Vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Handlovej, po ktorom sa udial atentát na premiéra Fica, schválila výstavbu nového jadrového zdroja elektrickej energie.
V tieni atentátu tak táto informácia prirodzene zanikla, pre budúcnosť Slovenska je však nemenej dôležitá.
Stáť má v areáli elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Uznesenie vlády je stručné a z konkrétnych parametrov uvádza len to, že má ísť o zdroj do 1200 MW inštalovaného výkonu.
Do konca októbra tohto roka má ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom financií predložiť „návrh podmienok výstavby nového jadrového zdroja (5. blok) v lokalite Jaslovské Bohunice, termíny prípravných a realizačných prác, predpokladaný harmonogram výstavby, finančné zabezpečenie výstavby a proces výberu investora a technológie vhodnej pre výstavbu nového jadrového zdroja“.
Konkrétne parametre by sme sa tak mali dozvedieť až na jeseň.
Hoci stavbu nového jadrového reaktora ohlasoval premiér Fico už pred pár mesiacmi s marketingovým vyznením zámeru aktuálnej vlády, myšlienka nie je nová a ani celý projekt sa nezačína v tejto chvíli od nuly.
Niekoľko konkrétností pomenoval ešte vlani v rozhovore pre Postoj vtedajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Gerhart (ministrom bol Karel Hirman).

Už vtedy bolo jasné, že pôjde o reaktor s inštalovaným výkonom vyše 1000 MW a že sa stavba bude realizovať v areáli elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Peter Gerhart navyše pomenoval aj termín, kedy by mal byť nový zdroj spustený do prevádzky – rok 2040.
„Keď sa rozbehnú všetky činnosti smerujúce k výstavbe a samotná výstavba, môžeme predpokladať horizont s reálnym odhadom uvedenia tohto bloku do prevádzky niekedy v roku 2040. Kľúčové je to aj preto, že v tom období bude napríklad ukončovaná prevádzka jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach,“ povedal vtedajší štátny tajomník.
Jadrová elektráreň je projekt na niekoľko desaťročí, a hoci jeho spúšťačom býva spravidla vždy politické rozhodnutie, celý ďalší proces je už výsostne v odbornej rovine.
Slová nominanta niekdajšej vlády Eduarda Hegera, ktorá mala v parlamente len krehkú väčšinu, sa dnes môžu zdať z politického hľadiska irelevantné. Jadrová elektráreň je však projekt na niekoľko desaťročí, a hoci jeho spúšťačom býva spravidla vždy politické rozhodnutie, celý ďalší proces je už výsostne v odbornej rovine.
Navyše pri takomto projekte ani tí, ktorí urobia politické rozhodnutie, nemôžu reálne rátať s tým, že by sa vo funkciách mohli dočkať slávnostného prestrihnutia pásky a pripísať si za to politické body. Investície ako jadrová elektráreň často od poklepania základného kameňa po strihanie pásky delí minimálne jedna politická generácia.
Príkladom za všetky nech je stavba tretieho bloku elektrárne v Mochovciach. Tam však dĺžka výstavby po spustenie bloku nebola spôsobená len náročnosťou celého procesu.

Hoci sa to totiž môže zdať príliš dlho, rok 2040 nie je vzhľadom na množstvo administratívnych konaní, výstavbu, technické a bezpečnostné skúšky až taký vzdialený.
Samozrejme, v časovom scenári treba rátať napríklad aj s pripomienkami rôznych organizácií bojujúcich proti jadrovej energii. Tak sa to stalo aj v prípade mochovskej trojky, kde síce kompetentné orgány napokon pripomienky zamietli, museli sa však nimi v dostatočnom časovom rozsahu zaoberať.
A netreba zabúdať ani na to, že len samotné spúšťanie jadrového bloku Mochovce III trvalo viac ako rok.

