Minister školstva Drucker S cirkevnými školami smerujeme k dohode a ustúpiť viem aj súkromným. Ale musí to byť fér

Minister školstva prišiel nedávno s veľkými zmenami pravidiel financovania súkromných a cirkevných škôl, čím u nich vzbudil veľkú kritiku. Tomáš Drucker im dáva na výber medzi dvoma modelmi. Prvým je štátna dotácia, no bez možnosti vyberať poplatky a žiakov. Druhou možnosťou je, že si môžu súčasný systém svojho fungovania ponechať, ale od štátu dostanú nižší príspevok.

Minister vysvetľuje, v čom je pripravený ustúpiť a o akých modeloch s neštátnymi školami rokuje. „Myslím, že s cirkevnými školami smerujeme k dohode. No niektorí súkromníci asi neprijmú možnosť vzdať sa školného a prijímať deti z obvodu a možno spokojní nebudú. Odmietam však, aby štát nahrádzal poplatky súkromným školám.“

V rozhovore vraví aj o dôvodoch, prečo sa rozhodol zaviesť povinnú materskú školu od troch rokov a povinnú maturitu z matematiky, a reaguje na obavy z toho, že nové príplatky pre učiteľov za výkon nebudú riaditelia rozdávať spravodlivo.

Súkromné a cirkevné školy kritizujú, že veľké zmeny v ich financovaní ste pripravili bez predchádzajúcej diskusie. Tvrdia, že neboli pozvaní na kľúčové rokovania a o návrhu sa dozvedeli na poslednú chvíľu z médií. Nemali by sa takéto zásadné zmeny robiť po širokej debate?

Narozpráva sa tu toho veľa. Pred rokom sme predstavili balík veľkých systémových zmien a avizovali sme, že ďalšie zmeny budú o rok, teda na jeseň tohto roka. Dovolím si povedať, že ide o najrozsiahlejší balík zmien v školstve za posledných dvadsať rokov. Boli tu rôzne pracovné skupiny, ale niektorí možno majú pocit, že nemali viac informácií.

Nebola chyba, že nedostali priestor vyjadriť sa?

A nie je chybou, keď niektorí opoziční poslanci vo výboroch predkladajú zmeny, ktoré prešli nulovými debatami?

Ani to nie je v poriadku.

Máme tu štandardný legislatívny proces. Priebežne sme tieto veci komunikovali. Neskrátili sme pripomienkové konanie, naopak, predĺžili sme ho, keď sme o to boli požiadaní. Mnoho debát bude aj v rámci rozporového konania. Napriek tomu nemožno čakať, že nájdeme vo všetkom zhodu. Ak by sme čakali na takýto moment, nič neposunieme vpred.

Podľa zákona platí rovnoprávnosť postavenia škôl bez rozdielu na zriaďovateľa a každá škola, ktorá plní štátny vzdelávací program, má nárok na normatív vo výške sto percent na žiaka. Vy chcete po novom neštátnym školám ukrojiť z normatívu dvadsať percent, ak sa tieto nestanú verejnými poskytovateľmi. Nie je to porušenie princípu rovnoprávnosti škôl?

Súčasný zákon podľa mňa nie je spravodlivý. Záujmom štátu musí byť vytvoriť férové podmienky pre všetkých, no nie je spravodlivé, ak verejné školy musia prijímať všetky deti s rôznymi hendikepmi vrátane detí so sociálne vylúčeného prostredia a iné školy si vyberajú, aké deti zoberú.

Mali sme tu viaceré správy Najvyššieho kontrolného úradu, Útvaru hodnoty za peniace MF SR, ale aj mimovládnych organizácií, ktoré dlhodobo upozorňujú na nespravodlivý systém financovania verejného a neverejného školstva a jeho dvojkoľajnosť. Nechceme nič likvidovať, ale upraviť spravodlivejšie prostredie. Po zlepšovaní prístupu k vzdelávaniu aj pre deti zo znevýhodneného prostredia vyzýva aj OECD.

Ako momentálne vyzerajú rokovania so súkromnými a s cirkevnými školami?

Myslím, že s cirkevnými školami smerujeme k dohode. No niektorí súkromníci asi neprijmú možnosť vzdať sa školného a prijímať deti z obvodu a možno spokojní nebudú. Odmietam však, aby štát nahrádzal poplatky súkromným školám.

Za rovnaké povinnosti by mali byť rovnaké práva, a dnes to tak nie je. Máme dáta, ktoré ukazujú, že súkromné školy takmer vôbec nemajú žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Nie je to tým, že súkromné školy zväčša ani nevznikli v oblastiach, kde žijú deti v chudobných pomeroch?

Nie je to tak, často tam sú.

Takže ak sa neverejné školy rozhodnú, že naďalej budú vyberať školné, dostanú na svojich žiakov od štátu znížený príspevok. V takom prípade zrejme zvýšia školné a stanú sa ešte viac nedostupné pre deti z chudobnejších rodín. Tak budú ešte menej inkluzívnejšie ako teraz, či nie?

Počkajte, je na nich, ako sa rozhodnú.

Ale súkromné školy s vyššími poplatkami budú ešte nedostupnejšie, možno už aj pre deti zo strednej triedy, ak napríklad má rodina viac detí. To sa úplne míňa zámeru, ktorý máte.

Vôbec nie, pretože tie peniaze použijeme práve pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Krajiny, ktoré dávajú z verejných zdrojov viac na súkromné školstvo, sú Švédsko, Fínsko a Belgicko, kde je zákaz vyberania školného.

Ale tam sú príspevky od štátu vyššie ako u nás.

A ako je možné, že u nás cirkevné a štátne školy fungovať aj bez poplatkov? Potrebujeme zabezpečiť, aby mali všetky deti z konkrétnej adresy možnosť dostať sa na školu vo svojej spádovej oblasti. Nikomu nebránim, aby si slobodne vybral školu podľa svojich preferencií vrátane možnosti zvoliť si školu aj so školným. Nech sú však podmienky pre všetky školy porovnateľne rovnaké a spravodlivé.

Vy sám ste viackrát zdôraznili, že drvivá väčšina cirkevných škôl poplatky od rodičov nevyberá a zo súkromných škôl viac ako polovica vyberá nulové alebo len nízke školné.

Preto nemajú žiaden dôvod na to, aby sa stali verejnými poskytovateľmi vzdelávania a prebrali tak aj zodpovednosť za spádovú oblasť, v ktorej pôsobia. To, čoho sa báli, som presvedčený, že dokážeme odstrániť, ale z našich diskusií cítim ich záujem sa zapojiť.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Cirkevné aj súkromné školy odmietajú, že by si vyberali hrozienka z koláča. Lebo často práve tieto školy prijímajú žiakov s hendikepom a aj tých zo znevýhodneného prostredia. Niekedy aj takých, ktorých verejné školy z rôznych dôvodov odmietli. Je fér voči nim používať takéto ostré vyjadrenia?

Ešte raz, buď máte rovnaké povinnosti a vtedy máte aj rovnaké právo, alebo máte povinností menej a vtedy sú iné aj vaše práva. Ak chce niekto fungovať v autonómnom režime, vyberať si deti aj vyberať školné, tak v poriadku, môže to robiť, ale my mu nebudeme na to prispievať rovnako ako niekomu, kto tieto výhody nemá.

V rámci debát, ktoré vedieme, prídeme s úpravou návrhu a umožníme pravdepodobne aj solidárny režim.

Čo to znamená?

Že ak sa súkromné školy, ktoré vyberajú poplatky, zaviažu k tomu, že prijmú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a odpustia im školné, tak na tieto deti budeme posielať plný normatív a pre tie ostatné ho znížime menej výrazne. Presné percento vám teraz nepoviem, ale diskutujeme o tomto modeli.

Dôležité je povedať aj to, že znížený normatív a povinnosť zohľadňovať spádovú oblasť sa nebudú týkať súkromných škôl, ktoré sú zamerané na prácu s deťmi so zdravotným znevýhodnením, ale ani škôl podľa medzinárodných programov a podobne. Takže argumentácia hendikepovanými deťmi nie je podložená na faktoch.

Súkromné špeciálne školy o Druckerovom návrhuDeti s autizmom či telesným hendikepom opäť vytlačíme na okraj spoločnosti

Alena Potocká

Súkromné a cirkevné školy odmietajú aj zmenu v školských obvodoch. Ak by sa stali verejnými poskytovateľmi, museli by prijať osemdesiat percent detí z danej spádovej oblasti a iba dvadsať percent žiakov by si mohli vybrať samy. Najmä cirkevné školy sa obávajú, že takto stratia svoju identitu a zmysel.

Z rozhovorov, ktoré vedieme s cirkevnými školami, sa ukazuje, že majú záujem zapojiť sa do systému verejných poskytovateľov. Nebude to totiž tak, že na jeden školský obvod bude iba jedna súkromná alebo cirkevná škola. V každom musí byť práve jedna verejná škola a my ponúkame, aby sa do niektorého z takýchto obvodov mohla prihlásiť aj neštátna škola a rodičia žiakov by tak mali na výber.

Opakujem, komunikujeme spolu a pravdepodobne pristúpime k tomu, že umožníme, aby sa súkromná či cirkevná škola prihlásila na všetky obvody v meste, a rozšírime tak ich možnosti. Budeme však sledovať, či svojimi podmienkami nevytvárajú neprimeranú selekciu a či nedochádza k disproporčnému zastúpeniu detí napríklad z chudobného prostredia alebo detí so zdravotným znevýhodnením v rámci škôl v danom meste.

Nemôže sa teda stať, že ak rodič bude chcieť dať dieťa na cirkevnú školu, tak tá ho bude musieť odmietnuť, lebo musí prioritne prijať žiakov zo svojho obvodu.

Nie, ak sa rozšíri možnosť zapojenia cirkevnej a súkromnej školy do všetkých obvodov, môže si ju vybrať ktokoľvek.

S predstaviteľmi cirkevných škôl aj s evanjelickými či katolíckymi zástupcami cirkví máme dobrú komunikáciu a v mnohom máme zhodu. Rokovali sme viackrát aj so zástupcami súkromných škôl, ale ponúkol som pani Eve Ohraďanovej, šéfke Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, ďalšie rokovania. 

My sme pripravení rokovať so všetkými a počúvať ich pripomienky a hľadať spravodlivé riešenia. Ošiaľ, ktorý sa tu spustil, je prehnaný a nezodpovedá faktom. Odmietam falošné vyjadrenia o tom, že chceme zoštátňovať neverejné školy.

Nikto netvrdí, že iba štátne školy sú tie dobré alebo že iba súkromné sú kvalitné a naopak. Všade sa nájdu aj problémy, aj výborné príklady inovácií či kvality. Ide nám o férový prístup.

Ten však spomínajú aj neverejné školy, chcú rovnaký prístup k finančným zdrojom ako štátne školy. Podľa ich slov využívajú poplatky na základné potreby ako zaplatenie nájmov, kapitálové výdavky či údržbu budov. Ak sa tohto vzdajú a stanú sa verejnými poskytovateľmi, aké budú mať garancie, že výpadok príjmov im bude kompenzovaný?

Je mýtus, ak niekto tvrdí, že štátne školy dostávajú veľké peniaze od svojich zriaďovateľov. Nie je ani pravda to, čo hovoria súkromné školy, teda že majú vysoké nájomné, preto poplatky vyberajú primárne z tohto dôvodu. Minulý rok vykázali príjem zo školného 44 miliónov eur a na nájomné z toho použili iba 3,1 milióna.

A zdôrazňujem, nemám im vôbec za zlé, že majú rôzne zahraničné programy a platia zahraničných lektorov. Je to úplne v poriadku, ak si to rodičia môžu dovoliť. Ale zároveň nie je v poriadku, ak im to štát financuje a pritom rozsah ich povinností je menší, ako majú štátne školy.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ďalší návrh, pre ktorý ste v poslednom čase čelili vlne kritiky, je zámer o povinnej materskej škole od troch rokov. Napokon ste pri ňom ustúpili a povinnosť navštevovať materskú školu od troch rokov budú mať iba deti, ktorých rodičia nemajú stredoškolské vzdelanie. Je všeobecná zhoda na tom, že pre deti z chudobného prostredia to má význam. No už niekoľko rokov máme povinnú škôlku od piatich rokov a ukazuje sa, že do nej nechodí práve skupina detí z marginalizovaných komunít. Nemali by sme najprv zlepšiť aktuálny systém ešte prv, než rozšírime túto povinnosť aj na menšie deti?

Po prvé, nehovoríme o povinných materských školách, ale o potrebe začať s ranou výchovou a prípravou k vzdelávaniu v ranejšom veku detí. A zároveň sa podľa mňa nijako nevylučuje aj zlepšovanie súčasného systému a súčasne sa posúvať vpred.

Najnovšia štúdia OECD ukazuje, ako sa znižujú rozdiely v spoločnosti, keď investujeme do vzdelávania v ranom detstve. Má to najväčší vplyv na budúcnosť detí aj na kvalitu ich životov. A to sa netýka len detí z marginalizovaných komunít.

Rokujeme s ministerstvom práce o tom, ako motivovať rodičov zo sociálne vylúčeného prostredia, ktorí často nemajú ani ukončené základné vzdelanie, aby oni svoje deti do materskej školy posielali. Systém práce namiesto dávok, ktorý predstavil Erik Tomáš, ako aj dávky v hmotnej núdzi sa viažu na to, že deti musia navštevovať materskú školu od troch rokov.

Záujem o vzdelávanie a o budúcnosť v tejto skupine rodičov často absentuje a nedokážu tak deťom poskytnúť primeranú výchovu v domácom prostredí.

Ľudia z praxe upozorňujú, že je ťažké vymáhať povinnú dochádzku detí do škôlky. Čo s tým?

Spolupracujeme s ministerstvom práce na tom, aby sme našli spôsob, ako pozitívne motivovať týchto ľudí. Musíme vytvoriť pravidlá a pre prípad ich porušenia musia takisto existovať mechanizmy. Máme rôzne dávky, ktoré chceme naviazať aj na vzdelávanie detí.

Neexistuje jedno univerzálne opatrenie, ktorým to celé vyriešite. Musíme spolupracovať s ministerstvom práce, so samosprávami a s ďalšími aktérmi v teréne.

Nemal by sa štát najprv zamerať skôr na úplne prvé roky života týchto detí, kde sa začínajú rozvíjať ich kognitívne schopnosti, prípadne na prácu s tehotnými matkami?

Podporujeme projekty ako napríklad Omama a pripravujeme výzvy na terénnu prácu či pomoc pri vzdelávaní.

Stále však počúvam nejaké lamentovanie a krčmové reči o tom, čo všetko treba robiť, ale nevidím konkrétne konanie. Som otvorený vecnej kritike aj pri materských školách, ale opieram sa o mnohé štúdie a chcem, aby sme sa posunuli vpred. Nevyriešime všetko naraz, ale snažíme sa vytvárať nástroje a spolupracovať s regiónmi, aby sa situácia postupne zlepšovala.

Analytik vzdelávania RehúšČo vlastne odborári pre učiteľov vybojovali? Na Druckera mali zatlačiť viac a zvážiť aj štrajk

Adam Takáč

Nedávno ste ohlásili, že maturita z matematiky bude pre veľkú časť stredoškolákov o pár rokov povinná. Aj podporovatelia tohto rozhodnutia upozorňujú na to, že treba zlepšiť výučbu matematiky a najprv predstaviť kroky, ktoré pritiahnu do školstva nových a kvalitných učiteľov matematiky. Máte plán, ako to dosiahnuť?

