GLÓBUS: Ohrozené multi-kulti?

Pred niekoľkými týždňami bol do vôd multikultúrneho spolužitia v Nemecku hodený malý kamienok. Zdalo sa, že vlny, ktoré vyvolal, už medzičasom utíchli. Udalosti posledných dní však tomu veľmi nenasvedčujú.

Spomínaný kamienok si pred dvomi mesiacmi dovolil hodiť Thilo Sarrazin, čelný predstaviteľ nemeckej národnej banky, významný národohospodár a berlínsky exsenátor za sociálnych demokratov. Vydaním knihy Nemecko sa zlikviduje samo poukázal na dva, podľa neho kľúčové problémy jeho krajiny: dramaticky nízku pôrodnosť a veľké prisťahovalectvo prevažne z moslimských krajín. Na prisťahovalectve moslimov by nemuselo byť apriórne nič zlé, ak by sa noví obyvatelia s krajinou dokázali stotožniť. A to sa podľa neho nedeje. Následne sa Sarrazin stal vďačným sústom médií, ktoré si ho poriadne vychutnali.

Môžu za to gény?

Dôležitosť knihy zakrátko predbehli autorove rozhovory v médiách. V jednom z nich si napríklad dovolil tvrdiť, že „ všetci Židia zdieľajú určitý gén, rovnako ako Baskovia, ktorý ich odlišuje od iných.“ To v krajine citlivej na výroky podobného razenia spôsobilo nemalú vlnu odporu. Niektoré prezentované myšlienky však boli nielen provokatívne, ale občas dosť na hrane: „Turci získajú Nemecko presne tak, ako Kosovčania získali Kosovo - vyššou pôrodnosťou. To by sa mi fakt páčilo, keby to boli východoeurópski Židia, ktorí majú o 15 % vyššie IQ ako nemecké obyvateľstvo.“ Podobne šťavnatých výrokov bolo, samozrejme, nepomerne viac: „Čim kratší pracovný čas, tým väčšia pôrodnosť.“

To, že sa snažil svoje tvrdenia miestami rozumne vysvetliť, nič nezmenilo na nálepke, ktorú mu senzáciechtiví novinári dali: Je to rasista! Okamžite sa zalarmovali občianski aktivisti, ktorí proti nemu dennodenne protestovali.

Sarrazin však poukazoval viac na kultúrne odlišnosti prisťahovalcov, než na ich genofond. Vo svojej knihe vychádzal z nižších prognóz o prisťahovalectve, keď namiesto 200 000 ročných imigrantov počítal v budúcnosti len so stovkou tisíc. Sarrazin očakáva, že až 90 % z nich bude pochádzať z moslimských oblastí. Títo prisťahovalci podľa neho väčšinou do systému nič neprinášajú, iba z neho čerpajú. A odkázal na horšie príklady – Francúzsko a Holandsko.

Výroky na adresu moslimov a Židov nekompromisne odsúdila kancelárka Angela Merkel. Označila ich za neakceptovateľné a rozdeľujúce spoločnosť. Sarrazina sa spomedzi politických strán nezastal prakticky nik. Národohospodár tak napokon opustil predstavenstvo centrálnej banky.

Pred Sarrazinom a po ňom

Predseda CSU Horst Seehofer mal prednedávnom na sneme mladých kresťanských demokratov zaujímavý prejav. Vyzýval v ňom ku zdravému patriotizmu a postavil sa za vedúcu rolu nemeckej kultúry a súčasne proti politike multi-kulti, ktorú dokonca nazval mŕtvou. Prisťahovalectvo z odlišných kultúrnych kruhov označil navyše za nepotrebné.

Prekvapivo úprimná (?) bola na tom istom podujatí aj kancelárka Merkelová. Prisťahovalcom plánuje pritvrdiť povinnosti a docieliť, aby všetci ovládali nemecký jazyk. Súčasne však zaujala svoj tradične vypočítavý postoj, keď pridržala strunu aj nemeckému prezidentovi Christianovi Wulffovi tvrdením, že islam k Nemecku jednoducho patrí, čo demonštrovala národným futbalovým reprezentantom, stredopoliarom tureckého pôvodu Mesutom Özilom.

Sarrazinova epizódka sa zdala byť ešte pred pár dňami odložená ad acta. Iskierka, ktorú tento ukecaný bankár zapálil však predsa len mohla niektorým politikom v Nemecku dodať odvahu a vari aj ukázať cestu. Seehofer je toho dobrým príkladom. Nemastný-neslaný Merkelovej postoj však dáva tušiť opak. Korektnosť, matka súčasných politických cností, sa bude snažiť túto iskru čo najskôr zahasiť.

Dušan Čurila
Autor je doktorandom na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

Foto: undhimmi.com, Flickr.com