Už v časoch Hegerovej vlády bol v primeranej miere pokročilý aj administratívny proces – zámer stavby už mal kladné posúdenie vplyvov na životné prostredie.
Peter Gerhart to vysvetlil aj tým, že stavba má byť práve v lokalite Jaslovských Bohuníc.
„Projekt novej jadrovej elektrárne je pozitívne akceptovaný okolitými obcami a ich obyvateľmi, ktorí žijú okolo tejto našej jadrovej lokality. Prejavilo sa to aj tým, že JESS (Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, realizátor projektu; pozn. autora) už úspešne ukončila proces EIA a projekt získal kladné záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia,“ ozrejmil.
Toto územie je už desaťročia využívané na výrobu elektriny z jadrových reaktorov, nejde teda o stavbu na zelenej lúke, ktorá by nejakým spôsobom ohrozovala doteraz nedotknuté biotopy či mala iné doteraz neexistujúce vplyvy na životné prostredie.
Po tom, ako projekt úspešne absolvoval posúdenie vplyvov na životné prostredie, nasledoval ďalší krok. Peter Gerhart vlani avizoval, že na jar 2023 by mala JESS odovzdať dokumentáciu na umiestnenie stavby. Tak sa aj stalo a tento rok 24. apríla povolenie na umiestnenie jadrového zdroja aj získala, hoci ešte nie je právoplatné.
Projekt už má za sebou úspešné posúdenie vplyvov na životné prostredie a získal aj povolenie na umiestnenie jadrového zdroja.
Aktuálne je v štádiu tvorby Dokumentácie pre územné rozhodnutie. Všetky tieto dokumenty posudzuje Úrad jadrového dozoru, ktorý v prípade jadrových elektrární plní aj úlohu špecializovaného stavebného úradu.
Do príspevku predchádzajúcej garnitúry treba pripočítať aj do istej miery účelovú zmenu atómového zákona z roku 2021, ktorá umožnila, aby už existujúce povolenia nestratili platnosť pred tým, ako by došlo k ďalšiemu kroku v rozhodovaní.
Ani to však nebol začiatok celého procesu. Zámer v podobe „analýzy možností ďalšieho postupu“ si do programového vyhlásenia zapísala už vláda zložená zo Smeru, Mostu-Híd, SNS a Siete v roku 2016.
Po ôsmich rokoch sa tak časť politikov, ktorí vládli vtedy, dostali k ďalšiemu politickému rozhodnutiu, ktoré by už malo definovať nielen dodávateľa technológie, ale aj očakávané náklady a ďalšie nevyhnutné náležitosti.
Hoci pôvodné zámery smerovali k tomu, že by tak ako ďalšie reaktory na Slovensku bol aj nový blok v Jaslovských Bohuniciach založený na ruskej technológii VVER, ruská invázia na Ukrajinu všetko zmenila.
Dnes sa o ruskom reaktore v odborných kruhoch z pochopiteľných dôvodov ani neuvažuje, hoci z čisto technologického hľadiska by išlo o ideálne riešenie. Slovensko má totiž k dispozícii dostatok odborných kapacít, ktoré majú s reaktormi VVER desaťročia skúseností.
Do úvahy ako dodávatelia technológie prichádzajú Francúzi, Kórejci alebo Američania.
Do úvahy tak ako dodávatelia technológie prichádzajú Francúzi, Kórejci alebo Američania.
Konkrétne by mohlo ísť o reaktor francúzskej EdF EPR-1200, kórejskej KHNP APR-1400 alebo amerického Westinghousu AP-1000.
Vychádzajúc z aktuálneho uznesenia vlády o reaktore s inštalovaným výkonom do 1200 MW, do úvahy by prichádzali buď Francúzi, alebo Američania. Keďže však do jesene majú ministerstvá pripraviť podklady na samotnú realizáciu, je možné aj to, že by sa v konečnom hodnotení ako najvýhodnejšia ukázala juhokórejská technológia.

