Premiér Robert Fico v rámci niekoľkodňovej návštevy Južnej Kórey podpísal s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom takzvané Memorandum o porozumení, čo je štandardný medzivládny dokument. Týka sa „komplexnej energetickej spolupráce“, ktorá zahŕňa bezuhlíkové zdroje energie jadra, obnoviteľné zdroje energie a vodíka.
.jpg)
V spoločnom vyhlásení sa okrem energetiky spomínajú aj oblasti bezpečnosti, obrany, hospodárstva, obchodu a technológií.
Návšteva nemá len diplomaticko-zdvorilostný charakter a deje sa práve v čase, keď Slovensko rozhoduje o tom, kto postaví nový blok jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Doteraz existujúce jadrové bloky na Slovensku majú ruskú technológiu VVER. Hoci by vzhľadom na odborné skúsenosti a prax slovenskej jadrovej komunity pripadala ako logická voľba táto technológia, z výstavby piateho bloku Jaslovských Bohuníc je Rusko vylúčené.
Dôvodom je primárne ruská agresívna vojna voči Ukrajine, ale aj snaha o diverzifikáciu zdrojov energetických surovín, keďže hlavným dodávateľom paliva pre ruské jadrové reaktory je ruský štát cez ním vlastnené spoločnosti.
To platí aj pri zohľadnení faktu, že americký Westinghouse už má v minimálne jednom prípade v EÚ certifikované palivo na použitie v reaktoroch typu VVER (vo Fínsku). Zároveň už Slovensko podpísalo dohodu s Westinghousom o dodávke paliva do našich jadrových reaktorov.
Keď sme sa na Postoji tejto téme venovali v máji tohto roka, v čase, keď vláda schválila uznesenie o výstavbe piateho bloku Jaslovských Bohuníc, boli v rovnocennej pozícii o túto zákazku americký Westihnghouse, francúzska EdF a kórejská KHNP.

Na tom sa oficiálne dodnes nič nezmenilo, hoci fakt, že Kórejci sú podľa našich zdrojov prví, s ktorými slovenská vláda rokuje o užšej spolupráci v tejto veci, o niečom svedčí. Naše informácie tiež hovoria o tom, že slovenské vládne špičky sú v prípade výstavby nového jadrového bloku najviac naklonené spolupráci s juhokórejskou KHNP.
Podpis konkrétnej zmluvy je, samozrejme, ešte ďaleko a niečo o oficiálnych preferenciách slovenskej vlády napovie analýza, ktorú má do konca októbra predložiť ministerstvo hospodárstva s ministerstvom financií.
Tá má obsahovať „návrh podmienok výstavby nového jadrového zdroja (5. blok) v lokalite Jaslovské Bohunice, termíny prípravných a realizačných prác, predpokladaný harmonogram výstavby, finančné zabezpečenie výstavby a proces výberu investora a technológie vhodnej pre výstavbu nového jadrového zdroja“, ako sa píše v uznesení vlády z mája tohto roka.
Kórejská KHNP nie je v jadrovom sektore žiadnym nováčikom. Kórejský jadrový program a výstavba reaktorov má už polstoročnú históriu. Doteraz táto spoločnosť postavila 36 reaktorov, resp. 26 jadrových elektrární, primárne v samotnej Južnej Kórei.
Jedinú ukončenú zahraničnú realizáciu má v jadrovej elektrárni Baráka v Spojených arabských emirátoch. Dohody však už má uzavreté aj v Poľsku a po tom, čo česká vláda v júli tohto roka rozhodla, že KHNP postaví dva reaktory jadrovej elektrárne Dukovany, pripravuje sa KHNP na podpis zmluvy aj s našimi západnými susedmi.
Skúsenosti s KHNP sú podľa našich zdrojov dobré. Ich reaktory spĺňajú medzinárodné bezpečnostné štandardy a aj výstavbu v Spojených arabských emirátoch zvládli relatívne načas a za relatívne dobrú cenu.
Pri stavbe jadrovej elektrárne v Spojených arabských emirátoch Kórejci dodržali rozpočet aj plánované termíny.
Výstavba jadrovej elektrárne je totiž projekt na niekoľko rokov a sprevádza ho množstvo administratívnych povolení a bezpečnostných skúšok.
Na začiatku dohodnuté termíny je tak často ťažké dodržať aj z objektívnych príčin, nehovoriac o tom, ak do procesu zasiahnu aj problémy na strane investora, ako sa to napríklad stalo v prípade nášho tretieho bloku Mochoviec.
