Súkromné špeciálne školy o Druckerovom návrhu Deti s autizmom či telesným hendikepom opäť vytlačíme na okraj spoločnosti

Už dva týždne bijú cirkevné a súkromné školy na poplach a organizujú petičné akcie proti návrhu ministra školstva Tomáša Druckera na zmenu financovania neštátnych škôl: v prípade, že neprijmú možnosť zapojiť sa do školských obvodov, dostanú od štátu o stovky eur menej na žiaka, čo ich privedie do existenčných problémov.

Ak sa neverejné školy rozhodnú stať verejným poskytovateľom, budú sa musieť zapojiť do školských obvodov a ponúknuť až 80 percent svojej kapacity deťom z príslušného obvodu. Len zvyšných 20 percent detí si môže danú školu vybrať, aj keď nebudú z jej obvodu.

Najmä cirkevné školy, ale aj špeciálne školy tak prídu o identitu a charakter, pre ktoré boli založené, a stanú sa klasickými spádovými školami.

Po cirkevných školách sa zvlášť naliehavo ozývajú aj súkromné špeciálne školy, ktoré poskytujú vzdelávanie deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tvrdia, že Druckerov návrh priamo ohrozuje ich existenciu. Pritom práve vo vzdelávaní detí s poruchou autistického spektra či s iným zdravotným znevýhodnením štát systémovo zlyháva a mnohí rodičia sú doslova odkázaní na služby súkromných škôl.

„Akoby bolo tej nenávisti v spoločnosti málo, zrazu odvšadiaľ počujem argument, že rodičia, ktorí majú deti v súkromných školách, sú milionári, elitári, a nepekne sa o nás vyjadrujú,“ hovorí pre denník Postoj Zuzana z menšieho mesta pri Bratislave. Jej syna s Aspergerovým syndrómom spádová škola pre jeho diagnózu neprijala s odôvodnením, že nemajú dostatok školských asistentov. Pomoc našli v súkromnej škole, ktorá sa zameriava na prácu s autistickými deťmi a do ktorej denne dochádzajú tridsať kilometrov.

„Títo ľudia ani len netušia, aké ťažké je pre rodiča, keď jeho dieťa nechcú v štátnej škole, a aké ťažké je pre neho uhrádzať súkromnú školu a denne do nej dochádzať. Ale vďaka Bohu, že takéto školy existujú. Všetko, čo pre znevýhodnené deti dosiahli, ide teraz štát ničiť. Realita na Slovensku je taká, že nie každé dieťa má možnosť študovať na štátnej škole, toto je u nás len na papieri,“ dodáva.

Podľa nej hlas rodičov detí so znevýhodnením v tejto diskusii zaniká, pričom sú to práve oni, ktorí často nemajú vôbec na výber a sú na pomoc súkromných škôl odkázaní. Netreba si ani domýšľať, čo ohrozenie ich existencie bude pre deti so špeciálnymi potrebami znamenať, najmä v kontexte množiacich sa hlasov rodičov, ktorí nedokážu nájsť štátnu školu, ktorá by prijala ich autistické dieťa.

Len pred niekoľkými týždňami napríklad rozhodoval súd v prípade rodičov, ktorých syna s Aspergerovým syndrómom a ADHD odmietla prijať spádová škola, pričom chlapca odmietlo ďalších tridsať škôl. Zastal sa ich až súd, keď rozhodol, že bolo porušené právo ich syna na vzdelanie a že každé dieťa so zdravotným znevýhodnením má právo na inkluzívne vzdelávanie.

Jej syna s aspergerom odmietlo tridsať škôlTo nie sú len školy, syna odmieta celý systém. Akú majú potom tieto deti perspektívu do života?

Alena Potocká

Berieme deti, ktoré nikto nechce, argumentuje riaditeľka

Ako neférový útok vníma chystané zmeny z dielne ministerstva školstva aj Súkromná spojená škola AutistiPrešov, ktorá aktuálne vzdeláva 194 detí s autizmom.

„Naša škola je viac ako ,verejný poskytovateľ‘, ako ho vnímajú predstavitelia ministerstva školstva,“ povedala pre Postoj zriaďovateľka a riaditeľka školy Eva Turáková. Tvrdí, že každoročne prijíma desiatky detí, ktoré štátne školy odmietli, lebo s nimi nevedeli pracovať.

„Mnohé deti vystriedali niekoľko verejných materských či základných škôl aj v priebehu jedného roka. Teda berieme deti, ktoré nikto nechce,“ hovorí Turáková s tým, že mnohí rodičia vozia svoje deti do jej školy denne aj desiatky kilometrov. Možnosť prijať štatút verejného poskytovateľa, aby sa škola pre skrátený normatív na žiaka nedostala do finančnej núdze, rázne odmieta.

„Nikdy to neprijmem. Túto školu som zriadila pred vyše osemnástimi rokmi, k čomu ma viedli tak osobné, ako aj odborné pohnútky. Má renomé na Slovensku aj v zahraničí, chodia sa k nám učiť celé tímy ľudí zo Slovenska i zahraničia, poskytujeme akreditované vzdelávanie v oblasti autizmu pre odborných i pedagogických zamestnancov, teda mám celkom slušný prehľad o tom, ako rýchlo sa posúva špeciálne školstvo na Slovensku,“ priblížila zriaďovateľka svoju prácu.

Jej škola sa v priebehu rokov rozrástla na najväčšiu organizáciu s komplexnými službami pre ľudí s poruchou autistického spektra (PAS) na Slovensku. Zdôrazňuje, že jej škola nevznikla na účely zisku a je od svojho vzniku vedená ako nezisková organizácia. 

Podľa Evy Turákovej existujú štátne školy, ktoré vnímajú potrebu učiť sa metodiky a prístupy, ako pracovať s deťmi s autizmom, a niektoré z týchto škôl časom aj pochopia, že predovšetkým sú to učitelia, ktorí musia zmeniť seba a svoj prístup k týmto deťom.

„No mnohé sa len snažia vtlačiť tieto deti do škatuľky, nech sa toľko nevymykajú normálu. A keď to nejde, pošlú ich preč s tým, že ony s nimi nevedia robiť,“ opisuje Turáková realitu na našich štátnych školách s tým, že sú to práve súkromné a cirkevné školy, ktoré sa často stávajú jediným útočiskom pre mnohé deti so zdravotným znevýhodnením.

„Sloboda je pre mňa najväčší dar. Dostala som ju od Boha pri narodení a nedám si ju vziať ani predstaviteľmi štátnej moci, ani nikým iným. Budem robiť to, čo považujem za najlepšie, lebo zrkadlo mi nastavujú samotné deti, ich rodičia a moji kolegovia. Nedovolím, aby deti so zdravotným znevýhodnením opäť zapadli za okraj spoločnosti a stali sa neviditeľnými,“ vyhlásila Eva Turáková.

Normatív využívajú na špeciálne pomôcky

Na snahy ministra školstva reagujú aj ďalšie súkromné špeciálne školy. „My, ako zriaďovatelia a pedagógovia pracujúci v oblasti vzdelávania žiakov s autizmom, vyjadrujeme zásadný nesúhlas s návrhom ministra školstva pána Druckera, ktorý smeruje k zrušeniu súkromných škôl na Slovensku,“ píše na svojej webovej stránke i sociálnych sieťach Súkromná základná škola pre žiakov s autizmom Hrdlička, ktorá sídli v Košiciach.

Aj táto škola zdôrazňuje, že často supluje chýbajúcu systémovú podporu. „Zrušenie súkromných škôl by znamenalo drastický zásah do života týchto detí, ich rodín, ako aj odborníkov, ktorí sa im s plným nasadením venujú,“ zdôrazňujú.

Ozvali sa aj cirkevné školy, ktoré sa špecializujú na prácu s deťmi s fyzickým hendikepom. „Ako škola pre žiakov s ťažkým zdravotným znevýhodnením vnímame plánované krátenie normatívneho financovania pre neštátne školy ako hlbokú nespravodlivosť,“ deklaruje na svojich stránkach Evanjelická spojená škola internátna Červenica. Ide o špeciálnu školu zameranú na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s hluchoslepotou.

„Tieto deti potrebujú špeciálne pomôcky, individuálny prístup, terapie, asistenciu, personál s odbornou prípravou a veľkým srdcom. Každé jedno euro v normatíve sa u nás mení na dotyk, úsmev, napredovanie, zmysluplnú stimuláciu a malý pokrok, ktorý by inde možno ostal nepovšimnutý. Zníženie normatívu by pre nás znamenalo zníženie kvality starostlivosti o tých, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých,“ apeluje na ministra Druckera.

Navrhovaný nový školský zákon má priniesť veľkú zmenu nielen pre cirkevné a súkromné školy, ale aj pre súkromné poradenské centrá (CPP a ŠCPP), ktoré tvoria 47 percent celého poradenského systému na Slovensku.

Aj v prípade poradenských zariadení chce totiž ministerstvo zaviesť spádovosť, pričom metodické vedenie súkromných zariadení poradenstva a prevencie sa prenesie na jedno štátne zariadenie v danej územnej pôsobnosti. V praxi to bude znamenať, že štátne poradne budú nadradené súkromným a zavedie sa rajonizácia. Rodičia už nebudú mať možnosť slobodného výberu poradenského zariadenia, ktoré s dieťaťom navštívia, ale budú viazaní na svoj trvalý pobyt.

Súkromné poradenské centrá upozorňujú, že sa deťom so špeciálnymi potrebami a zdravotným znevýhodnením obmedzí rovný prístup k špecializovaným službám. „V mnohých regiónoch Slovenska sa špecializované služby, napríklad pre deti s poruchou sluchu, autizmom alebo kombinovaným postihnutím, nenachádzajú. Spádovosť by de facto znemožnila prístup k adekvátnej podpore pre mnohé rodiny,“ upozorňujú centrá v texte petície, ktorú zorganizovali na vyjadrenie nesúhlasu s týmto návrhom. 

Upozorňujú aj na to, že zavedenie obvodov povedie k preťaženiu týchto zariadení, dlhším čakacím lehotám a zníženiu dostupnosti špecializovaných intervencií.

Rodičom sa komplikuje aj domáce vzdelávanie

Na jednej strane štátne školy nútia deti so zdravotným znevýhodnením do domáceho vzdelávania, na druhej strane sa štát rozhodol možnosti domáceho vyučovania rodičom skomplikovať.

Návrh Tomáša Druckera napríklad zvyšuje minimálny počet hodín, ktoré musí kmeňová škola vzdelávať žiaka v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov, z dvoch hodín na štyri týždenne.

Pre kmeňové školy to bude náročné, pretože často nemajú personálne kapacity ani financie na pokrytie nákladov spojených s individuálnym vzdelávaním. Preto vzniká riziko, že čoraz viac škôl nebude chcieť povoliť túto formu vzdelávania, upozorňuje OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku.

Nový návrh zavádza tiež možnosť zrušiť individuálne vzdelávanie žiaka, ak sa preukáže, že neplní svoj účel. „Jeho účel však nie je v zákone jednoznačne definovaný, čo môže viesť k neopodstatneným zrušeniam,“ vysvetľuje na svojich stránkach občianske združenie.

Inklúzia v praxiŠkoly deti s autizmom odmietajú, rodičia sú často donútení vzdelávať ich sami doma

Alena Potocká

Okrem toho budú musieť kmeňové školy každoročne vykonávať kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia a ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka. Keďže škola má tieto skutočnosti posúdiť už pred povolením individuálneho vzdelávania, každoročná kontrola bude duplicitná. „Školy na takú kontrolu nemajú dostatok financií z normatívneho príspevku,“ upozorňuje združenie.

V návrhu sa ďalej uvádza, že nedodržanie zákonného postupu týkajúceho sa domáceho vzdelávania bude klasifikované ako závažný nedostatok, po ktorom je možné odvolať riaditeľa alebo vyradiť školu zo siete. „Aj administratívna chyba môže spustiť tvrdé sankcie ohrozujúce všetkých žiakov školy,“ uvádza na svojich stránkach OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku s tým, že strach z prísnych sankcií môže viesť k neochote škôl povoľovať individuálne vzdelávanie.

Aj v denníku Postoj sme viackrát poukázali na nedostatky inklúzie na našich školách napriek tomu, že sme sa k nej ako štát zaviazali. Pre mnohých zainteresovaných je ťažko pochopiteľné, že namiesto posilnenia podporných tímov na školách, zabezpečenia bezbariérovosti či odborného vzdelávania učiteľov, ako pracovať s deťmi so špeciálnymi potrebami, sa ministerstvo školstva vybralo cestou znižovania financií cirkevným a súkromným školám, zväzovania rúk poradniam a centralizácie školstva.

Celému procesu chystaných zmien podľa rodičov aj učiteľov zúfalo chýba otvorená verejná diskusia. Načasovanie podania návrhu školského zákona pár dní pred začiatkom letných prázdnin považujú za neférové tak voči školám, ktorých sa má dotknúť, ako aj voči rodičom. Ostrým odmietavým reakciám sa však ministerstvu aj tak nepodarilo vyhnúť, od ohlásenia zmien sa neustále organizujú nové petičné akcie a hromadné pripomienky.

Na tento vývoj ministerstvo zareagovalo aj tým, že predĺžilo lehotu podávania pripomienok k návrhu zákona, ktorá sa mala končiť včera, až do piatka 11. júla.