Odpoveď ministrovi Druckerovi Pravda vs. klamstvá o likvidácii cirkevných škôl

Pozrime sa teda na niektoré „pravdy“, ktorými minister Drucker reaguje na „klamstvá“, ktoré sa šíria verejným priestorom.

Nikto nikoho nenúti?

Podľa ministra školstva je klamstvom, že „cirkevné školy budú musieť prijímať 70 – 90 percent ateistických detí“. Pravdou je, že podľa najnovšej verzie zákona je podmienkou prijatia dieťaťa alebo žiaka na vzdelávanie do cirkevnej školy informovaný súhlas rodiča s rešpektovaním charakteru a zamerania školy. Každý rodič dáva vopred svojím súhlasom na vedomie, že akceptuje program cirkevnej školy vrátane toho duchovného. Z tejto perspektívy naozaj nikto nikoho nenúti. Je to však celý obraz?

Predstavme si situáciu: ateistickí rodičia zo školského obvodu s cirkevnou školou, ktorým vôbec nezáleží na kresťanskej výchove, ale páčia sa im iné benefity tejto cirkevnej školy – priestranný školský dvor, pekné triedy, kvalitná strava v školskej jedálni. Nemajú problém podpísať zo svojho pohľadu formálny papier, ktorým odsúhlasia vzdelávanie v kresťanskom duchu. Veď ich dieťa tie modlitby a omše nejako prežije.

Naopak, kresťanská rodina zo školského obvodu bez cirkevnej školy, ktorej záleží na kresťanskej výchove, sa do cirkevnej školy nedostane. Z kapacitných dôvodov. Sedemdesiat až deväťdesiat percent ateistických rodičov zo školského obvodu s cirkevnou školou totiž využilo svoje zákonné právo umiestniť prednostne svoje dieťa na cirkevnú školu. Rodina, ktorá žije v súlade s hodnotovým nastavením cirkevnej školy, zostala pred dverami školy. Tejto rodine zostáva akceptovať, že ich susedia z tej istej ulice, ale z iného školského obvodu sa na cirkevnú školu na rozdiel od nich dostali.

Nútil či nenútil niekto ateistických rodičov do cirkevnej školy? A čo kresťanskí rodičia? Zaujíma novú legislatívu ich autentický záujem o školu s hodnotovým zameraním, nielen s peknou jedálňou?

Pomáha alebo nepomáha štát vytvárať primerané podmienky na to, aby na cirkevnú školu mohli byť prednostne prijaté deti z rodín, ktoré žijú v zhode s hodnotovým nastavením školy? Plní zákon preferovaním „obvodových“ rodičov svoju základnú funkciu?

Získajú cirkevné školy viac?

Podľa ministra školstva je klamstvom, že „štát zoberie cirkevným školám 20 percent peňazí“. Je pravda, že štát nezoberie cirkevným školám 20 percent financií v prípade, že sa stanú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Čo to znamená? To, že 70 – 90 percent ich kapacity môžu obsadiť deti zo školského obvodu na základe dohody s obcou. Za istých okolností to môžu byť výlučne deti z ateistických rodín. To však nie je všetko.

V prípade, že cirkevná škola uprednostní deti z kresťanských rodín, nebude v zmysle zákona verejným poskytovateľom a štát jej zoberie 20 percent peňazí. A takto to, apropo, vyplýva cirkevnej škole z jej definície a vlastného štatútu. Štát tak aktuálne cirkevným školám zákonom hovorí, že ak si chcú nárokovať 100-percentné financovanie, musia poprieť podstatu svojej existencie – poskytovať prednostne výchovu a vzdelávanie deťom z kresťanských rodín. Preto je oprávnené akcentovať, že obhajoba cirkevných škôl sa v tomto čase nesie v duchu záchrany ich pôvodnej identity.