Áno, veď presne to sme verejne prezentovali, no nie všetci to počúvajú a niektorí si len prečítajú statusy na sociálnych sieťach a robia si z nich závery. Hovoríme o tom, že ideme preškoliť učiteľov na nový spôsob vzdelávania, zmeníme dotácie hodín matematiky a chystáme aj nové učebnice.

Z roka na rok je u nás matematická gramotnosť nižšia a klesá záujem o matematiku. Je to pritom základná zručnosť aj pre nízkokvalifikované profesie. To nie je pre nejakú moju obsesiu v matematike, ale pre budúcnosť, aby bolo Slovensko schopné vytvárať hodnoty v oblasti technických smerov, technológií a inovácií a bolo vďaka tomu ekonomicky silné. 

Chceme tu o pár rokov nariekať, že nemáme kvalifikovanú pracovnú silu a že sa nevieme posunúť z montážnych fabrík? Ak budú ľudia robiť len to, čo robia dnes, budeme absolútne chudobnou krajinou. 

Odporcovia návrhu namietajú, že zavedením povinnej maturity hrozí, že sa žiaci budú sústrediť len na mechanické zvládnutie skúšky a nebude sa u nich rozvíjať ani záujem o ňu, ani analytické myslenie.

Zase musíme byť najproblematickejšou zo všetkých krajín? Všetky krajiny okolo nás, okrem Česka, majú ešte prísnejší režim povinnej maturity z matematiky. A vedia prečo. Nehľadajme, ako sa to nedá, ale ako to zlepšiť.

Nemal byť čas na prípravu pred zavedením povinnej maturity z matematiky dlhší?

Študenti, ktorí budú mať povinnú maturitu z matematiky, nastúpia na stredné školy do prvých ročníkov až v septembri 2027, a teda sa už aj začnú vzdelávať po novom. Dokedy by sme mali čakať? Kedy by to už bolo vhodné? Zase by sme len lamentovali a nič konkrétne nespravili. Je to beh na dlhú trať, ale musíme konečne začať.

V rámci nedávno schváleného zvyšovania platov v školstve ste prišli s nápadom o príplatkoch za výkon pre učiteľov, ktorý by mali dávať riaditelia škôl na základe hodnotení. Tie však nemusia byť objektívne, čo môže spôsobiť medzi učiteľmi zlú atmosféru. Zaznieva aj námietka, že to skĺzne do formálneho napĺňania požiadaviek. Vnímate tieto riziká?

Individuálne zlyhanie ľudského faktora je, žiaľ, bežné všade, ale to nie je dôvod na zovšeobecňovanie. Ako by si kolegovia predstavovali, že to máme urobiť? Podľa čoho sa majú odmeny udeľovať? Za pekné oči?

Nemali sa nastaviť jasné kritériá?

Ale veď to sme urobili. Aj doposiaľ zákon vyžadoval hodnotenie zamestnancov a nikomu to neprekážalo, až keď za to majú byť peniaze?

Ak niektorí hovoria, že to nebude objektívne, pýtam sa, čo je objektívne? Veď na to tam je riaditeľ, aby posúdil výkon učiteľov, a ak to nerobí dobre, na školách fungujú odborové združenia a rady školy, ktoré to majú riešiť.

Zadefinovali sme, že hodnotenie, ktoré si robili aj doteraz, majú iba kategorizovať, či to spadá pod štandardný, nadštandardný alebo podštandardný výkon a kvalitu. Som presvedčený, že je dobré vytvoriť rámec pre manažmenty riaditeľov, aby mohli odmeňovať tých najlepších a umožní to dať napríklad aj začínajúcemu učiteľovi príplatok až do výšky 50 percent jeho tarifného platu. Zároveň sme naďalej ponechali možnosť osobných príplatkov a iných nástrojov odmien.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Na záver pár politických otázok. Matúš Šutaj Eštok je už rok vo funkcii lídra Hlasu. Ste spokojný s tým, ako vedie stranu?

