Hrozba rozpadu vzťahu Dá sa predpovedať, kedy párom hrozí rozchod? Dno neprichádza po siedmich rokoch

Psychologička Janina Bühlerová z univerzity v Mainzi skúmala so svojím tímom, ako sa partnerstvá, ktoré sa skončili rozchodom, líšia od vzťahov, ktoré vydržali. V rámci štúdie vyhodnotili údaje od 11 000 ľudí a výsledky uverejnili v časopise „Journal of Personality and Social Psychology“.

Psychologička vysvetľuje, že zvolili nový metodický prístup a na vzťah sa pozreli optikou jeho konca. Janina Bühlerová okrem výskumnej činnosti pracuje aj v praxi ako párová terapeutka, preto chcela svoje pozorovanie podložiť aj dátami.

Jej tím skúmal údaje z reprezentatívnych dlhodobých štúdií z Nemecka, Holandska, Veľkej Británie a Austrálie. Bühlerová vysvetľuje, že si zámerne vybrala západný kontext, keďže tam už neplatia spoločenské, finančné ani náboženské normy, ktoré by bránili rozvodu, a ľudia sa preto viac rozhodujú podľa kvality vzťahu.

Účastníkom štúdie položili raz alebo dvakrát ročne veľmi jednoduché otázky typu: „Na stupnici od nuly do desiatich – ako ste spokojní vo vašom vzťahu?“

Výskumníci zistili, že rozchody párov sa dejú takmer vždy v dvoch fázach, ktoré sa dajú predvídať.

Po počiatočnom zamilovaní po istom čase spokojnosť v priebehu rokov kontinuálne klesá. Podľa psychologičky Bühlerovej však svoje dno vzťahy nedosiahnu po siedmich rokoch, ako sa to ľudovo hovorí, ale zvyčajne až po desiatich rokoch vzťahu.

Jeden až dva roky pred samotným rozchodom či rozvodom nastáva podľa výskumu „zlomový bod“. Po ňom vraj spokojnosť vo vzťahu prudko klesá a páry sa následne rozchádzajú v priebehu siedmich až 28 mesiacov.

Psychológovia hovoria, že uvedomiť si túto dynamiku môže pomôcť mnohým párom, aby sa spamätali skôr, ako hrozí rozvod. Novinkou výskumu je zistenie, že rozchodu takmer vždy predchádza výrazný „zlom“. Bühlerová nazýva túto rozhodujúcu fázu „terminálnym úpadkom“.

V tejto fáze majú partneri pocit, že žijú podľa vzorca, z ktorého nemôžu uniknúť. Páry, ktoré, naopak, zostávajú spolu, podľa štúdie tento zlom nikdy nezažijú. Ideálne by bolo, aby k tejto zlomovej eskalácii neustálych útokov nikdy nedošlo. Po nej totiž nasleduje fáza, keď už partneri vôbec nekomunikujú a dochádza k ľahostajnosti či k vzájomnému pohŕdaniu. Bod zlomu nemusí priniesť jedna zásadná hádka, ale veľká zmena v citovom živote. 

Mnoho párov vyhľadáva pomoc príliš neskoro, náznaky prvých problémov pritom ignorujú. Terapiu alebo iný druh pomoci vyhľadajú až vo fáze, keď sa už problémy dajú len veľmi ťažko vyriešiť.

Kríza siedmeho roku je zľudovená povera

Mýtus okolo prekliateho siedmeho roku krízy je už vyvrátený. Páry, ktoré spolu len chodia, sa najčastejšie rozchádzajú v prvom roku randenia. Štúdia Stanfordovej univerzity v USA skúmala vzorku 3000 párov. Až 60 percent skúmaných párov sa rozchádzalo už v priebehu prvých dvanástich mesiacov.

Manželstvá sa štatisticky najviac rozpadajú v druhej dekáde trvania manželstva. Z celkového počtu rozvedených manželstiev na Slovensku v roku 2024 bolo najviac rozvedených tých, ktoré trvali 20 rokov a viac. Podobné štatistiky rozvodovosti sa opakujú aj v ďalších európskych krajinách.

Aj vedci z Inštitútu psychológie Univerzity v Berne zistili, že manželské páry dosahujú v desiatom roku najnižšiu úroveň spokojnosti. Podľa autorov štúdie je však táto kríza len krátkodobou záležitosťou. Následne spokojnosť opäť stúpa až do 20. roku vzťahu, aby potom opäť klesala.

Každá kríza má korene v zrade

Psychologička Martina Šadláková, ktorá odpovedá aj v rubrike Párová terapia, v rozhovore pre Postoj hovorí, že kríza odcudzenia v manželstvách prichádza skutočne v dvoch etapách a obe môžu súvisieť s pozíciou detí v rodine.

„Prvá je tá, keď sú deti malé a je na rodičov kladená veľká náročnosť v podobe starostlivosti o ne. Manželia sa nestíhajú venovať jeden druhému tak, ako by chceli, s čím prichádza prirodzené ochabnutie vzťahu. K tomu sa zanedbáva riešenie aktuálnych manželských kríz a vznikajú zranenia, ktoré sa nabaľujú ako snehová guľa. Druhá kríza odcudzenia súvisí práve s fázou manželstva, keď deti odchádzajú z domu.“

Šadláková tvrdí, že manželia majú v druhej etape už vzájomne nazbieraných veľa nespracovaných konfliktov, na ktoré pri deťoch nezostával čas. „A navyše odchádzajú „naše projekty“, ktorým sme venovali všetok čas, životnú energiu. Rodičia si to možno neradi pripúšťajú, ale je to tak,“ hovorí psychologička.

Kríza v dlhoročnom manželstvePráca na vzťahu nás musí tešiť, nie vyčerpávať. Inak vyhoríme

Alena Potocká

Radí párom, aby na manželskom vzťahu pracovali priebežne, „musíme mu v prvom rade dopriať spoločne strávený čas a budovať ,obyčajné‘ priateľstvo“.

K tomu podľa psychologičky pomáha nebrať manželský vzťah nikdy ako samozrejmosť a nevyvyšovať rodičovstvo nad manželstvo ako nad primárny, respektíve absolútny projekt rodiny.

„Keď totiž uprednostníme dieťa, priateľov či vlastných rodičov pred svojím manželským partnerom v akomkoľvek rozhodnutí, zrádzame manželský vzťah. Každý rozvod či kríza v manželstve súvisí so zradou alebo má v nej korene. Ale to nemusí byť zrada len v podobe nevery, môže to byť akákoľvek zrada, keď sme uprednostnili niekoho alebo niečo vo svojom manželstve pred svojím partnerom,“ uzatvára Martina Šadláková. 

Rituály zachraňujú vzťah

Michael Norton, profesor na Harvard Business School, strávil desaťročie skúmaním toho, prečo ľudské vzťahy pretrvávajú. Zistil, že spoločné rituály, ako sú malé gestá a sviatočné tradície, majú výrazný pozitívny účinok na stabilitu vzťahov.

Jeho výskum ukazuje, že rituály vyvolávajú emócie v každodennom živote, a to veľmi účinne. „Rituály nás skutočne inšpirujú, vnášajú do nášho života kúzlo. To je obzvlášť dôležité vo vzťahoch. Páry, ktoré spolu prežívajú a oslavujú mnohé rituály, ktoré každodenné veci nabíjajú osobitným významom, sú v priemere šťastnejšie a zostávajú spolu dlhšie,“ tvrdí harvardský profesor v nedávnom rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung.