Začnite s vysťahovaním

Dňa 29. augusta 1944 prekročili nemecké jednotky hranice Slovenskej republiky. Na niektorých miestach v okolí Žiliny sa už v tento deň dokonca bojovalo. Veľa vojenských a politických faktorov však stále hralo proti vyhláseniu ozbrojeného odporu proti práve prichádzajúcim nacistom.

Nekoordinované partizánske akcie počas leta totiž Nemcov už dlhodobejšie provokovali, hrozilo pritom prezradenie všetkých dlhodobo pripravovaných plánov. Stále chýbalo jednoznačné spojenie s hlavnými silami povstania, s dvomi východoslovenskými divíziami. Ozbrojené povstanie teda ešte nebolo úplne pripravené. V ten deň mal navyše príhovor obľúbený minister obrany Čatloš, ktorý zneistil veľkú časť dôstojníckeho zboru a mužstva Slovenskej armády. Nehovoriac o tom, že chýbala koordinácia so západnými spojencami a sovietskou armádou o podpore celej akcie.

V ten večer ležala zodpovednosť obrany Slovenska na úzkej skupine do príprav zainteresovaných ľudí. Najväčšie bremeno zodpovednosti však ležalo na vtedy ešte pplk. Jánovi Golianovi, ktorý bol od apríla 1944 veliteľom Vojenského ústredia ilegálnej SNR. Začiatkom augusta 1944 sa mu práve narodilo po dlhých rokoch manželstva prvé dieťa - syn. Tušil, že proti jeho vojakom bude stáť silný nepriateľ a že možno ide do vopred strateného boja. Určite však vedel, že ako jedného z hlavných iniciátorov odporu by ho v prípade zajatia čakala istá smrť.

Napriek týmto všetkým nevýhodným okolnostiam začal večer tohto dňa znieť do posádok slovenskej armády jeho slávny rozkaz: „Začnite s vysťahovaním.“ Oficiálne začalo Slovenské národné povstanie, ktorého vypuknutie pred 70 rokmi si pripomíname. Ján Golian v ten večer prevzal plnú zodpovednosť za svoj odvážny rozkaz a za celú akciu. Opačné príklady zažila naša spoločnosť počas mníchovského diktátu v roku 1938 a rovnako v auguste 1968. Počas mníchovskej krízy, druhej svetovej vojny a sovietskej okupácie naši politickí predstavitelia zlyhali. Len v roku 1944 však toto zlyhanie napravila naša armáda.

V situácii, keď cudzie vojsko napadlo vlastnú krajinu, bolo teda Golianovo rozhodnutie správne a statočné. A ten, kto takto konal, si preto zaslúži našu úctu. Generál Ján Golian a mnohí statoční velitelia a bojovníci v povstaní ukázali, že odvaha je jednou z cností, ktorá nenáleží každému. A na tento odvážny čin, ktorý bol navyše znásobený vidinou veľmi pravdepodobného neúspechu, by sa preto malo pozerať s veľkým rešpektom.

Dušan Čurila
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo