Ponižujúce vypadnutie z MS Nemci sa síce naučili modliť, ale teraz už nevedia strieľať ani jedenástky

Len niekoľko hodín po zatiaľ oficiálne nepotvrdenej správe, že automobilový gigant Volkswagen neplánuje do roku 2030 zrušiť „iba“ 50 000 z celkových 657 000 pracovných miest, ale až 100 000, tak či tak pošramotené sebavedomie tretej najväčšej ekonomiky sveta dostalo ďalšiu ranu: reprezentácia Nemecka vypadla včera v noci z majstrovstiev sveta vo futbale.

Vyradená bola pritom už v novozavedenom šestnásťfinále, ktoré po rozšírení počtu zúčastnených krajín z 32 na 48 stále zodpovedá len skupinovej fáze MS minulosti. Nemci napriek 75-percentnému držaniu lopty prehrali proti výrazne slabšiemu tímu z krajiny, ktorej počet obyvateľov predstavuje len dvanástinu počtu obyvateľov Nemecka: Paraguaj.

Flop Germania! – taký titulok dal udalosti taliansky športový denník La Gazzetta dello Sport a mnohí medzinárodní komentátori zvýraznili, že ide o prvú prehru Nemecka po penaltovom rozstrele v najväčšej futbalovej súťaži sveta. Majster sveta roku 2014 síce vypadol aj na MS v Rusku 2018 a v Katare 2022 v skupinovej fáze, ale rozdiel spočíva v tom, že Nemci sa mohli dovčera spoľahnúť aspoň na železné nervy svojich futbalistov v rozstrele.

Práve rozstrel bol doteraz pre Nemcov najsilnejšou futbalovou disciplínou. Traumatizujúcej anglickej prehre v penaltách vďačíme vlastne za pravdepodobne najkrajšiu definíciu tohto športu. Anglická futbalová legenda Gary Lineker po nezvládnutom rozstrele v semifinále MS 1990 vyslovil pamätnú vetu: „Futbal je jednoduchá hra: 22 mužov 90 minút naháňa loptu a nakoniec vždy vyhrajú Nemci.“

Samotný Lineker svoj bonmot pochoval už pred piatimi rokmi a po včerajšku – keď svoje penalty zbabrali až traja z piatich nemeckých reprezentantov – musí svoju prevahu v rozstrele pochovať aj samotné Nemecko – v ťažkej psychickej skúške, v ktorej národ vynikajúci v strojárstve ťažil zo svojej strojovej povahy.

Tradičný obraz nemeckého futbalistu tak už nesedí, s veľkou mierou neistoty a kreativity treba vymyslieť nový. Die Mannschaft zato upútal pozornosť doma i v zahraničí niečím iným: dvaja nemeckí reprezentanti s koreňmi v Afrike, Felix Nmecha a Jonathan Tah, po zápasoch spoločne s veriacimi súpermi prednášali kresťanské modlitby vďaky.

Neúmyselný dôsledok migrácieNemeckému manšaftu už nešéfujú iba moslimovia, ale aj globalizovaní kresťanskí černosi s láskou k modlitbe

Martin Leidenfrost

Táto modlitba po včerajšom vypadnutí vypadla. Mohlo to okrem iného súvisieť s tým, že zbožné duo Nmecha – Tah nieslo za rozlúčku s MS značný podiel zodpovednosti. Najprv nepremenili svoje penalty Kai Havertz a Nick Woltemade – a potom vystrelil zneistený kresťan Tah loptu ďaleko nad bránu.

Hľadanie vinníka

Kým nemecký kancelár Friedrich Merz utešoval nemeckú reprezentáciu slovami, že „svojím nasadením a tímovým duchom ste na týchto majstrovstvách sveta nadchli našu krajinu“, kapitán Joshua Kimmich vyslovil to, čo si drvivá väčšina Nemcov v skutočnosti myslela:

„Nemecko som ako dieťa poznal z televízie, vždy hralo v semifinále alebo finále. Samozrejme, chceli sme to poskytnúť aj deťom, ľuďom a súčasnej generácii. Faktom je, že sme to nedokázali. Je to veľmi veľká škoda, najmä v čase, keď by nám v Nemecku extrémne prospelo, ak by sme mali niečo, na čo môže byť človek hrdý.“

Za trpkú prehru v predposlednej chvíli mohla, samozrejme, aj smola: mnohé zranenia v citlivom období a gól mladého evanjelikála Taha k vytúženému 2:1, ktorý marocký rozhodca neuznal pre sporný faul takmer 40-ročného ruskojazyčného Nemca narodeného v Uzbekistane Vladimira „Waldemara“ Antona. Nemcom treba uznať, že v druhom polčase sa prispôsobili betónovej obrane Paraguajčanov a skúšali svoje šťastie ďalekými loptami – jednu hlavičkoval Kai Havertz do bránky.

Na obranu manšaftu sa dá uviesť aj to, že tím stále prechádza prestavbou: mladé perspektívne talenty s globálnymi životopismi a starí harcovníci s nemeckým rodokmeňom siahajúcim až do germánskeho osídľovania strednej Európy asi ešte neboli perfektne zohratí.

Národ, ktorého hrdosť spočíva viac na jeho futbalovom úspechu než na Volkswagene, evanjelickej a katolíckej cirkvi dohromady, sa však takými výhovorkami nenechá odbaviť.

Okamžite po záverečnom hvizde sa začalo hľadanie vinníka – a hoci ho Nemecký futbalový zväz (DFB) zatiaľ drží, voľba padla na nového trénera.

Tridsaťosemročný Julian Nagelsmann sa vyníma ako spravodlivý terč. Úpadok nemeckých cností na trávniku totiž málokto stelesňuje viac ako on.

Vydavateľ úctyhodných novín Frankfurter Allgemeine Jürgen Kaube, vo voľnom čase fejtonista zasvätený futbalu ako „kráľovi športu“, si Nagelsmanna vytypoval už pred americkými MS a pred potupnou cestou domov do nemeckých horúčav.

Fajnový štylista Kaube národnému trénerovi v prvom rade vyčíta, že nezvyčajne veľa hovorí: „Nielenže hovorí veľa a viac ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov, ale svoje rozhodnutia vysvetľuje neustále protirečivo. Niekedy hráčov nasadí výslovne nie preto, že sú v dobrej forme, ale aby posilnil ich sebavedomie. O chvíľu neskôr túto sebadôveru spochybňuje tým, že nepravdivo kritizuje strelca víťazného gólu, o ktorom tvrdí, že predtým, ‚myslím si‘, sa dotkol lopty len raz.“

MS vo futbale 2026Messi žiari, Ronaldo rozdeľuje, Kapverdy prekvapujú. Šampionát vstúpil do vyraďovacej fázy

Peter Kravčák

Nagelsmann, ktorého zmluva platí do roku 2028, vraj vedie so svojimi futbalistami, ktorých neraz verejne uráža, Rollengespräche („rozhovory o úlohách“). To podľa Kaubeho znamená: „Kto nehrá podľa svojej úlohy, je mimo hry.“

Zložité na Nagelsmannovom systéme je, že úlohy sa neustále menia. Nagelsmann napríklad dlho znevažoval jezídskeho Kurda Deniza Undava, po strelení troch gólov na MS ho však pochválil ako „pouličného futbalistu“.

Brankárovi Oliverovi Baumannovi v „rozhovore o úlohách“ sľúbil nasadenie na MS, krátko pred MS však späť z dôchodku priviedol 40-ročného Manuela Neuera. Ten v auguste 2024 oznámil svoj odchod z reprezentácie a tréner reprezentácie ešte v auguste 2025 vyhlásil, že sa témou Neuer vôbec „nezaoberá“.

Taliani ako vzor?

Vydavateľ Frankfurter Allgemeine mal očividne zlé tušenie a deň pred nemeckým vypadnutím napísal, že Molière by o Nagelsmannovi bol mohol napísať komédiu s názvom Zanovitý vševed: „Nagelsmann totiž vždy vie všetko najlepšie, aj keď to práve lepšie zjavne nevedel.“

Kaube pokračoval: „Nagelsmann chce, aby nevyhral tím ako taký, ale tím, ktorý koná podľa jeho predstáv – teda on sám. Preto neustále vyhlasuje rôzne zásady. Nasadzuje hráčov na základe výkonu alebo aury, aby sa zohrali, alebo preto, že to inak nejde, alebo preto, že niektorý z nich ešte nedostal šancu. V každom prípade vždy podľa iných kritérií. Vyhlasuje ich ako zákony, aby ich o chvíľu sám porušil.“

Nagelsmann si pripisuje, že pre každý zápas vymýšľa na mieru šitú konšteláciu. Po bostonskej katastrofe mu však kritici vyčítajú, že tento jeho údajný systém fungoval iba raz: v prvom skupinovom zápase proti karibskému ostrovu s rozlohou Bratislavy Curaçao. V skutočnosti svoju zostavu medzi jednotlivými zápasmi veľmi nezmenil: takmer celé Nemecko žiadalo, aby bol kapitán Kimmich posunutý do stredu, Nagelsmann to však označil za absurdné. A tak hral Kimmich aj s Paraguajom na pravej strane štvorčlennej obrany – kde najhoršiemu nemohol zabrániť.

Prvé veľké varovanie – prehru s Ekvádorom v skupinovej fáze – si Nagelsmann vysvetlil akýmsi „harakiri v pozicionovaní“, teda odchýlkami od jeho systému. Neobvykle veľký počet nepresných prihrávok, zle vedené súboje alebo slabosti samotného pozicionovania si nepripustil.

Výstižná pritom bola Nagelsmannova veta, že po skorom nadobudnutí vedenia nad Ekvádorom sa „to celé malo dohrať s oveľa väčším presvedčením“. Dohrať zápas až do konca, osemdesiat dlhých minút, takáto predstava pochádza z talianskeho futbalu. Argentínčan Jorge Valdano o nej kedysi povedal: „Taliani vyhrávajú každý zápas – bez ohľadu na to, ako hrajú – 1:0, a preto sa nič nenaučia.“

Kaube Nagelsmanna trošku polemickým spôsobom obviňuje, že chce Talianov v tomto ešte prekonať. Ak to tak je, bol by to problematický vzor: Taliani sú, rovnako ako Nemci, veľký futbalový národ. Nemecko aj Taliansko vyhrali majstrovstvá sveta štyrikrát.

Lenže Nemci sa teraz už trikrát po sebe neprebojovali medzi šestnásť najlepších tímov MS. A Taliani sa už trikrát po sebe nekvalifikovali.