Neverejné školy odmietajú Druckerove zmeny Cirkevné školy sa boja, že prídu o svoju identitu, súkromné hovoria o zoštátnení

Minister školstva Tomáš Drucker sa dostal do sporu so súkromnými a s cirkevnými školami. Tie totiž zaskočil, keď len pár dní pred začiatkom prázdnin ohlásil veľké zmeny v ich financovaní, ktoré ich môžu dostať na pokraj zániku. Napriek radikálnym zmenám majú školy možnosť na pripomienkovanie len pár dní − do 8. júla −, čo zatiaľ využila Konferencia biskupov Slovenska a Slovenská obchodná a priemyselná komora.

Okrem toho Asociácia súkromných škôl a školských zariadení zorganizovala hromadnú pripomienku, na ktorú zbiera podpisy a ktorou súkromné školy žiadajú okamžité stiahnutie návrhu zákona z dielne ministerstva školstva. Za pár dní nazbierali už takmer 15-tisíc podpisov.

O čo vlastne ide? Minister Tomáš Drucker zavádza inštitút verejného poskytovateľa a dal súkromným a cirkevným školám na výber, či ho prijmú alebo nie. 

Ak sa neverejné školy rozhodnú stať verejným poskytovateľom, budú sa musieť zapojiť do školských obvodov a ponúknuť až 80 percent svojej kapacity deťom z príslušného obvodu. Zvyšných 20 percent zostane pre deti mimo obvodu. Musia sa zároveň vzdať vyberania školných poplatkov.

Ak sa súkromná či cirkevná škola rozhodne, že si chce ponechať svoj špecifický charakter či zameranie a odmietne stať sa verejným poskytovateľom, štát jej skráti normatív na žiaka o 20 percent, čo predstavuje sumu približne 600 eur na žiaka. Tento výpadok budú musieť vymáhať od rodičov v podobe okamžitého zvýšenia školného.

Drucker o spravodlivosti, školy o diskriminácii

Predstavitelia súkromných a cirkevných škôl tvrdia to isté: neverejným školám hrozí zánik. Minister Drucker sa ohradil voči obvineniam, že ničí súkromné školstvo na Slovensku, a tvrdí, že len postupuje podľa princípu „za rovnaké povinnosti rovnaké práva“. Keď budú školy odmietať povinnosť zapojiť sa do obvodu, nemôžu si nárokovať právo na plný normatív, pretože verejné zdroje sa majú rozdeľovať spravodlivo, pričom doteraz to podľa neho spravodlivé nebolo.

Porovnanie výsledkovCirkevné základné školy vychádzajú lepšie než štátne. Gymnáziá zaostávajú

Kristína VotrubováJana Holubčíková

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení sa pre Postoj vyjadrila, že v tomto prístupe vidí diskrimináciu detí v neštátnych školách, z ktorých ministerstvo školstva vytvára kategóriu druhoradých detí, ktoré nemajú mať rovnaký nárok na financovanie.

Voči takémuto postupu sa ostro ohradili aj cirkevné školy. Napríklad evanjelická cirkev vo svojom stanovisku poukázala na to, že rodičia, ktorí si vybrali ich školy, platia predsa dane v rovnakej výške ako rodičia detí v štátnych školách.

„Samotní rodičia sa snažia zlepšiť podmienky vzdelávania zo svojich zdrojov a ešte budú ich deti takto diskriminované? To je likvidácia evanjelických škôl,“ píšu predstavitelia evanjelickej cirkvi vo svojom stanovisku.

Tŕňom v oku sú školné poplatky

Na Slovensku máme aktuálne 204 súkromných škôl a 188 cirkevných, pričom približne polovica z nich sú základné školy. Ich počet nijako výrazne neprevyšuje súkromné školstvo v ostatných európskych krajinách, približujeme sa k priemeru krajín EÚ.

Zdroj: ÚHP

Minister obhajuje rozhodnutie siahnuť súkromným a cirkevným školám na plný normatív tým, že vyberajú školné a majú tak vyšší príjem ako verejné školy, čo je podľa neho nespravodlivé. Rovnako poukazuje, že neverejné školstvo dotujeme štedrejšie ako ostatné európske krajiny, ktoré nedostávajú plný normatív na žiaka. V týchto krajinách je však výška normatívu v rádovo vyšších sumách a školy sa v dôsledku jeho ukrojenia nedostávajú do existenčných problémov.

Školné ako dôvod, prečo by sa malo neštátnym školám siahnuť na plný normatív, je sporné aj z pohľadu informácií, ktoré vo svojej analýze zverejnil Útvar hodnoty za peniaze, na ktorý sa odvoláva ministerstvo školstva pri predložení svojho návrhu.

V analýze je uvedené, že „súkromné a cirkevné školy môžu na rozdiel od verejných vyberať aj poplatky, nie všetky tak však robia. Viac ako polovica súkromných škôl má poplatky do 100 eur na žiaka za rok, čo možno považovať skôr za malý príspevok na vybrané aktivity než za školné“.

Navyše až 95 percent škôl, ktoré nevyberajú poplatky alebo len v symbolickej výške niekoľko desiatok eur za rok, sú práve cirkevné školy. Aj tak by však prišli o 600 eur na žiaka. Výpadok takejto sumy by už museli školy hľadať u rodičov, čím by sa symbolický poplatok zmenil na sumu, pre ktorú by sa mnohým rodinám stala cirkevná škola nedostupnou.

Zdroj: ÚHP

Cirkevné školy ohrozujú obvody

Keďže mnohé cirkevné školy žiadne poplatky nevyberajú, ich zákaz pre ne nie je až takou citlivou témou. Druckerove plány ohrozujú najmä ich identitu a schopnosť napĺňať svoje hodnotové poslanie. Ak je totiž ďalšou povinnosťou týchto škôl ponúknuť 80 percent svojich kapacít deťom zo školského obvodu bez ohľadu na ich vierovyznanie, v mnohých regiónoch by naplnenie tejto povinnosti znamenalo, že cirkevná škola ako taká zanikne.

„Keď sa staneme verejným poskytovateľom, máme obavu, že môžeme stratiť hodnotovú identitu katolíckych škôl, ale keď odmietneme zapojiť sa do obvodu, bude ohrozená naša finančná stabilita,“ vyhlásil riaditeľ Združenia katolíckych škôl Slovenska Radovan Rusňák po okrúhlom stole, ktorý v pondelok zvolal minister Drucker spolu s ďalšími predstaviteľmi verejných aj neverejných škôl.

Radovan Rusňák sa vo svojom vystúpení ohradil aj voči ministrovej terminológii, ktorú permanentne pri téme súkromných a cirkevných škôl používa. „Rozpráva sa o vyberaní čerešničiek z torty medzi neštátnymi školami, ale myslím si, že to nie je celkom tak. Väčšina cirkevných škôl nepodniká, nevyberáme napríklad školné a staráme sa aj o deti, ktoré sú aj zo sociálne znevýhodneného prostredia a potrebujú podporné opatrenia,“ dodal šéf Združenia katolíckych škôl Slovenska.

Predstavitelia cirkevných škôl upozorňujú, že avizované plány ministerstva školstva obmedzujú právo rodičov slobodne vybrať pre svoje dieťa školu podľa vlastného hodnotového presvedčenia.

Byť verejný poskytovateľ či nebyť?

Ak pripravovaný zákon prejde v navrhnutej podobe, súkromné školy čakajú krušné časy bez ohľadu na to, ktorú cestu si zvolia. 

Ak totiž bude súkromná škola súhlasiť s podmienkami ministerstva školstva, aby neprišla o normatív, štát jej nijako neplánuje vykryť výpadok, ktorý jej vznikne zrušením školného. Ten školy využívali na platenie nájmu, upozorňuje Asociácia súkromných škôl a školských zariadení.

Súkromné školy si totiž svoje priestory prenajímajú a platia nájom na rozdiel od verejných škôl, ktorých budovy sú majetkom zriaďovateľa, teda obce, a spravujú sa z verejných zdrojov. Ak sa aj teda stanú súkromné školy verejným poskytovateľom, dostanú sa nie vlastným pričineným do finančnej núdze, z ktorej im štát neplánuje pomôcť. Ak povinnosť obvodu neprijmú, dostanú krátený normatív, v dôsledku čoho sa navýši školné a to môže vyústiť do situácie, že ho rodičia nebudú zvládať platiť a škola sa ocitne na pokraji zániku.

Asociácia súkromných škôl zároveň zdôrazňuje, že povinný obvod striktne limituje deti mimo obvodu, čím štát výrazne zasiahne do práva rodičov na výber školy.

Priblížime sa fínskemu modelu?

Zatiaľ asi jediný pozitívny ohlas na avizované zmeny zaznieva od zakladateľa a riaditeľa súkromnej školy Alma vo Zvolene Juraja Hipša. „Minister školstva Tomáš Drucker prichádza s novelou zákona, ktorú by mal privítať každý podporovateľ inklúzie a solidárnej súdržnej spoločnosti,“ vyjadril sa vo svojom texte, ktorý zverejnil Denník N.

„Súkromné a cirkevné školy budú fungovať rovnako ako verejné. Budú prijímať všetky deti, ktoré žijú v ich okolí. Priblížime sa tak k fínskemu modelu, o ktorom mnohí snívajú – najlepšia škola je tá najbližšia,“ píše Juraj Hipš.

Prichádza koniec osemročných gymnázií?Drucker plánuje ich premenu na štvorročné, vidí v nich vinníkov klesajúcej kvality základných škôl

Alena Potocká

„Je scestné porovnávať slovenské školstvo s fínskym, keďže tam je normatív na žiaka dostatočný nielen na mzdy a prevádzku, ale aj na inovácie a rozvoj, pričom u nás nestačí ani na jednu položku,“ povedala pre Postoj Zuzana Saganová, členka správnej rady Aliancie súkromných škôl a školských zariadení.

