Čo sme sa naučili od našej aristokracie?

Pred pár dňami sme si pripomenuli koniec druhej svetovej vojny v Európe. Ukončenie tohto najstrašnejšieho konfliktu v ľudských dejinách bolo nespochybniteľne dôležitým historickým medzníkom pre osudy celých generácií, rôznych národov, národností i niektorých spoločenských vrstiev. Druhá svetová vojna však de facto znamenala aj koniec stáročného pôsobenia mnohých šľachtických rodov na Slovensku.

Portrét Žofie Bosniakovej z kostola v Tepličke nad Váhom

V Aristotelových dielach bola aristokracia označovaná za vládu najlepších cnostných ľudí ako protiklad oligarchickej vlády. Aristokratické idey sa stáročiami transformovali a v našich podmienkach sa ich nositeľom stal šľachtický stav ako významná uhorská spoločenská vrstva. V medzivojnovom období a predovšetkým po roku 1948 však boli Slováci vedení k negatívnemu vzťahu k tomuto k šľachtickému stavu. Dôvodom bolo jeho bohatstvo, moc a vplyv na politiku, čo ohrozovalo nové štátne režimy a ich formujúcu sa moc.

"V učebných textoch boli príslušníci šľachty označovaní za feudálnych vykorisťovateľov. Štátna ideológia viedla dokonca k takým absurditám, akými bolo opovrhovanie hradmi, zámkami a kaštieľmi ako symbolmi feudálnej moci."

Zdieľať

V učebných textoch pre základné školy boli príslušníci šľachty označovaní za feudálnych vykorisťovateľov. Štátna ideológia viedla spoločnosť dokonca k takým absurditám, akými bolo opovrhovanie hradmi, zámkami a kaštieľmi ako symbolmi feudálnej moci. Príčina negatívneho postoja k šľachte bola aj čisto etnická. V slovenskej histórii bolo totiž oceľovým pravidlom, že aristokracia väčšinou nemala slovenský pôvod.

Slováci žili s príslušníkmi šľachty v jednom spoločenskom prostredí celé stáročia. Čo si však odniesli z tohto spolužitia? Je skutočne otázne, či si Slováci dokázali osvojiť aspoň niektoré pozitívne atribúty aristokracie, ktorá pôsobila na území, kde žilo aj slovenské obyvateľstvo.

Nielen vzdelanie a hrdosť

Šľachta stelesňovala viacero pozitívnych vlastností. V šľachtických rodoch sa napríklad kládol veľký dôraz na poznanie vlastnej histórie – rodinnej histórie aj histórie svojej krajiny. Aj znalosť oboch týchto rozmerov dejín vyformovala ľudí hrdých na svoj rod, stav a takisto aj štátnu príslušnosť. Poznanie vlastnej histórie malo úprimne prehlbovať vzťah človeka k jeho rodnej krajine a zvyšovať pocit empatie k spoluobčanom.

Významným atribútom aristokracie, ktorá sídlila na slovenskom území, bol tiež veľký dôraz šľachtických rodín na vzdelanie a kultúrnosť. Bolo napríklad bežné, že šľachtické rodiny zakladali na vidieku prvé školy. Mladí aristokrati získavali vzdelanie od najlepších domácich a zahraničných vzdelancov, vďaka čomu získali cenné všeobecné vedomosti a spoločenský prehľad. Všeobecná vzdelanosť alebo znalosť jazykov bola vysoko cenená a u týchto príslušníkov často samozrejmá. Cennými pozostatkami po šľachtickej úcte k vzdelanosti sa stali aj veľmi bohaté knižnice, ktoré sa občas zachovali až do dnešných dní.

"Druhá svetová vojna de facto znamenala aj koniec stáročného pôsobenia šľachtických rodov na Slovensku. Čo sme si od nich odniesli?"

Zdieľať

Mnohí príslušníci šľachty boli najmä v období priemyselnej revolúcie aj významnými stredoeurópskymi veľkopriemyselníkmi. Vzhľadom na veľkosť svojho kapitálu a vplyvné európske kontakty prichádzali mnohí uhorskí aristokrati s prevratnými myšlienkami do zaostávajúceho Uhorska. Zakladali prvé moderné fabriky a dávali ľuďom prácu aj v chudobných slovenských dolinách. Boli tak hybným motorom ekonomických zmien a nástupu nového priemyselného veku.

Charita a filantropia

Ďalším, avšak menej známym rozmerom aristokracie bol altruizmus. Vhodným príkladom bola rodáčka zo Šurian Žofia Bosniaková, ktorá sa stala vzorom aristokratického altruizmu a ľudskosti. Uhorská šľachtičná istú časť svojho života strávila na území dnešného Slovenska, kde napríklad pomáhala chudobným a založila útulok (nemocnicu), ktorú financovala.

Mnohí šľachtici boli takisto významnými mecénmi umenia a aj vďaka nim dodnes obdivujeme mnohé oltáre, sochy, obrazy a stavby, ktoré by bez ich peňazí nikdy neuzreli svetlo sveta. Najkrajšie domy v centrách našich historických miest postavili často práve šľachtici.

Múdri ľudia majú pri sebe radi jedincov, ktorí môžu byť pre nich vzormi a ktorí ich dokážu motivovať. Iní si zas v týchto prípadoch zvolia radšej jednoduchšiu cestu – cestu závisti a nenávisti voči úspešnejším. Hrdosť, vzdelanosť, podnikavosť a altruizmus. Dokázali sa Slováci niektorými týmito atribútmi aristokracie minimálne inšpirovať?

Dušan Čurila
Autor je spolupracovník Postoy.sk, pôsobí v advokácii.

Foto: wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo