Nový jadrový reaktor v Jaslovských Bohuniciach zrejme postaví americká spoločnosť Westinghouse. To už je verejne známa informácia.
Nemusí však byť definitívna, ako ukazuje príklad zo susedného Česka, ktoré si pre dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany vybralo juhokórejskú spoločnosť KHNP, no v ostatných mesiacoch čelí obštrukciám najmä od Francúzska a jeho zástupcu v Európskej komisii.
Predbežná dohoda s Westinghousom uzavretá na vládnej úrovni však podľa našich informácií definitívne vylúčila juhokórejskú KHNP, o ktorom sa aj nahlas uvažovalo po návšteve premiéra Roberta Fica v Soule na jeseň minulého roka. Súčasťou tejto cesty bolo aj podpísanie memoranda o spolupráci v energetickej oblasti.

Keďže KHNP využíva technológiu Westinghousu a svoje reaktory má založené na jeho patentoch, existuje podľa ich vzájomnej zmluvy akási nadradenosť Westinghousu vo veciach intelektuálnych práv a exportných zákonov.
Laicky povedané, Slovensko je v tejto chvíli obchodným územím Westinghousu a teda KHNP sa o výstavbu reaktora v Jaslovských Bohuniciach ani nebude uchádzať.
S Westinghousom má Slovensko prostredníctvom spoločností pôsobiacich v jadrovej energetike podpísaných už niekoľko dohôd. Napríklad o dodávke jadrového paliva modifikovaného na použitie v reaktoroch ruskej technológie VVER alebo o projekte modulárnych reaktorov takisto v areáli elektrárne v Mochovciach.
O staviteľovi veľkého reaktora však ešte nie je definitívne rozhodnuté, keďže podľa našich informácií medzivládna dohoda neobsahuje doložku exkluzivity, ktorá by ďalších uchádzačov definitívne vylúčila. Touto formálnou dohodou sa však Westinghouse dostal výrazne dopredu.
V prípade ďalších možných partnerov hovoríme o juhokórejskej KHNP, ktorá je už z dôvodov opísaných vyššie „mimo hry“ a francúzskej EdF (o tom bude reč nižšie).
Ruská technológia VVER, ktorú využívame v našich existujúcich jadrových blokoch, bola už na počiatku z možností vyradená z pochopiteľných dôvodov ruskej agresie voči Ukrajine. Ďalší, iný ako ruský reaktor, je taktiež súčasťou snahy o diverzifikáciu energetických zdrojov, hoci v prípade jadrového paliva to nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Rusko má totiž najväčšie svetové kapacity na obohacovanie uránu na výrobu jadrového paliva, a tak aj časť paliva, ktoré môžeme doviezť napríklad z USA, mohla teoreticky prejsť ruskými zariadeniami na obohacovanie. Viac sme o tom písali v tomto texte:

Aj dohoda s Westinghousom je podľa našich zdrojov viac otázkou politiky ako technológie.
Keďže takéto veľké investície a projekty mávajú aj vo väčších krajinách ako Slovensko výrazné politické súvislosti, inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
Má ísť o jednu z najväčších investícií v histórii Slovenska s odhadovanými nákladmi minimálne desať miliárd eur.

V súčasnej politickej situácii, keď sa slovenská vláda na čele s Robertom Ficom stavia do výraznej opozície voči takmer celému zvyšku Európskej únie (niekedy viac rétoricky ako skutkovo) je prakticky vylúčené, aby na Slovensko prišiel podpísať dohodu o výstavbe jadrového bloku niektorý z vysokých predstaviteľov francúzskej vlády. A to nielen z Elyzejského paláca, ale ani z úrovne ministerstva energetiky.
A hoci je francúzska EdF už plne pod kontrolou štátu, je mimo protokolu, aby vysoký politický predstaviteľ Slovenska, v tomto prípade premiér, rokoval o takej významnej investícii s predstaviteľom firmy (hocako veľkej a významnej) bez účasti politického predstaviteľa Francúzska.
Medzivládnu dohodu prišla pre Westinghouse do Bratislavy uzavrieť Aleshia Duncan, zástupkyňa námestníka amerického ministra energetiky, čo síce nie je funkcia prvého rangu, no spĺňa úroveň politického kontaktu.
Podľa našich zdrojov vyšla iniciatíva uzavrieť túto dohodu z americkej strany, môžu však za tým byť aj neformálne kontakty a rozhovory, ktoré Robert Fico viedol na pozadí svojej účasti na konzervatívnom summite vo Washingtone vo februári tohto roka.
Súčasťou rokovania boli samozrejme aj zástupcovia Westinghousu (Dan Lipman – prezident tejto spoločnosti pre energetické systémy – a Petr Brzezina – prezident spoločnosti pre Českú republiku a Slovensko), no politický rozmer dokladá nielen účasť slovenskej ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ale aj veľvyslanca USA na Slovensku Guatama A. Ranu, ako na svojich webových stránkach informuje aj samotný Westinghouse.
Hoci Aleshia Duncan nie je politicky najvyššou predstaviteľkou amerického ministerstva energetiky, čo by protokolárne zodpovedalo stretnutiu so slovenským premiérom a rezortnou ministerkou, v sektore jadrovej energetiky USA ide o skúsenú a významnú postavu.
V minulosti pôsobila v diplomacii, ale práve v sektore jadrovej energie. Na ministerstve zahraničia mala na starosti odbor energetiky a riadenie bilaterálnych a multilaterálnych vzťahov na viacerých kontinentoch.
Na medzinárodnom poli pracovala v Agentúre pre jadrovú energiu OECD (NEA) vo Francúzsku a ako politická poradkyňa Medzinárodného rámca pre spoluprácu v oblasti jadrovej energie (IFNEC). Jadrovej energii sa venovala aj na veľvyslanectve USA v Tokiu na pozícii energetického atašé.
Podľa predbežnej dohody by mal Westinghouse v budúcnosti vybudovať v Jaslovských Bohuniciach blok s reaktorom typu AP1000. Uznesenie slovenskej vlády k tejto záležitosti z minulého roka hovorí o reaktore s inštalovaným výkonom do 1 200 MW, čo tento reaktor v zásade spĺňa.
Ide o tlakovodný typ a Westinghouse ho opisuje ako výsledok dlhodobých procesov zjednodušovania konštrukcie a zlepšovania bezpečnosti.
K zjednodušeniam patrí menej ventilov a potrubí súvisiacich s bezpečnosťou, menej riadiacich káblov, menej čerpadiel a menší objem seizmickej budovy. Menšie množstvo komponentov a úspornejšie budovy skracujú aj čas samotnej výstavby.
Napriek zjednodušeniu sa chváli štandardným bezpečnostným a operačným systémom.
Jeho výhodou má byť aj modulárnosť. „So šiestimi jednotkami predstavuje reaktor AP1000 najpokročilejšiu technológiu, ktorá je dnes k dispozícii a je schopná dodávať viac ako 1 GW elektriny do centralizovaných energetických sietí,“ uvádza Westinghouse.
Vo svete funguje šesť týchto reaktorov – dva v USA a štyri v Číne –, kde je ďalších 12 vo výstavbe. Ďalšie štyri krajiny majú stavbu AP1000 zazmluvnenú alebo pripravenú – Poľsko 3, Bulharsko 2, Ukrajina 9 a India 6 reaktorov.
Odborníci mimo Westinghousu ho charakterizujú ako pokročilý reaktor z hľadiska bezpečnostných technológií, ktorého bezpečnostné systémy spočívajú v pasívnej technológii a inherentnej bezpečnosti. To znamená, že nie sú potrebné vonkajšie zdroje na to, aby sa nejaký systém v elektrárni v prípade potreby spustil. Všetko funguje na princípe gravitácie alebo tlakového rozdielu, čo sú fyzikálne sily, ktoré sa nedajú vypnúť. Nie je závislý na externých systémoch, ktoré by boli ochromené napríklad prerušením dodávky elektriny.
Na úvod sme krátko spomenuli obštrukcie, ktorým zo strany Francúzska čelí susedné Česko po podpise zmluvy o dostavbe jadrovej elektrárne Dukovany s juhokórejskou KHNP.
Táto obštrukcia má dve roviny.
Keďže česká vláda sa pri Dukovanoch rozhodla pre medzinárodný tender a nie medzivládnu zmluvu alebo inú formu de facto priamej zákazky, neúspešný uchádzač, v tomto prípade EdF, mohol vzniesť námietky.
Tak sa aj stalo. EdF po prehre podala žalobu, v ktorej tvrdila, že tender bol netransparentný a navyše KHNP získala neprimeranú podporu od juhokórejskej vlády, čo je porušením pravidiel hospodárskej súťaže EÚ.
Krajský súd v Brne následne vydal predbežné opatrenie, ktorým zablokoval definitívny podpis zmluvy medzi českou vládou a KHNP. Vláda sa voči rozhodnutiu odvolala a uspela, keď český Najvyšší súd predbežné opatrenie zrušil. Zmluvu napokon podpísali 4. júna tohto roku.
Druhá obštrukcia je na dlhšie lakte. Ide o tzv. notifikáciu, ktorou vlády členských krajín oznamujú Európskej komisii zámer mimoriadnych a veľkých investícií. Komisia následne preskúma podmienky a ich súlad najmä s pravidlami hospodárskej súťaže a vnútorným trhom.
Problém je v tom, že v pôvodnej notifikácii z roku 2022 česká vláda uviedla, že pôjde o jeden nový blok elektrárne v Dukovanoch. Zmluva s KHNP však hovorí o dvoch blokoch.
Problém je v tom, že v pôvodnej notifikácii z roku 2022 česká vláda uviedla, že pôjde o jeden nový blok elektrárne v Dukovanoch. Zmluva s KHNP však hovorí o dvoch blokoch.
Zmena v zámere vyžaduje novú notifikáciu a nové schválenie. Medzitým do európskej legislatívy pribudlo aj nariadenie Európskej komisie o zahraničných subvenciách a opätovná notifikácia ho musí zohľadniť. Komisii umožňuje vyšetrovať a naprávať skreslenia na vnútornom trhu spôsobené finančnými príspevkami od mimoeurópskych vlád.
Len toto samotné vyšetrovanie môže trvať pol roka, počas ktorého celý zvyšný posudzovací proces prakticky stojí.
A netreba si robiť ilúzie, že v celom procese nebude prítomný silný lobing Francúzska, keďže výsledkom môže byť zrušenie celej zmluvy s KHNP a opätovná možnosť pre EdF, ktorá je v rukách francúzskeho štátu, pričom zákazka za 400 miliárd českých korún (zhruba 16,2 miliardy eur) nie je ani pre takýto gigant nezaujímavá.
Zvlášť keď sa do celej veci osobne vložil francúzsky podpredseda eurokomisie pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné, ktorý ešte v máji napísal českej vláde list so žiadosťou o odklad podpisu zmluvy s KHNP.
Niečo napovedá aj to, že list nepísala podpredsedníčka komisie Teresa Ribera, ktorá má na starosti hospodársku súťaž, alebo eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen.
Stavba jadrovej elektrárne nie je štandardná investícia a okrem energetickej má aj svoju politickú rovinu (vylúčenie ruských reaktorov nemá technologický, ale politický kontext vrátane dodávok jadrového paliva).
Okrem ruskej technológie sú v realizovateľnom spektre v zásade už len tri ďalšie možnosti – americký Westinghouse, francúzska EdF a juhokórejská KHNP (japonský jadrový biznis sa po havárii vo Fukušime začína oživovať až v posledných rokoch).
Robiť v takomto prípade otvorenú verejnú súťaž napríklad na spôsob nákupu áut, kde sú desiatky potenciálnych dodávateľov, v zásade nemá zmysel. Verejné obstarávanie totiž jednak predlžuje výberové lehoty a jednak pri takom úzkom okruhu možných partnerov je hospodárnejšie viesť s každou z nich individuálne rokovania a na záver prijať rozhodnutie.
Verejné obstarávanie jednak predlžuje výberové lehoty a jednak pri takom úzkom okruhu možných partnerov je hospodárnejšie viesť s každou z nich individuálne rokovania a na záver prijať rozhodnutie.
A keďže pole pôsobnosti medzi Westinghouseom a KHNP je rozdelené, v zásade ide o súťaž medzi jedným z týchto dvoch a francúzskym EdF. A tu už prichádza na rad skôr politika.
Aj stavba nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach bude musieť prejsť notifikáciou v Európskej komisii.
Na to, aby sme sa vyhli scenáru, ktorý sa deje v Česku v súvislosti s Dukovanmi, máme v rukách potenciálne výhody. Jednak sme spolu s Francúzskom členom tzv. jadrového klubu EÚ (to je však aj Česko), no zároveň už máme – resp. Francúzi majú – k dispozícii zákazku v jadrovom biznise, o ktorej sme písali nedávno.
Ide o spoločný podnik štátnej Jadrovej vyraďovacej spoločnosti JAVYS a francúzskej spoločnosti Newcleo o budúcom prepracúvaní vyhoreného jadrového paliva a budovaní reaktorov, ktoré toto palivo využívajú. V hre je dokonca aj to, že francúzska EdF sa môže ako subdodávateľ podieľať aj na stavby bohunickej „päťky“, ktorú by prípadne staval Westinghouse.

V tomto prípade bude záležať od šikovnosti našej oficiálnej, ale najmä zákulisnej diplomacie. Jednoducho povedané, keď sa na stôl Európskej komisie dostane náš projekt novej jadrovej elektrárne, aby do toho Francúzi veľmi nerýpali.
Hoci, samozrejme, s takmer istou pravdepodobnosťou treba počítať s obštrukciami rakúskych vládnych orgánov aj mimovládnych organizácií, ako to bolo počas našich prístupových rokovaní do EÚ, čo sa týka Jaslovských Bohuníc a ďalej pri dostavbe Mochoviec. To sú však očakávateľné komplikácie, ktoré by mali byť zahrnuté do samotného projektu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.