Reakcia Naozaj cirkevné školy vylučujú deti so špeciálnymi potrebami?

Pán Križo vo svojom článku tvrdí, že cirkevné školy prestali plniť svoje poslanie, lebo vylučujú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a deti zo sociálne vylúčeného prostredia. Toto tvrdenie je však v rozpore s dátami ministerstva školstva aj dátami, ktorými pán Križo argumentuje.

Pozrime sa najprv na dáta CVTI týkajúce sa individuálnej integrácie detí a žiakov. Na prvý pohľad sa môžu tieto dáta naozaj javiť ako šokujúce. Na štátne školy chodilo k 15. septembru 2024 až 50 356 detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z toho 36 798 na základné školy, pričom na cirkevných školách bolo len 3 313 takýchto detí, z toho 2 541 na základných školách. 

Prečo majú cirkevné školy tak málo detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami oproti štátnym školám?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Lebo majú výrazne menej detí.

Pozrime sa na základné školy vrátane špeciálnych základných škôl. Na štátne školy chodilo v ostatnom školskom roku 465 509 detí, pričom na cirkevné školy chodilo len 30 303 detí, z toho 388 do špeciálnych základných škôl zriadených cirkevnými zriaďovateľmi. Je samozrejmé, že cirkevné školy nemôžu mať rovnaký počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako štátne školy, lebo aj keby všetky deti s takýmito potrebami boli na cirkevných školách, aj tak by za štátnymi školami v absolútnych číslach zaostávali.

Nové pravidláZmena financovania alebo zmena poslania cirkevných škôl?

Viktor Križo

Je vhodnejšie pozrieť sa na podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na školách. Základné školy vrátane špeciálnych základných škôl navštevovalo 12,6 % detí so ŠVVP. Tu si treba uvedomiť, že špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti tieto čísla deformujú a je problematické porovnávať malú špeciálnu školu výlučne so žiakmi so ŠVVP a veľkú základnú školu, kde deti so ŠVVP tvoria len malú časť celkového počtu žiakov.

Ak z porovnania vylúčime špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti, môžeme porovnať štátne základné školy a cirkevné školy, kde sú deti väčšinou integrované s ostatnými deťmi a len výnimočne sú na školách zriadené špeciálne triedy. Pri tomto porovnaní zistíme, že detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je na základných školách 9,4 %, z toho 9,5 % na štátnych školách, 8,7 % na cirkevných školách, 8,8 % na súkromných školách. Cirkevné školy teda majú naozaj menej detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako štátne, konkrétne o 0,8 percentuálneho bodu menej.

Tvrdenie, že „cirkevné školy sú pod priemerom štátnych škôl v počte detí so špeciálnymi potrebami“, sa dá pochopiť rôzne. Ak sa pozrieme na priemerný počet detí so ŠVVP a z porovnania opäť vylúčime špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti, na štátne školy chodí v priemere 23 detí a na cirkevné v priemere 22 detí so špeciálnymi potrebami. Teda pán Križo si myslí, že cirkevné školy prestali plniť svoje poslanie, lebo na ne chodí priemerne o 1 dieťa so špeciálnymi potrebami menej ako na štátne.

Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia

Pri počte detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) budem vychádzať z dát ministerstva školstva a počtu žiakov, na ktorých školy dostanú tento rok od ministerstva príspevok na skvalitnenie podmienok ich vzdelávania. Tu sú počty detí uvádzané k rovnakému dátumu, ale sú vyššie ako v prípade dát CTVI, ktoré niektoré deti nezapočítalo.

Na Slovensku máme 1 008 základných škôl s aspoň jedným dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z nich je 42 cirkevných, 9 súkromných, 957 škôl je štátnych. Na štátnych školách je podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia 8 %, na cirkevných 3 %. Teda naozaj podiel detí zo SZP na cirkevných školách je nižší ako na štátnych. Príčinou však nie je to, že by cirkevné školy vôbec tieto deti neprijímali, ale sú tu ďalšie faktory, ktoré tieto čísla ovplyvňujú.

Prvým faktorom je umiestnenie cirkevných škôl. Ak sa pozrieme na obce, v ktorých sa nachádza viac ako 500 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, z 23 základných škôl s deťmi zo SZP je len jedna cirkevná. To sa však má zmeniť, keďže v Trebišove sa plánuje stavať cirkevná škola pre 810 rómskych detí za 11 mil. eur z prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti, ktorá odstráni dvojzmennú prevádzku na Základnej škole na Ulici I. Krasku. Podiel detí zo SZP na cirkevných školách sa sprevádzkovaním tejto školy zdvojnásobí.