Zuzana Saganová upozornila, že analýzy, ktoré ministerstvo zverejňuje, uvádzajú, že máme najvyšší podiel financovania na žiaka v neštátnych školách, pričom dáta sú uvedené v percentách. „V absolútnom vyjadrení financií sme najhorší v EÚ. Dávame na žiaka najmenej peňazí. A aj z toho mála chceme ešte deťom v neštátnych školách zobrať,“ vysvetľuje Saganová.

„Pokiaľ by sme dostávali taký normatív ako v iných krajinách, nielenže nepotrebujeme vyberať školné, ale ešte deťom nakúpime oblečenie a budeme ich voziť a stravovať zadarmo,“ zdôraznila Zuzana Saganová.

To, že sa Druckerovými zmenami priblížime fínskemu modelu školstva, spochybnil aj analytik INESS Robert Chovanculiak, ktorý je kritikom navrhovaných zmien vo financovaní neverejného školstva.

„Toto je absolútne naivná predstava tvorby verejnej politiky. Nemôžete vziať jeden aspekt vysnívaného školstva, napríklad vo Fínsku, a izolovane zaviesť niektoré jeho aspekty v úplne inej krajine s odlišnou kultúrou, históriou, podmienkami a inštitúciami, dúfajúc, že sa tým priblížite k jeho výsledkom. Navyše výsledky fínskeho školstva posledné takmer dve desaťročia pomerne rýchlo a dlhodobo klesajú,“ povedal Robert Chovanculiak pre Postoj.

Obrovský zásah do vlastníckych vzťahov

V búrlivej diskusii posledných dní trochu zaniká ešte jedna veľká zmena, ktorú by Druckerov návrh zákona priniesol a ktorá znamená silný zásah do vlastníctva. Neverejné školy vrátane cirkevných škôl sa výrazne ohradzujú voči plánovaným zmenám v spôsobe výberu svojich riaditeľov.

Podľa tvrdení zástupcov súkromných a cirkevných škôl po novom nesmie byť zriaďovateľ a riaditeľ jedna osoba ani nesmú byť v nijakom prepojení. „Zmeny v zákone o školskej správe sú navrhnuté tak, že úplne menia integritu neštátnych škôl. Napríklad sa obmedzuje právo zriadiť školu fyzickej osobe, ktorá aj retroaktívne musí previesť svoje práva a majetok na právnickú osobu,“ upozorňuje Zuzana Saganová z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení.

Podľa vyjadrení asociácie bude musieť zriaďovateľ de facto odovzdať svoju školu, ktorú budoval s nejakou víziou, cudziemu človeku, ktorý bude spravovať jeho majetok a dielo. Zriaďovateľ by tak zostal bez možnosti vyberať a viesť ľudí alebo v tomto smere školu ovplyvniť. „Stane sa iba akýmsi donorom financií,“ dodáva Zuzana Saganová.

Znepokojenie nad týmito plánmi vyjadril aj riaditeľ Združenia katolíckych škôl Slovenska Radovan Rusňák, ktorý kritizuje aj návrh obmedziť právnu formu škôl len na neziskové organizácie. Podľa jeho vyjadrení by bolo najlepšie, keby sa zachoval súčasný stav.

„Požadujeme zachovanie možnosti odmietnuť školský obvod bez straty financovania, udržanie vplyvu zriaďovateľa na výber riaditeľa, rešpektovanie práva vyberať žiakov podľa hodnotového zamerania a rovnaké financovanie všetkých typov škôl bez diskriminačných rozdielov,“ zdôrazňuje vo svojom stanovisku Rusňák.

Nesmie sa to skončiť „o nás bez nás“

„V cirkevných školách rozumieme potrebe participácie na vzdelávaní a výchove žiakov v celom spektre školopovinných žiakov, no bude dôležité nastaviť procesy určovania a prideľovania verejných školských obvodov tak, aby to nebolo „o nás bez nás“, povedal pre Postoj riaditeľ Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove Marcel Tkáč.

Tkáč upozornil, že zákon musí byť nastavený tak, aby rodič neprišiel o možnosť umiestniť svoje dieťa v cirkevnej alebo súkromnej škole. Riaditeľ cirkevnej školy kritizuje načasovanie návrhu zmeny zákona, ktorý prišiel podľa neho nevhodne na záver školského roka a bez predchádzajúcej diskusie.

„Na taký zásadný zákon, ktorý mení pomery v slovenskom školstve, bolo potrebné pripravované zmeny prediskutovať vopred s neštátnymi zriaďovateľmi a predstaviť ho ako širší konsenzus,“ myslí si Marcel Tkáč.

Najostrejšie sa z predstaviteľov cirkvi voči Druckerovým plánom ohradil riaditeľ Rehoľného školského úradu Juraj Ďurnek. „Tieto zmeny pokladáme za neakceptovateľné a akýsi krok späť, ktorý vedie k poštátneniu cirkevných a súkromných škôl,“ apeloval vo svojom stanovisku.

O návrhu zákona by mal parlament rokovať na jeseň, pričom by mal nadobudnúť účinnosť v roku 2027.