Roky výstavby tiež musia zohľadniť aj to, že v priebehu času sa aj výrazným spôsobom môžu zmeniť ceny materiálov a technológií, takže ani na začiatku dohodnutá cena nemusí byť realitou v konečnom účtovaní.
Z tohto pohľadu sa kórejský partner podľa našich informácií javí ako ideálny.
Na druhej strane KHNP ako štátna spoločnosť už nateraz do veľkej miery vyčerpala kapacitu rozvoja na domácej pôde, kórejská vláda sa preto snaží lobovať za ňu naprieč celým svetom. Jednoducho, aby kórejský jadrový priemysel neustrnul v čase, ale bol prítomný pri ďalšom rozvoji tejto technológie realizáciou projektov v zahraničí.
Príkladom sú spomenuté Spojené arabské emiráty, ale aj aktivity KHNP v strednej Európe. Okrem samotnej výstavby jadrových reaktorov totiž spolupracujú s prevádzkovateľmi jadrových elektrární v Rumunsku a Slovinsku v oblasti sprievodných technológií.
Ak sa pozrieme na české Dukovany, pre ne Kórejci vyvinuli špecifický reaktor APR1000 s inštalovaným výkonom 1050 MW. U nás by podľa uznesenia vlády a zodpovedajúcich podmienok slovenskej elektrizačnej sústavy prichádzal do úvahy reaktor APR1400 redukovaný na inštalovaný výkon 1200 MW. To je podľa odborníkov pomerne jednoduchý technologický proces.
V prípade Dukovian sa však KHNP dostala do sporu s americkou firmou Westinghouse. Jej reaktory totiž stavajú na staršej technológii Westihnghouseu a podľa Američanov Kórejci nemajú práva na technológiu, ktorú Českej republike ponúkajú. Spor bude mať zrejme aj súdnu dohru, pretože Westihnghouse tvrdí, že KHNP týmto porušuje americké pravidlá kontroly vývozu, keďže pôvodná technológia kórejských reaktorov pochádza z USA.
KHNP, naopak, tvrdí, že k technológii má platné vlastnícke práva. Česká energetická spoločnosť ČEZ uviedla, že jej KHNP predložila relevantnú dokumentáciu potvrdzujú toto vlastníctvo. Zároveň by bez jasných vlastníckych práva nesplnila podmienku českej vlády, aby sa vôbec mohla do súťaže o výstavbu blokov v Dukovanoch zapojiť.
Spor s Westinghouseom o vlastníctve technológie reaktora sa pritom netýka len Dukovian, ale podľa juhokórejských médií komplikuje zahraničnú expanziu KHNP. No aj Dukovany boli predmetom silného lobingu, a to nielen zo strany Westinghouseu, ale aj od ďalšieho konkurenta – francúzskeho EdF, za ktorý sa pokúšal prihovoriť aj samotný francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Podobný lobing takmer s istotou možno očakávať aj v prípade piateho bloku Jaslovských Bohuníc.
V Dukovanoch napokon neúspešne lobovali Američania aj Francúzi. Podobný súboj takmer s istotou možno očakávať aj v prípade piateho bloku Jaslovských Bohuníc.
S Westinghouseom máme navyše podpísanú zmluvu nielen o dodávkach jadrového paliva, ale aj memorandum o možnosti stavať u nás v budúcnosti takzvané malé modulárne reaktory s americkou technológiou.
S Parížom nás zas viaže dlhodobá spolupráca na politickej úrovni v otázkach jadrovej energie v Európskej únii, ktorá má, našťastie, svoju neprerušovanú kontinuitu bez ohľadu na vládne garnitúry u nás či vo Francúzsku.
Francúzi zároveň vedú takzvaný jadrový klub krajín EÚ a v otázkach jadra sú jeho hlavnými advokátmi a odporcami antijadrových krajín ako Rakúsko či Nemecko, ku ktorým sa v ostatných rokoch pripája aj Španielsko.
Francúzi sú však na druhej strane podľa našich zdrojov príliš liknaví a dlho trvá sa s nimi na niečom konkrétnom dohodnúť, čo sa o biznisovo orientovaných Američanoch či húževnatých a cieľavedomých Kórejcoch povedať nedá.
Napokon, každá z troch možných alternatív prináša svoje výhody aj nevýhody.
Ak by sa k zákazke napokon dostali Francúzi, môže to napríklad znamenať ľahšie vyjednávanie na úrovni EÚ, v ktorej majú silný, hoci menšinový hlas aj odporcovia jadra.