Minister školstva DruckerNikto nebude nútiť neveriacich rodičov posielať deti do cirkevnej školy, je to blud

 

Štát v tejto chvíli láka cirkevné školy na obvody aj pre možnosť kapitálových opráv a projektov, na ktoré doteraz nemali právny nárok. Uvedený argument používa minister pri argumentácii, prečo môže získať cirkevná škola novou legislatívou viac. Avšak za akých okolností? Získajte viac, ale potlačte svoju identitu.

Cirkevné školy majú mať predsa rovnaký nárok na kapitálové príjmy bez ohľadu na to, či si plnia svoju obvodovú povinnosť.

Minister ďalej hovorí, že ak obec neakceptuje obvod, ktorý si sama cirkevná škola vyberie, tak jej zostáva plné financovanie. Je to reakcia na kritiku, že ak cirkevná škola nebude mať do dvoch rokov pridelený obvod, dochádza k vyradeniu z podregistra verejných poskytovateľov s účinkom krátenia financií o 20 percent. Opätovne sa nehovorí všetko.

Ak cirkevná škola nepochodí s hľadaním obvodu v obci podľa svojho sídla, má pre plné financovanie ísť hľadať obvod v obci na území celého kraja. A ak nepochodí ani v celom kraji, tak sa jej zachová plné financovanie len v prípade, že regionálny úrad školskej správy potvrdí, že odmietnutie každej obce na území kraja o pridelenie obvodu cirkevnej školy bolo opodstatnené. 

Čo sa stane, ak cirkevná škola neosloví jednu obec na území kraja? Bude sa to posudzovať ako nedostatočná aktivita pri hľadaní školského obvodu? Čo sa stane, ak si nájde obvod 100 km od sídla školy? Aký význam bude mať tento obvod z hľadiska desegregácie, ktorou sa obvodová povinnosť pre cirkevné školy ministerstvom primárne vysvetľuje?

ReakciaNaozaj cirkevné školy vylučujú deti so špeciálnymi potrebami?

Peter Beňa

Hrozí strata identity?

Podľa ministra školstva je klamstvom, že „reforma oberá cirkevné školy o ich identitu – už nebudú ‚katolícke‘ alebo ‚evanjelické‘, len obyčajné školy“. V tomto článku už bolo vyjadrené, že pri prijímaní žiaka na vzdelávanie v náboženskom duchu je rozdiel medzi formálnym rešpektovaním praktík viery a autentickým prežívaním viery v rodine, ktorá má záujem o prijatie žiaka. 

Podľa ministra Druckera nie sú obavy oponentov opodstatnené aj preto, že cirkevná škola bude mať právo ukončiť žiakovi vzdelávanie v prípade, ak žiak nebude rešpektovať charakter a zameranie školy.

Spýtajme sa prakticky: na základe akých kritérií sa bude vyhodnocovať dôvod na ukončenie štúdia žiaka? Žiak sa odmietne modliť alebo sa odmietne stotožniť s určitou náboženskou doktrínou? Veľmi realisticky povedané, ukončíme v tom prípade na cirkevných školách aj vzdelávanie žiaka z kresťanskej rodiny, ktorý sa v štádiu svojho životného dozrievania tiež odmietne modliť? Podľa akých štandardov náboženského života primeraných veku budeme postupovať? Ako sa učitelia a riaditelia cirkevných škôl zachovajú v týchto nepríjemných situáciách?

Nebezpečné mýty o neštátnych školáchNaozaj sa cirkevné a súkromné školy podieľajú na inklúzii menej ako štátne?

Róbert Chovanculiak

Minister školstva napriek všetkému vraví, že „reforma identitu cirkevných škôl nielen chráni, ale dáva jej aj jasnú právnu oporu, ktorú doteraz nemali. Cirkevné školy ostávajú cirkevnými – s plným rešpektom, stabilným financovaním a uznaným miestom v systéme“.

Pri všetkej úcte k autorite ministra školstva, tejto argumentácii nie je možné racionálne rozumieť, keďže je v rozpore nielen s elementárnymi princípmi cirkevných škôl, ale ohrozuje aj základné ústavné práva rodičov a ich detí.