že ich bolo tucet, dementoval pracovník kampane slovami, že ich nebolo viac než šesť.

Už toto nebol dobrý štart, ale viera v dobrý vizuál bola priveľká a nadšenie ľavicových aktivistov prevážilo.

V júnových primárkach Demokratickej strany Platner s vyše 70 percentami hlasov vyhral nad protikandidátkou Janet Millsovou, ktorá už predtým svoju kampaň pozastavila, a jeho víťazstvu v novembrových všeobecných voľbách zdanlivo nestálo nič v ceste.

Notoricky známy

V skutočnosti sa však ešte pred posledným škandálom začali kopiť problémy. Bývalá priateľka Platnera obvinila z domáceho násilia aj z toho, že ju raz zamkol v miestnosti. Platner klesal v prieskumoch a vyschli aj donácie pre jeho kampaň. Keď ho napokon ďalšia bývalá partnerka (ktorá zastávala jeho politické presvedčenie) obvinila zo znásilnenia, bola to posledná kvapka.

Až do posledného obvinenia dokázali demokrati až v absurdnej miere zatĺkať Platnerove prešľapy, ktoré by boli pred pár desaťročiami takmer automaticky znamenali politickú smrť väčšiny kandidátov. Obvinenie zo znásilnenia však bolo príliš vážne na to, aby ho ešte dokázali ustáť, a tak ešte stále všetko popierajúci Platner musel odísť.

To všetko bolo pritom nevynútenou chybou, Platner bol totiž nevhodným správaním voči ženám vo svojom okolí natoľko notoricky známy, že ešte v roku 2024 jedna z jeho bývalých partneriek vo verejnom statuse na Facebooku varovala iné ženy pred vzťahom s ním.

Mladí radikáli

Platnerovým odchodom sa však kauza nekončí. Strana sa pokúša zodpovedať otázku, ako sa niečo také vôbec mohlo stať. Ako sa mohol tak zjavne nevhodný človek dostať tak ďaleko?

Odpoveďou je, že za Platnerovou nomináciou stála malá skupinka mladých radikálnoľavicových progresívnych aktivistov, ľudí s obmedzenou skúsenosťou, ale veľkým nadšením, ba až fanatickým zápalom.

Prvým z nich je Morris Katz. „Rovnako ako Mamdani, aj Katz je dieťaťom newyorskej kultúrnej elity, ale plynule hovorí protielitárskym jazykom progresívneho populizmu,“ načrtol v Katzovom portréte denník New York Times.

O čosi ostrejšie slová volil Washington Free Beacon. „Rovnako ako Platner, aj Katz je dieťaťom privilégií, ktoré nenávidí kapitalizmus, fungujúce spoločnosti a odporcov terorizmu.“

Katzov otec pochádza z rodiny bohatých bonvivánov, jeho mama píše knihy o feminizme pre predškolské deti (medzi ne patrí My First Book of Feminism, My First Book of Feminism – For Boys, Diversity Is a Superpower a No!: My First Book of Protest).

„Mamdani opísal Katza, ktorý v roku 2024 spoluzaložil politickú poradenskú firmu Fight Agency, ako ‚blízkeho priateľa‘ a dôverníka, ktorý ‚oplýva kombináciou bezohľadnosti a zásadovosti, aká je v politike až príliš vzácna‘. Táto bezohľadnosť sa určite prejavila pred niekoľkými týždňami, keď sa Katz vyhrážal bývalému Platnerovmu poradcovi v snahe zabrániť zverejneniu článku o kandidátovom mimomanželskom sextingu v aplikácii na zoznamovanie Kik, ktorá je označovaná za ‚raj‘ pre detských predátorov,“ píše Washington Free Beacon.

Americká Demokratická strana čelí zásadnému nástupu radikálnej ľavice zvnútra, varuje bývalá agentka strany

Postoj

Druhým aktivistom, ktorý stojí za Platnerovou nomináciou, je Daniel Moraff. Rovnako ako Katz, aj Moraff pochádza zo zámožnej rodiny (jeho starý otec založil predchodcu hračkárstiev Toys R Us), no sám zanevrel na kapitalizmus.

Bol to práve Moraff, kto rozhodol nepodrobiť Platnera dôkladnej previerke. Namiesto týždňov, ktoré takéto previerky bežne trvajú (a stoja desaťtisíce dolárov), Platner bol „preverený“ za tri dni. Ups.

Celkom isté však nie je ani to, že by Moraff Platnera diskvalifikoval, keby sa o jeho údajných prešľapoch dozvedel. Sám Moraff bol totiž pre obvinenia zo sexuálneho obťažovania vylúčený z kampane kongresmanky Summer Leeovej.

„Žiadna z jeho súčasných pletiek ma naozaj neprekvapuje, pretože vo vzťahu k ženám nemá hranice ani veľa morálnych zábran,“ povedal o ňom bývalý známy.

Chyby establišmentu

Hoci ľavicoví aktivisti sú hlavnými zodpovednými za katastrofálnu nomináciu, istú vinu nesie aj demokratický establišment okolo Chucka Schumera, ktorý sa paradoxne staval proti Platnerovi.

Schumer a jeho okolie až do konca podporovali kandidatúru guvernérky Janet Millsovej, dobre vediac, že väčšina straníkov v Maine si želá zmenu a nie kandidatúru 78-ročnej političky, a tak pomohli vydláždiť Platnerovu cestu k nominácii.

Vo výsledku tak demokrati môžu utrpieť porážku aj v najmodrejšom štáte zo štyroch, ktoré v nastávajúcich voľbách chceli otočiť.

A Platner nie je jedinou pochybnou nomináciou. Naprieč Amerikou v demokratických primárkach vyhrali extrémne ľavicoví kandidáti spojení s organizáciou Demokratických socialistov Ameriky (DSA), mnohí z nich politicky výrazne radikálnejší, než bol Platner.

Medzi nimi sú ľudia, ako napríklad newyorská kandidátka Darializa Avila Chevalier. Táto 32-ročná komunistka v minulosti odporúčala Marxov Kapitál, prezdieľala kritiku výkladu v kníhkupectve, pretože neobsahoval Zobrané spisy J. V. Stalina, či citát ľavicovej teroristky Assaty Shakurovej, že „uprednostňovala Ho Či Mina, Kim Il-songa, Guevaru alebo Fidela“ pred Marxom a Engelsom, ale „obaja boli dvaja bieli týpci, ktorí prispeli k revolučnému boju príliš výrazne na to, aby sa to ignorovalo“. Chevalier okrem toho obvinila Francúzsko za pandémiu covidu-19.

Keďže Chevalier svoj účet zmazala, tieto statusy sú len tie, ktoré doposiaľ ktosi našiel archivované, a nik netuší, čo všetko ešte môže vyplávať.

Ak budú demokrati ďalej nominovať takýchto bláznov, škandál okolo Platnera bude len prvým v dlhom rade.