Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Situácia je kritická a vláda to berie na ľahkú váhu. Akoby už chcela iba svietiť a kúriť

Zahraničné firmy už nepokladajú Slovensko za investične zaujímavú krajinu, tvrdí viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov a podnikateľ Jozef Špirko. To je veľký problém, pretože ak neprichádzajú investície, podniky stagnujú a spejú k zániku.

„Ani slovenskí investori nemajú ambíciu zásadnejším spôsobom na Slovensku investovať a mnohí z nich zvažujú presun za hranice Slovenska,“ dodáva Špirko.

Nádeje vkladali do prorastových opatrení, na ktorých spolupracovali s ministerstvom hospodárstva, ale výsledný balíček ich sklamal. „Nebude mať žiadny významný vplyv na zlepšenie podnikateľského prostredia a na naštartovanie ekonomiky,“ hovorí.

V rozhovore opisuje opatrenia, ktoré by reálne prispeli k rastu hospodárstva, hovorí aj o komunikácii s vládou i s opozíciou a vysvetľuje, ako je možné, že firmy chcú zamestnávať aj naďalej cudzincov, i keď počet voľných pracovných miest ubúda.

Vláda nedávno predstavila balík prorastových opatrení, no vy ste vyjadrili sklamanie. Keď premiér Robert Fico začal pred časom hovoriť o tom, že už stačilo zvyšovania daní a že podnikateľom treba pomôcť, mali ste väčšie očakávania?

Určite. Keď sa premiér asi v januári vyjadril, že už nevidí priestor na ďalšie zvyšovanie daní a odvodov, ale že chce prijímať stimuly, ktoré naštartujú podnikateľské prostredie, boli sme pozitívne naladení. Chápali sme to ako pozitívny prejav pochopenia situácie.

Prečo ste vládou navrhnuté opatrenia nazvali antibyrokratickým balíčkom?

Lebo to, čo bolo predložené a kvôli čomu sa konala mimoriadna tripartita, sa rozhodne nedá nazvať prorastovými opatreniami. Dovolím si skonštatovať, že na Slovensku sú prorastové opatrenia ako Columbova žena. Každý o nich hovorí, ale ešte nikto ich nevidel.

Tých jedenásť opatrení, ktoré boli predložené, naozaj možno nazvať malým antibyrokratickým balíčkom. Nebudú mať žiadny významný vplyv na zlepšenie podnikateľského prostredia a na naštartovanie ekonomiky.

Zamestnávatelia, nielen RÚZ, ale aj ostatné organizácie, urobili kus roboty, aby pripravili konštruktívne návrhy. Mnohé z nich nemali negatívny vplyv na verejné financie, o čo nás požiadali zo strany ministerky hospodárstva a premiéra.

To, čo sa nakoniec dostalo na tripartitu, bolo sklamaním. Sklamaním však bol aj obrovský humbug, ktorý sa okolo balíčka spravil, no nakoniec sa ani nedostal do parlamentu.

Vysvetlilo vám ministerstvo hospodárstva, prečo nevzali do úvahy ani tie opatrenia, ktoré by nemali negatívny vplyv na rozpočet?

Na tripartite sme oficiálne požiadali, aby sme ku všetkým opatreniam, ktoré neboli prijaté, dostali od jednotlivých rezortov vysvetlenie. Zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď.

Čo to hovorí o postoji vlády k podnikateľom?

Myslím si, že vláda má informácie o tom, v akej situácii je slovenská ekonomika, hovoria o tom štatistické dáta aj zastavený rast HDP... Vidia, že im chýbajú stovky miliónov eur v plánovanom výbere daní a odvodov.

Ale mám obavu, že situáciu berú na príliš ľahkú váhu. Akoby už vláda chcela iba svietiť a kúriť a nemala politickú vôľu ani silu presadiť zásadné opatrenia.

Aká bola komunikácia medzi ministerstvom hospodárstva a zamestnávateľmi počas prípravy prorastových opatrení?

Komunikácia s ministerstvom hospodárstva aj priamo s pani ministerkou Sakovou bola konštruktívna. Osobne tomu venovala pomerne veľa času a venovali sa tomu aj ministerskí úradníci.

O to viac sme boli sklamaní, keď obrovské množstvo našich návrhov nebolo prijaté. Mnohé sa, samozrejme, týkali iných rezortov, ale ministerstvo hospodárstva vnímame ako koordinátora a mediátora.

Ostatné rezorty akoby ani nevnímali vážnosť situácie, a tak v podstate všetky opatrenia, ktoré sme navrhovali, odmietli. Preto sa potom na tripartitu dostalo to, čo sa tam dostalo. Niekoľko drobných opatrení.

