Manželská performance poslanca Saba Progresívci žmurkajú na svojich skalných, ale z presvedčených už presvedčenejší nebudú

Poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo oznámil, že v rakúskom Hainburgu, čiže v prvom meste za hranicou, uzavrel manželstvo so svojím partnerom. Pár dní nato vyhlásil, že ich teraz „čaká slovenská realita uznania nášho zväzku“.

Znamená to, že sa v zmysle rozhodnutia Trojan Súdneho dvora EÚ budú pokúšať o to, aby Slovensko ich v Rakúsku uzavreté manželstvo uznalo a zapísalo na matrike. Sabo už podal žiadosť o sprístupnenie informácie, ako si môžu „uplatniť svoje právo“.

Otázne je, ako sa k tomu postaví ministerstvo vnútra. Buď sa môže odvolať na judikatúru Európskeho súdneho dvora a takýto zväzok v osobitnej matrike zapísať, alebo sa odvolá na slovenský právny poriadok, podľa ktorého je manželstvo zväzkom muža a ženy. Zároveň vďaka ostatnej novele ústavy si Slovensko zachováva zvrchovanosť aj v otázkach rodinného života, z čoho možno vyvodiť, že v tejto veci sa rozsudok európskeho súdu Slovenska netýka.

Samozrejme, daný súd má iný názor a tvrdí, že má pred ústavami národných štátov prednosť. Sme teda v podobnej situácii, akoby sa vo dverách stretli mladšia žena so starším pánom. V takejto situácii by zrejme každý z nich dal galantne prednosť tomu druhému, no teoreticky by si ju obaja mohli aj nárokovať – jeden z titulu veku, druhý z titulu pohlavia.

V prípade stretu štátnej ústavy a judikatúry Európskeho súdneho dvora niet žiadnej ďalšej inštancie, ktorá by rozsúdila, kto má prednosť, a ani právo na to nedáva odpoveď.

Vec má však ešte niekoľko podstatných rozmerov. Po prvé, v prípade poslanca Saba a jeho partnera ide o očividný pokus obísť slovenské právo. Po druhé, podľa rozsudku Trojan sú členské štáty Európskej únie povinné uznávať manželstvo páru rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí len na účely práva EÚ, čiže týkajúce sa napríklad slobody pohybu, pobytu či podnikania.

Z rozsudku nevyplývajú žiadne implikácie takto zapísaného rovnakopohlavného manželstva na účely domáceho práva – čiže napríklad dedenie alebo osvojenie dieťaťa.

Ako by takéto „manželstvo“ teda vyzeralo v praxi, je úplne nejasné. Na jeden účel by to bolo manželstvo a na iný zasa nie? Presne takýto chaos Európsky súdny dvor svojím rozsudkom vyvoláva, respektíve ako sa vyjadril v rozhovore pre Postoj ústavný právnik Tomáš Ľalík: „Súdny dvor EÚ nám v podstate hovorí, nech rovnakopohlavné manželstvá radšej zavedieme aj do nášho vnútroštátneho práva a budeme to mať jednoduchšie.“

Ústavný právnik Tomáš ĽalíkRozhodnutie o uznávaní manželstiev homosexuálov je aktivistické. Súdny dvor EÚ si znižuje svoju legitimitu

Jakub Lipták

Tretí podstatný rozmer tejto veci je, že ak by sa Slovensko odvolávalo na svoj právny poriadok, čiže by argumentovalo tým, že homosexuálne „manželstvo“ u nás manželstvom nie je, v konečnom dôsledku by za to našej krajine mohla hroziť žaloba zo strany Európskej komisie. Či by k nej však naozaj došlo, vyžaduje politické rozhodnutie kvalifikovanej väčšiny členských krajín.

Áno, na jednej strane je pravda, že postavenie sa dúhovému parnému valcu je neodpustiteľné a trestá sa tým najtvrdším možným spôsobom, čiže takúto žalobu si možno predstaviť. Na druhej strane si pragmatickí politici uvedomujú, že nálada sa preklápa – či už sa preklopila –, čoraz viac ľudí toho už má naozaj dosť a želajú si návrat k normálnosti. Z tohto hľadiska možno vysloviť presvedčenie, že takáto žaloba by bola skôr kontraproduktívna a iba by posilnila konzervatívne a suverenistické politické sily.

Zaujímavá však je ešte jedna vec. Hoci bolo jasné, že je iba otázkou času, kedy sa o to, čo skúša Michal Sabo, pokúsi nejaký slovenský dúhový aktivista, je pozoruhodné, že je to rovno politik Progresívneho Slovenska – a dokonca parlamentný poslanec.

Keby to bol voľakto z Inakosti alebo podobnej organizácie, tak na tom nie je nič čudné, naopak, to je presne to, čo sa od vplyvových aktivistických združení očakáva.

No tu sa o obídenie slovenského práva – ktoré môže eskalovať až k žalobe Slovenska – pokúša predstaviteľ politickej strany, ktorá ašpiruje na to, že bude po ďalších voľbách premiérskou.

Apropo, len pred pár dňami do Progresívneho Slovenska vstúpil iný aktivista, David Púchovský. Ten za Matovičovej a Hegerovej vlády stál za policajnou facebookovou stránkou Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá zverejňovala príspevky za hranicou slušnosti a úcty k občanom.

Akvizície tohto typu či Sabovu manželskú performance možno vnímať ako žmurkanie progresívcov smerom k svojim skalným – radikálnemu jadru.

Takýto presvedčený progresívec síce bude mať stále o ďalší dôvod viac voliť túto stranu či ju bude voliť ešte silnejšie a ešte presvedčenejšie ako dosiaľ, no jeden hlas je stále len jeden hlas bez ohľadu na to, či bol do hlasovacej schránky vhodený ráznym švihom, váhavo alebo dokonca v gumených rukaviciach.

Skôr sa dá očakávať opačný efekt: odplašenie časti umiernených, ktorí dozaista tvoria väčšinu zo súčasných sympatizantov PS. Aj pre nich je idea homosexuálneho manželstva často už príliš, hoci s registrovanými partnerstvami by zrejme problém nemali.

Hoci sa strana usiluje o imidž konštruktívnej a riešiacej skutočné problémy skutočných ľudí, ako napríklad pokutu za langoš či ceny benzínu, omnoho uveriteľnejšia i viditeľnejšia je v role polarizujúcej aktivistickej mimovládky.