Na tomto projekte spolupracovalo množstvo miestnych organizácií a treba držať palce, aby priniesol očakávané výsledky. Toto sa môže ukázať ako cesta spolupráce štátu a cirkví. Ak by sa postavila ešte jedna podobná škola, ktorej stavbu by zafinancoval štát alebo Európska únia, podiel detí zo SZP na cirkevných školách by bol vyšší ako na štátnych. Chce to len zmysluplnú spoluprácu štátu a cirkví, nie tvrdohlavé presadzovanie nezmyselných obvodov a devastačné znižovanie financií pre cirkevné školy.

Druckerov plán pre neštátne školyCirkevným a súkromným stredným školám sa normatív znižovať nebude

Adam Takáč

Druhým faktorom spôsobujúcim nepresnosti je metodika. Ak má dieťa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, objaví sa v štatistikách ako dieťa so ŠVVP. Ak je dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, objaví sa v štatistikách ako dieťa zo SZP, pokiaľ nemá špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Čo v prípade dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré tieto potreby má a potrebuje asistenta? Započíta sa medzi deti so ŠVVP, ale už sa nepočíta medzi deti zo SZP. To znamená, že na takéto dieťa škola už nedostane príspevok 150 eur (príspevok na deti zo SZP nie je nárokovateľný, takže kedykoľvek v rámci konsolidácie nemusí byť vyplatený). Presný počet všetkých detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v štatistikách neuvádza.

Okrem detí zo sociálne znevýhodneného prostredia existuje množstvo detí ohrozených chudobou. Najviac sú chudobou ohrozené deti z neúplných rodín a viacdetných rodín. Na cirkevných školách tieto detí sú, nespĺňajú však podmienky na priznanie príspevku pre deti zo SZP. Koľko týchto detí na školách je? Nikto presne nevie. Keďže nemajú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby ani nie sú v hmotnej núdzi, objavia sa v štatistikách Štatistického úradu SR, ale ministerstvo školstva ich počet na jednotlivých školách nezisťuje. 

Quo vadis, cirkevné školy?

Z uvedených dát vyplýva, že cirkevné školy prijímajú deti so špeciálnymi potrebami aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Cirkevní zriaďovatelia prevádzkujú aj špeciálne školy zamerané len na deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, hoci ich nie je veľa.

Ak štát niekde situáciu nezvláda a potrebuje pomoc od cirkví, môže o ňu požiadať, musí však počítať s tým, že cirkevní zriaďovatelia si nedokážu sami postaviť nové školské budovy, a tak potrebujú pomoc od štátu. Spolupráca sa tu môže ukázať ako prospešná cesta pre všetkých.

Pán Križo hovorí o vytrácaní evanjeliového ducha pri cirkevných školách. Zdá sa mi, že jeho článok je viac obhajobou plánu ministerstva ako skutočnou snahou o evanjelizáciu.

Evanjelizácia neznamená, že veriacemu zoberieme právo na výchovu jeho dieťaťa v katolíckej viere v katolíckej škole, a ani evanjelizácia „nasilu“ nebude tou správnou cestou, ak dieťa z geografického obvodu prinútime chodiť do cirkevnej školy. Povinné obvody preto ublížia cirkevným školám a ich poslaniu viac ako čokoľvek iné.

Čo môžeme jasne povedať, je to, že cirkevné školy si vyberajú pre svoje deti viac praktizujúci veriaci ako nepraktizujúci veriaci či neveriaci. Je to prirodzené hľadanie spoločenstva a nič zavrhnutiahodné. Práve naopak, toto je budovanie živého spoločenstva.

Vieme, že živá viera výrazne pomáha dostať sa zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je celkom prirodzené, že deti z veriacich viacdetných rodín sú síce možno chudobné, ale nie sú sociálne odkázané, a tak nespadajú do tejto kolónky ministerstva. Ešte som nepočul o prípade, že by cirkevné školy odmietali chudobné deti.

Zmeny pre cirkevné a súkromné školyJe neštátne školstvo reálne v ohrození?

Daniel Masarovič

Zároveň katolícke školy nemajú rovnomerné pokrytie ako štátne školy v lokalitách s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Obviňovať katolícke školy z akejsi zrady evanjelizácie len preto, že na cirkevné školy neprihlásia deti rodičia zo sociálne znevýhodneného prostredia, je nepoctivé.

Ak si však ministerstvo zvolí cestu, že bude stáť s bičom nad cirkevnými školami, nútiť ich do školských obvodov, popierať právo detí na výber školy a ukladať školám drastické pokuty už v prípade prijatia jediného žiaka mimo školského obvodu navyše, ako je dovolené zákonom, môže tento prístup cirkevné školstvo pochovať a verejný rozpočet zaťažiť viac ako doteraz.

Nakoniec tak deti so špeciálnymi potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré dostávajú kvalitné vzdelanie a pomoc na cirkevných školách, môžu prísť o svoju obľúbenú školu a budú musieť hľadať štátnu školu, ktorá ich bude schopná prijať.