Ak by sa k zákazke napokon dostali Francúzi, môže to napríklad znamenať ľahšie vyjednávanie na úrovni EÚ, v ktorej majú silný, hoci menšinový hlas aj odporcovia jadra.
Ako v prípade Dukovian poznamenáva komentár českého ekonomického portálu E15, kórejský dodávateľ bude v Bruseli riešiť regulačné obštrukcie náročnejšie ako Francúzi zabehaní v únijnej byrokracii.
Súčasťou európskych vyjednávačiek bude aj konečná cena nášho jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Jadro sa totiž len s veľkými ťažkosťami dostalo do takzvanej zelenej taxonómie, teda oblasti, ktorú je možné finančne podporovať výhodnejšími bankovými úvermi a zároveň naň platia voľnejšie pravidlá v prípade financovania zo strany štátneho rozpočtu.
Záležať bude aj na zložení novej Európskej komisie. Dve oznámené mená na začiatku vzbudili veľké obavy jadrovej komunity – Španielka Teresa Riberová ako výkonná podpredsedníčka pre čistý prechod a Dán Dan Jørgensen ako komisár pre energetiku a bývanie. Obaja sú známi svojím odporom voči jadrovej energetike, Teresa Riberová ako španielska ministerka pre ekologickú transformáciu v domovskej krajine presadila odstavenie nielen uhoľných, ale aj jadrových elektrární.

Neskôr sa tieto obavy rozptýlili, keďže Ursula von der Leyenová obklopila týchto dvoch nominantov inými kandidátmi, ktorí majú na energetiku triezvejší pohľad. A naše zdroje hovoria, že horšie ako za čias Estónky Kadri Simsonovej, končiacej komisárky pre energetiku, to už byť nemôže.
Čo sa týka nákladov na samotnú výstavbu jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach, tie sa podľa našich informácií pohybujú medzi 10 a 12 miliardami eur. Samozrejme, vychádzajúc z predpokladu, že by ho podobne ako v Dukovanoch stavala kórejská KHNP.
Tam sa ponúkaná cena pohybuje približne na úrovni 8 000 eur za kilowatt výkonu. Česká vláda hovorí o sume 200 miliárd českých korún za jeden blok, kórejská spoločnosť vydala vyhlásenie, v ktorom sa objavila suma 220 miliárd českých korún za blok.
Pri porovnaní s tretím blokom Mochoviec, ktorého oficiálna cena sa z pôvodne rozpočtovaných 2,8 miliardy vyšplhala na 6,2 miliardy eur, sa môže suma medzi 10 a 12 miliardami zdať privysoká.
No kým inštalovaný výkon mochoveckej trojky je 471 MW, v prípade piateho bloku Jaslovských Bohuníc sa ráta s inštalovaným výkonom do 1200 MW, čo je viac ako 2,5 násobok. V prepočte na kilowatt je tak táto predpokladaná suma o dosť nižšia.
Ako najpravdepodobnejší sa javí spôsob financovania cez dodávateľský úver. To znamená, že celú výstavbu zaplatí dodávateľ a následne sa bude táto suma splácať primárne z výnosov za predaj elektriny.
Ako najpravdepodobnejší sa javí spôsob financovania cez dodávateľský úver, ako to naznačil aj premiér Fico. To znamená, že celú výstavbu zaplatí dodávateľ a následne sa bude táto suma splácať primárne z výnosov za predaj elektriny.
Podobný model uplatnila napríklad Veľká Británia v prípade jadrovej elektrárne Hinckley Point C.
Problémom by nemalo byť ani jadrové palivo. Bez ohľadu na to, či piaty bohunický blok postavia Kórejci, Američania alebo Francúzi, v zásade platí, že k reaktoru sú schopní dodávať aj palivo.
Dodávky paliva však závisia aj od konkrétneho znenia zmluvy, ktorú Slovensko s vybraným dodávateľom stavby reaktora podpíše. Ak by však uspeli napríklad Kórejci a minimálne prvá várka paliva by bola z ich produkcie, v závislosti od zmluvy by nám v nasledujúcom období nič nebránilo nakupovať palivo aj od Američanov alebo Francúzov.
Podľa odborníkov je totiž, zjednodušene povedané, kórejské, americké a francúzske palivo vzájomne zameniteľné, teda pasuje aj do konkurenčných reaktorov. Napokon, ako sme už uviedli, kórejská technológia KHNP vychádza z technológie amerického Westinghouseu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.