Zoroslav Kollár a ďalšie žetóny v talóne Tri veci, ktoré môžu Fica udržať pri moci

Zoroslav Kollár svoju novú stranu ešte ani nemá zaregistrovanú, ale politickou inzerciou už oblepil celú krajinu. Hoci v tejto chvíli ešte vôbec nie je jasné, či tento nový subjekt bude mať na to, aby v slovenskej politike zamiešal karty, na jednom mieste mu určite budú veľmi držať palce. Ide o centrálu Smeru.

Robert Fico na to bude mať silný dôvod. Nová Kollárova strana mu totiž môže pomôcť udržať sa pri vládnej moci.

Z dlhodobého trendu podpory politických strán je totiž zrejmé, že na Slovensku sa dnes len minimálne prelievajú hlasy medzi jednotlivými politickými tábormi. Existuje teda len malá šanca, že sklamaný volič Smeru by sa rozhodol dať svoj hlas Progresívnemu Slovensku, SaS alebo KDH. Opozičné strany takýchto voličov jednoducho nedokážu osloviť.

Hlasy sa tak presúvajú takmer výhradne v rámci jedného bloku, či už provládneho, alebo opozičného.

Zároveň platí, že sklamaní voliči vládnej koalície sa vo veľkej miere nepresunú hneď k nejakej inej strane, ale prejdú do skupiny nerozhodnutých a nevoličov.

Tieto dve skupiny zostávajú často v tieni, keďže stranícke preferencie vo výskumoch verejnej mienky sa počítajú len z množiny rozhodnutých voličov. Schopnosť politicky mobilizovať nerozhodnutých voličov a nevoličov je však v každých voľbách dôležitým faktorom.

Ak by sa preto Zoroslavovi Kollárovi ako novej tvári darilo osloviť sklamaných voličov vládnych strán v takej miere, že by ho to posúvalo do parlamentu, bola by to pre Fica veľmi dobrá správa. Kollár by totiž pre neho bol prirodzeným koaličným partnerom.

Časť sklamaných voličov Smeru, Hlasu a SNS by tak bola motivovaná ísť opäť voliť a ich hlasy by boli následne zapojené do projektu udržania Smeru pri vládnutí.

 Ak by sa Zoroslavovi Kollárovi darilo osloviť sklamaných voličov vládnych strán v takej miere, že by ho to posúvalo do parlamentu, bola by to pre Fica dobrá správa.

Podobným spôsobom môžu vo Ficovej strane vnímať aj rast preferencií Republiky, ktorá takisto profituje zo sklamaných voličov Smeru či SNS. Na túto stranu sa preto určite nepozerajú len ako na konkurenta, ktorý rastie na ich úkor.

Uhríkova strana ťaží z toho, že nie je súčasťou vládnej zostavy a nenesie politické náklady za konsolidačné balíčky a ďalšie nepopulárne vládne kroky. Môže preto takisto osloviť voličov, ktorí by nikdy nevolili súčasnú opozíciu, ale zároveň sú z politiky dnešnej vlády z nejakého dôvodu sklamaní.

V Smere zároveň kalkulujú, že s Republikou by sa po voľbách dokázali bez problémov dohodnúť. Buď na otvorenom spoločnom vládnutí, alebo minimálne na podpore prípadnej menšinovej vlády.

Ďalší krok, ktorý zvyšuje túto šancu, má Smer priamo vo svojich rukách. Musí zabezpečiť, aby neprepadli hlasy pre SNS, ktorá sa dnes v prieskumoch preferencií pohybuje okolo troch percent.

Ak by Andrej Danko na takýchto číslach zotrvával, Smeru bude pred voľbami dávať logiku SNS nejako pomôcť. Napríklad tak, že ju Smer zoberie na palubu a Dankovi či niektorým jej ďalším politikom ponúkne miesta na svojej kandidátke.

Hoci sú teda vyhliadky Roberta Fica zostavovať ďalšiu vládu horšie, ako boli pred voľbami v roku 2023, niekoľko žetónov v talóne stále má.

A to sme ešte nespomenuli rozhádanú heterogénnu opozíciu, ktorá ak dokáže zložiť vládu – aspoň to zatiaľ tak vyzerá –, tak len spoločne s Igorom Matovičom. To je však iná téma.