Podnikatelia sa na komunikáciu s vládou sťažovali aj pri prijímaní konsolidačných balíčkov.

Dlhodobo kritizujeme, že komunikácia so zamestnávateľmi bola pri ich príprave v podstate nulová. Návrhy neboli predkladané ani v riadnom schvaľovacom procese. Mnohé opatrenia, ktoré boli prijaté bez konzultácie so sociálnymi partnermi, boli urobené veľmi zle.

Niektoré môžeme dokonca označiť za veľmi škodlivé pre ekonomiku a aj hlúpe. Za všetky môžem spomenúť transakčnú daň.

Veľmi nás mrzí, že komunikácia neprebehla ani pri prorastových opatreniach. Strácame drahocenný čas, ktorý nám zostáva, aby sme sa vyhli zásadnej recesii.

Aká je vaša komunikácia s opozíciou? Ide o strany, ktoré možno onedlho budú pri moci. Vidíte z ich strany záujem o podnikateľské prostredie?

Diskusie sú ešte len pred nami, volebné programy sa budú ešte len tvoriť.

Ale niektoré konzultácie už prebehli a osobne si myslím, že súčasné opozičné strany si dosť jasne uvedomujú ťažkú situáciu, v akej by Slovensko prebrali.

Ale neviem, či si dostatočne uvedomujú, aké zásadné reformné kroky bude treba prijímať. Mnohé z nich budú bolestivé, ale bez nich to jednoducho nepôjde.

Bolo by potrebné, aby sme na Slovensku prestali s populistickými sľubmi a povedali si pravdu o situácii, v ktorej sa krajina nachádza. Musíme si jednoznačne povedať, že na niekoľko rokov si budeme musieť utiahnuť opasky, aby sme dokázali zvrátiť negatívny vývoj.

Ak to neurobíme, finančné trhy nám rýchlo nastavia zrkadlo. Hrozí, že v priebehu najbližších rokov stratíme dôveru zahraničných investorov a prestanú financovať náš neustále rastúci dlh.

A potom situácia môže byť taká ako v Grécku pred pätnástimi rokmi, keď nemali peniaze ani na dôchodky, ani na školstvo, ani na zdravotnícky systém a museli urobiť oveľa radikálnejšie úsporné opatrenia. Tým by sme sa mali chcieť čo najviac vyhnúť.

Foto: archív RÚZ

V akej situácii sa nachádzajú slovenské podniky po troch kolách konsolidácie?

Jedným slovom: situácia je kritická.

V podstate všetky ekonomické parametre majú negatívne trendy. Nemôžeme sa tešiť z relatívne nízkej nezamestnanosti, lebo nám zásadným spôsobom klesá zamestnanosť. Klesá počet novovytváraných pracovných miest. O klesajúcich zahraničných investíciách hovoríme už niekoľko rokov.

V takejto kritickej situácii Slovensko posledných pätnásť rokov ešte nebolo.

Čo k tomu najviac prispelo? Konsolidačné balíčky alebo externé faktory ako vojna na Ukrajine či v Iráne?

Ani európske hospodárstvo sa nenachádza v jednoduchej situácii. Ale my na Slovensku sme si problémy násobne zhoršili hlúpymi konsolidačnými opatreniami, ktorých konečným výsledkom je, že žiadna konsolidácia nenastala. Stav verejných financií sa nepodarilo zlepšiť, len sme udusili hospodársky rast a ekonomiku sme dostali do krízovej situácie.

V čom vidíte najväčšiu chybu konsolidácie?

Konsolidácia verejných financií je nevyhnutným predpokladom na to, aby Slovensko bolo krajinou, ktorá sa zdravo vyvíja a má perspektívu. Ani podnikateľské prostredie nemôže existovať bez zdravých verejných financií.

Sme presvedčení, že konsolidovať treba, ale predovšetkým treba zastaviť plytvanie vo verejných financiách.

Na strane úspor je obrovské množstvo opatrení, ktoré by sa dali prijať. Už viac ako dva roky upozorňujeme, že sociálny systém musí byť oveľa adresnejší.

Štát by mal vytvoriť mechanizmy, aby sociálnu pomoc dostávali len ľudia, ktorí to nevyhnutne potrebujú.

Dá sa z dlhu aj vyrásť, keď sa naštartuje ekonomika a budeme rásť minimálne tak ako okolité krajiny.

Čo treba zmeniť, aby slovenská ekonomika začala opäť rásť?

Predovšetkým zrušiť transakčnú daň. Je to absolútne hlúpe a škodlivé opatrenie. Ďalším významným opatrením je zavedenie rovnej dane z príjmov či už fyzických, alebo právnických osôb.

Keď Dzurindove vlády zaviedli túto zásadnú reformu, bola silným impulzom na naštartovanie ekonomiky. Mnohé krajiny sa na nás vtedy pozerali s obdivom, ako dokážeme dynamicky rásť.

Prinieslo to obrovský príspevok do štátnych financií, veľmi rýchly hospodársky rast, rýchlu tvorbu pracovných miest. Táto reforma priniesla pozitíva nielen pre ekonomiku, ale pre celý spoločenský život.

Ďalšou oblasťou, kde sa narobilo veľa škody, je zavedenie absolútne neprehľadnej legislatívy súvisiacej s daňou z pridanej hodnoty.

Ako to myslíte?

Tri percentuálne úrovne a ich nezmyselná aplikácia vytvárajú taký komplikovaný systém, že už ani samotní daňoví kontrolóri to nevedia kontrolovať. Potom sa nečudujme, že sa nám rozširujú nožnice medzi očakávaným výberom DPH a skutočnosťou.

Keď je systém príliš komplikovaný a má obrovské množstvo výnimiek, hneď sa vytvára priestor na jeho zneužívanie a obchádzanie.

Ďalšou oblasťou potrebných reforiem je pracovnoprávna legislatíva, ktorá je pre dnešné potreby trhu už absolútne nedostačujúca. Mnohé paragrafy sú historickým prežitkom. Treba dať oveľa väčší priestor na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

V čom by ste privítali väčšiu flexibilitu?

Poviem jeden príklad, ktorý je absurdný. Je to paragraf 120 Zákonníka práce, ktorý hovorí o šiestich stupňoch minimálnej mzdy.

Sme jediná krajina na svete, ktorá nemá jednu minimálnu mzdu, ale šesť rôznych stupňov. Vytvára to veľké problémy pri tvorbe motivačných systémov v jednotlivých firmách.

Zamestnávateľ má zviazané ruky. Zákonník práce absolútne nezohľadňuje rôznorodosť ekonomiky.

Celkovo by bolo potrebné zásadne zredukovať byrokraciu v podnikateľskom prostredí. Hovorí sa, že tisíc komárov zabije aj slona. Byrokracia je tých tisíc komárov.

Nechcem obhajovať transakčnú daň, ale hovorí sa, že firmy už radšej investujú aj v Maďarsku ako na Slovensku. No aj Maďarsko má transakčnú daň. Prečo to tam nie je až taký problém?

Transakčnú daň sme prijali podľa vzoru Maďarska a Venezuely. Sú teda len tri krajiny na svete, ktoré niečo takéto majú. Naozaj má byť naším vzorom Venezuela, ktorá je v ekonomickom kolapse, a Maďarsko, ktoré zažívalo zásadný prepad ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva? Toto sú naše vzory?

Ja ich za vzory nepokladám. Touto cestou by sme rozhodne nemali ísť. Radšej by sme sa mali inšpirovať krajinami, ktoré prosperujú a dynamicky rastú. A v takýchto krajinách žiadna transakčná daň neexistuje.

Čoraz častejšie počuť, že transakčná daň by mohla byť zrušená. Minister financií Ladislav Kamenický kontruje tým, že najprv treba nájsť peniaze, ktoré vykryjú výpadok. Aké sú vaše očakávania?

Ak by minister financií zohľadňoval aj dynamické efekty, tak by musel skonštatovať, že transakčná daň mu zo štátneho rozpočtu oveľa viac berie, ako mu prináša podľa jeho excelovských tabuliek.

Pevne verím, že nielen poslanci SNS a Hlasu, ktorí o zrušení tejto dane hovoria, ale aj poslanci Smeru nakoniec pochopia, že to bolo absolútne chybné rozhodnutie, a verím, že na jeseň bude transakčná daň zrušená.

Foto: archív RÚZ

Presadzujete zníženie daňovo-odvodového zaťaženia. Ako by však mal štát vykryť výpadok príjmov, ktorý by takéto opatrenie prinieslo?

Pán minister financií by sa mal inšpirovať tým, ako fungujú slovenské podniky. Len čo má firma problémy so zákazkami a s tržbami, pozerá na svoje náklady. Je to veľmi jednoduchý recept. Ani minister financií, keď má problémy s napĺňaním štátneho rozpočtu, by nemal ísť cestou zvyšovania daní, ale skôr sa pozrieť na náklady. Priestor na úspory v štátnej správe je obrovský.

Zamestnávatelia roky označovali za najväčší problém na Slovensku nedostatok pracovnej sily. Platí to ešte?

Stále to platí, i keď posledné dva roky cítiť, že si zamestnanci už oveľa viac vážia prácu aj pracovné miesta, pretože ich tvorba sa na Slovensku zastavila.

Ale sú oblasti, kde nám zamestnanci chýbajú, a preto by zamestnávatelia privítali, aby sa spružnila možnosť prijímania zamestnancov z tretích krajín. V mnohých oblastiach už nevieme miesta obsadiť slovenskými zamestnancami. Preto je dôležité, aby sme trh otvorili aj pre zamestnancov zo vzdialenejších krajín.

Znie to trochu paradoxne: na jednej strane sa zastavilo vytváranie nových pracovných miest, no na druhej strane zamestnávatelia požadujú uvoľnenie pravidiel zamestnávania cudzincov, pretože nevedia nájsť ľudí na Slovensku. Ako je to možné?

Veľmi jednoducho. Mnohých slovenských zamestnancov sme poslali na predčasný dôchodok. Štát ich motivoval, aby odišli skôr do penzie.

Až dvadsať percent študentov vysokých škôl odchádza študovať do zahraničia a veľká časť z nich sa na Slovensko už nevráti.

Mnohí ľudia zo Slovenska odchádzajú, pretože sa im nepáči, čo sa tu deje, a idú za lepšími platovými podmienkami a lepšou perspektívou. Títo ľudia nám jednoznačne chýbajú.

Spomenul by som ešte jedno konsolidačné opatrenie, ktoré má dramatický vplyv na odchod špecialistov a dobre platených zamestnancov za hranice našej krajiny, a to je zavedenie tridsaťpäťpercentnej dane z príjmu fyzických osôb.

Naozaj nerozumiem, prečo na ministerstve financií neurobili prepočet toho, o koľko peňazí štát príde, keď zvýšením daní pre lepšie zarábajúcich ľudí vyženie týchto ľudí za hranice Slovenska. Ten pomer strát pre verejné financie oproti tomu, čo získajú navyše vďaka zvýšeniu dane, je absurdný.

Veľa sa hovorí o tom, že nechceme, aby Slovensko bolo iba montážnou dielňou, že by sme mali budovať vedomostnú ekonomiku, ale ľudí, ktorí by ju mohli tvoriť a rozvíjať, vyháňame. Okolité krajiny po nich rýchlo skočia, lebo ide o kvalitných a kľúčových zamestnancov.

V nedávnej minulosti sa objavili správy o tom, že zahraničné firmy, ktoré u nás majú fabriky, neumiestnili svoje nové investície na Slovensku, ale radšej v iných štátoch. Išlo o ojedinelé prípady alebo je to trend?

Už sa to stalo trendom. Rôzne asociácie, ktoré pokrývajú mnohé hospodárske sektory, nás informovali, že zahraniční vlastníci slovenských firiem už nepokladajú Slovensko za investične zaujímavú krajinu.

Investície teda neprichádzajú, ale, naopak, prichádzajú rozhodnutia, o ktorých sme v poslednom čase počuli pomerne často: rušenie celých prevádzok.

Či už je to Ecco, alebo Samsung, ale mohol by som menovať aj ďalšie. Keď firma zo Slovenska odíde, je to už naozaj veľmi vážny signál.

Ak sú pozastavené investície do firiem, ktoré na Slovensku ešte sú, znamená to, že už sa nerozvíjajú. Len čo firma stagnuje, stráca konkurencieschopnosť a predpokladá sa, že môže byť v budúcnosti zatvorená a jej výroba presunutá do inej krajiny.

Jedna vec sú zahraničné firmy, o ktorých osude rozhodujú matky v iných krajinách, druhou vecou sú podniky, ktoré majú slovenských majiteľov. Ako sa stavajú k investíciám tie?

Je to rovnaké. Nové investície sa robia vo veľmi obmedzenej miere. Vedeli by o tom rozprávať zástupcovia bankového sektora, ktorí majú štatistiky. Z nich jednoznačne vyplýva, že objem poskytovaných investičných úverov stagnuje.

Ani slovenskí investori nemajú ambíciu zásadnejším spôsobom na Slovensku investovať a mnohí z nich zvažujú presun za hranice Slovenska.

Tento trend vidieť najmä medzi úspešnými malými firmami. Začnú rásť, a keď sa im naozaj začne dariť, zo Slovenska odídu. Prečo ich u nás nevieme udržať?

Pre všetko, čo som už povedal. Posledných dvadsať rokov systematicky zhoršujeme podnikateľské prostredie.

Nastal čas, aby sme urobili zásadné zmeny, inak úpadok Slovenska nezastavíme.