Ako nám potvrdili odborníci, kórejský reaktor je pomerne jednoducho redukovateľný na výkon 1200 MW. Pokiaľ ide o francúzsky EPR-1200, ten síce ešte nikde v reálnej prevádzke nie je, no EdF ho už má naprojektovaný.
Uznesením daný výkon do 1200 MW je daný možnosťami lokality, kde má stáť, a slovenskej elektrizačnej sústavy.
Zároveň platí, že výrobca reaktora k nemu štandardne dodáva aj jadrové palivo, takže využitím iného typu sa v prípade nového bloku v Jaslovských Bohuniciach zbavíme aj závislosti od dodávok jadrového paliva z Ruska.
V tejto súvislosti treba dodať, že americký Westinghouse už úspešne modifikoval svoje palivové články na využitie v ruských reaktoroch typu VVER. V auguste minulého roka Slovenské elektrárne podpísali s americkou firmou zmluvu o dodávkach jej paliva, a keď sa zavŕši proces schválenia jeho použitia v našich podmienkach, rok nato by mali prísť prvé dodávky.
Súčasťou uznesenia je aj riešenie financovania výstavby. Teoreticky do úvahy prichádzajú tri možnosti. Financovanie zo štátnych zdrojov, súkromné financovanie alebo verejno-súkromné partnerstvo známe aj ako PPP.
Odborníci sa však zhodujú, že čisto súkromné financovanie je nereálne. Predpokladá sa tak masívnejšia účasť štátu, resp. financovanie s výraznými štátnymi garanciami.
Nahráva tomu aj fakt, že investície do budovania jadrových zdrojov boli v rámci Európskej únie zaradené do tzv. zelenej taxonómie – aj vďaka lobingu Slovenska a ďalších krajín pod vedením Francúzska využívajúcich jadrovú energiu.

To znamená, že by štát dokázal jednoduchšie a výhodnejšie získať pôžičky na výstavbu jadrového bloku. Pre banky, resp. iné investičné spoločnosti ide zároveň o dlhodobo výhodnú investíciu s vysokou mierou istoty návratnosti. Pre lepšie podmienky financovania však treba stihnúť vydať príslušné rozhodnutia o výstavbe do roku 2035.
Isté však je, že vláda má zámer, aby samotná prevádzka nového bloku bola pod plnou kontrolou štátu. To na druhej strane vyvoláva otázku, či by to v takom prípade bol podnik Slovenské elektrárne, kde štát kontroluje len menšinový, hoci blokačný 34-percentný balík akcií.
Špecializovaný web energie-portal.sk vlani urobil anketu medzi dôležitými hráčmi v slovenskej energetike o možnom financovaní tohto projektu.
Z politických odpovedí si hodno všimnúť najmä odpoveď strany Hlas-SD a jej nominantky, súčasnej ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, do ktorej zodpovednosti energetika patrí.
Hlas-SD, ktorý nominoval súčasnú ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, už vlani tvrdil, že energetické zdroje majú byť výlučne v rukách štátu.
Hlas uviedol, že primárnym cieľom by mala byť držba energetických zdrojov v rukách štátu – čo sa zhoduje s vyhlásením, ktoré vydala už vo vládnej pozícii Denisa Saková spolu s premiérom Ficom. V prípade výstavby nového bloku v Jaslovských Bohuniciach odhadol vlani Hlas náklady na 7 – 10 miliárd eur. „Financovanie prichádza do úvahy napríklad zo štátneho rozpočtu, dlhopismi alebo cez PPP projekt s garanciou výkupnej ceny,“ dodala strana.
Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, ktorá má mať celý projekt realizačne na starosti, poukázala na to, že financovanie výstavby energetického zdroja je z pohľadu bánk mimoriadne atraktívne.
„Ide o typ investície, ktorá má bezpečnú návratnosť a výnos. Navyše sú nadpriemerne chránené pred technologickým, bezpečnostným a ekonomickým zlyhaním. Financovanie výstavby atómovej elektrárne je veľmi zložitou finančnou štruktúrou, na ktorej sa podieľajú globálne finančné domy,“ uviedla štátna spoločnosť.
V otázke výstavby „bohunickej päťky“ tak zostáva ešte veľa otáznikov, ktoré treba vyriešiť. Nech však v celom procese ktorékoľvek z rozhodnutí vydá tá či oná politická garnitúra, samotný zdroj energie (so stabilným výkonom a nízkou výrobnou cenou) je nevyhnutný pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
Plánovaný termín jej dostavby – rok 2040 – sa totiž prekrýva s odhadovaným koncom životnosti bloku V2 v Jaslovských Bohuniciach. A ako v citovanej ankete pripomenula štátna spoločnosť JESS, ak by sa naplnil zámer po roku 2035 zakázať predaj áut so spaľovacím motorom, len na dobíjanie elektromobilov by sme ročne potrebovali elektrinu vyrábanú jedným z mochovských blokov.
Mimochodom, podľa informácií, ktoré máme z „jadrových kruhov“, spustenie štvrtého bloku Mochoviec sa očakáva niekedy na prelome rokov 2025 a 2026.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.