Povedal som to už viackrát, že Matúš Šutaj Eštok má stopercentnú dôveru celého vedenia strany. Je normálne, že je iný ako Peter Pellegrini.

Sme mladou stranou a musíme sa obhájiť, hoci máme najťažšie rezorty, s najväčším vplyvom na život ľudí, vždy sa budeme sústrediť na zlepšenie života človeka.

Možno by si niekto predstavoval, že máme viac kričať alebo byť opozíciou vo vláde. Ale sme súčasťou koalície, ktorá vznikla z volieb, a dohodli sme na spoločnom programe, ktoré máme presadzovať v prospech ľudí. No máme aj jasne stanovené naše červené čiary. Nie sme však opozíciou vo vláde. Zároveň ani v súčasnej opozícií nevidím schopnosť tvoriť vláde alternatívu, v základných hodnotových otázkach sa vedia kedykoľvek dohádať.

Podstatné je pre nás to, aby sme napĺňali programové vyhlásenie vlády, to sme sľúbili občanom a to ministri a poslanci Hlasu aj robia. Je zbytočné, ak sa niekedy naši koaliční partneri viac venujú veciam, ktoré v programe nie sú a na ktorých nemáme dohodu. Vtedy sa musíme ozvať a aj to robíme. Či už išlo o  zahraničnú politiku, neziskovky alebo o správu splnomocnenca Petra Kotlára. Povedali sme veľmi jasne, že Hlas je garanciou nášho zahraničného ukotvenia. A tak je to napísané aj v spomenutom programovom vyhlásení vlády.

Nie je v strane nervozita z pádu preferencií?

Prirodzene, každého zaujímajú preferencie, ale tie sa hýbu aj iným stranám. Aj Smer alebo iná strana ich má raz vyššie, inokedy nižšie.

Vo vašom prípade ide o dlhodobý trend poklesu. Je to teda vážnejší signál o tom, ako ľudia vnímajú stranu.

Podľa mňa je to daň za to, že odišiel Peter Pellegrini, ktorý bol zakladateľom Hlasu, a sme súčasťou vlády, ktorej premiér nie je z našej strany. Takže je to asi nateraz aj prirodzené.

Matúš Šutaj Eštok vymenil svojho hlavného poradcu, ktorý tlačil Hlas, aby bol podobný Smeru. Cítili ste aj vy túto ambíciu?

My nechceme byť konfrontační a vytvárať vymyslených nepriateľov či kultúrno-etické vojny. To ľuďom život nezlepší. Mám pocit, že Smer sa už trochu posunul zo sociálno-demokratického spektra viac do konfrontácií, a to Hlas určite nerobí.

Opakujem, Matúš Šutaj Eštok je iný typ politika ako Peter Pellegrini. Je väčší bojovník, prezident je možno diplomatickejší, ja som taktiež umiernenejší. Takisto Erik, Denisa, Richard, každý sme iný. Ale to nemusí byť na škodu.

V septembri by sa malo definitívne hlasovať o ústavných zmenách v kultúrno-etickej oblasti. Ako sa zachová Hlas?

Naša strana pri nedávnom hlasovaní vyjadrila návrhu jednoznačnú podporu.

Okrem Jána Ferenčáka, ktorý nehlasoval.

Aj on spočiatku súhlasil s vládnym návrhom, no potom sa prehnanou snahou KDH začal zákon meniť a dostávali sa tam veci, s ktorými on nesúhlasil.

Ani mne sa napríklad nepáči, načo definujeme slovenskú zvrchovanosť národnej identity vo vede, lebo tomu nerozumiem, či to je slovenský atóm a je to zbytočné, ale očakávam, že novelu na jeseň poslanci Hlasu podporia.

Presvedčíte aj pána Ferenčáka?

Hlavnú komunikáciu vedie premiér Fico s KDH. Je to primárne jeho iniciatíva. Ale diskusia určite bude.