Český novinár, ktorý zmapoval prípady biznisu s deťmi Novorodenca si z Prahy odviezol aj muž, ktorého v minulosti vyšetrovali pre obchod s ľuďmi

Novorodenca si z Prahy odviezol aj muž, ktorého v minulosti vyšetrovali pre obchod s ľuďmi
Český novinár Vít Kubant. Foto: POSTOJ/Anna Guthrie

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Rozhovor s Vítom Kubantom o pozadí biznisu ukrajinskej reprodukčnej kliniky s náhradným materstvom, ako aj o osudoch detí a ich objednávateľoch.
Alena Potocká
Alena Potocká
Vyštudovala politické vedy. Pracovala ako analytička odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu, neskôr pracovala ako online redaktorka spravodajského portálu Pravda.sk. V Postoji pôsobí od roku 2019.
Ďalšie autorkine články:

Slovenka žijúca v Izraeli Prečo sme výnimka v dramatickom poklese pôrodnosti? Rodina a deti sú tu odpoveďou na chaos okolo

Druckerov automat kolaboval Rodičia sa od rána nevedeli dostať k výsledkom. Minister hovorí o úspechu, opozícia chce, aby vyvodil zodpovednosť

Deti dlhé čakanie nezvládali Nahnevaní rodičia dotlačili Druckera k zverejneniu priebežných výsledkov na stredné školy

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

„Prvým impulzom bol podnet od jedného majiteľa pražského bytu, ktorý prevádzkoval Airbnb. Nahlásil sa mu muž, ktorý chcel v Prahe stráviť nejaký čas. Prišiel sám, ale po nejakom čase tam zrazu bol s malým dieťaťom. Majiteľovi bytu bolo podozrivé, odkiaľ ten muž vzal novorodenca, a nahlásil to polícii,“ opísal v rozhovore pre Postoj novinár Vít Kubant, čo stálo na začiatku Operácie Španiel.

Českí kriminalisti odkryli biznis ukrajinskej kliniky, ktorá využívala Prahu na pôrody detí na objednávku. Tento prípad odhalili už skôr, ďalej však pátrali po osudoch detí a zisťovali, či sa nestali obeťami obchodu s ľuďmi. Českí novinári aktuálne prinášajú podrobnosti zo zistení polície.

Redaktor iROZHLAS.cz Vít Kubant zmapoval príbehy detí i motívy klientov ukrajinskej reprodukčnej kliniky, s jedným z mužov, ktorý na Ukrajine zaplatil za dieťa a prišiel si poň do Česka, sa mu podarilo aj hovoriť. 

Rozprávali sme sa o pozadí vyšetrovania, o tom, aké sú motívy starších párov alebo starších single mužov objednať si dieťa, ako aj o tom, aký dosah mal odhalenie českých kriminalistov na verejnosť, ale aj politickú scénu. 

Vít Kubant tiež spolupracoval s českou dokumentaristkou Kateřinou Hrochovou na filmoch o umelom oplodnení Reprodukce 2.0 a Darované děti, o ktorých sme na Postoji písali.

České médiá informovali, že vyšetrovatelia zistili, že vo všetkých odkrytých prípadoch išlo o náhradné materstvo. Jedno dieťa sa však úradom stratilo. Vie sa o ňom niečo nové? 

Tento prípad bol skutočne zvláštny. Išlo o muža, ktorý odišiel s dieťaťom do Spojených štátov, kde sa polícii stratilo z dohľadu. Neskôr sa polícia od amerických úradov dozvedela, že dieťa je v poriadku a že ten muž odcestoval niekam do Ázie, ale už bez dieťaťa. Pritom v minulosti bol tento muž vyšetrovaný práve v súvislosti s obchodom s ľuďmi. Toto je skutočne prípad, nad ktorým môžeme dvíhať obočie, a mali by sme byť ostražití.

Máte informácie, kde a ako skončili ďalšie detí?

Tie deti sú v poriadku, aj keď v niektorých prípadoch nie je o ne úplne stopercentne postarané. Napríklad jeden z týchto mužov stratil o dieťa záujem a jeho výchovu musela prevziať stará matka. V inom prípade sa o dieťa zase starali rôzne opatrovateľky.  

Doteraz nemá polícia žiadne indície o tom, že by dochádzalo k zneužívaniu týchto detí alebo že by sa nedajbože predávali tie deti na orgány. 

Musím tiež spomenúť, že niektoré štáty, ako napríklad Nórsko, si práva detí a ich súkromie strážia natoľko, že odmietli českej polícii dať viac informácií. Jednoducho dieťa je v poriadku a ďalej je to naša vec a vec rodiny či našich úradov.

Čitateľom ste predstavili viaceré príbehy, ktoré sa skrývali za osudom detí a ľudí, ktorí si dieťa zaobstarali. Boli nejaké, ktoré vás hlbšie zasiahli?

Tak najskôr by som spomenul príbeh pána Donga, s ktorým sme mali možnosť nahrať rozhovor. On bol ten šťastnejší príbeh. Je to Číňan, ktorý žije so svojím partnerom. Rozhodli sa pre túto kliniku, pričom netušili, že robia niečo mimo zákona tejto krajiny. Navyše do procesu zasiahla pandémia a on sa dlhé mesiace nevedel dostať k svojmu dieťaťu. Nakoniec sa však práve tento prípad skončil celkom šťastne. Dieťa sa má dobre a snažia sa mu naplniť všetko, čo by chcelo robiť. 

Ale aj spomenutý príbeh zo Spojených štátov. Je veľmi zarážajúce, že človek si z Česka odváža dieťa, pričom bol v minulosti vyšetrovaný v súvislosti s obchodom s ľuďmi. 

Spomenul by som tiež páry, myslím, že boli z balkánskych krajín, keď skutočne išlo o ľudí staršieho veku. Keď si niekto v šesťdesiatich rokoch takto zaobstará dieťa, tak to vyvoláva pochybnosti. Napríklad aj to, či fyzicky stačí na výchovu malého dieťaťa. Otázka tiež je, čo bude s tým dieťaťom o pätnásť rokov. Či ten rodič bude vtedy vôbec ešte žiť a v akých podmienkach bude dieťa vyrastať.

Foto: POSTOJ/Anna Guthrie

Čo môže motivovať ľudí nad šesťdesiat rokov zaobstarať si novorodenca? 

Tie motivácie boli „zaujímavé“ alebo niekedy až strašidelné. Napríklad jeden pár zo Spojených štátov, ktorý bol už v pokročilom veku, chcel nové dieťa, pretože pán mal svoj biznis, pričom ich spoločné deti ho sklamali, nesúhlasil s ich životom. Jeho motiváciou bolo vychovať si dediča svojho biznisu, ktorý nechcel odkázať svojim dospelým deťom.  

Je skutočne faktom, že v niektorých štátoch sa z dieťaťa stáva komodita, niečo, čo si možno kúpiť. Taká je, bohužiaľ, realita.

Muž z Nemecka si zaobstaral dieťa, pretože jeho matka chcela vnúča. Keď dieťa v Prahe získal, niekoľkokrát volal na kliniku a sťažoval sa, že dieťa v noci plače a ako to má vyriešiť.

Ďalší šesťdesiatnik z Talianska si v roku 2018 objednal dve deti, pretože nemal partnerku a deti jednoducho chcel. Ďalší pár z Kosova mal už tri vlastné deti, ale boli to dievčatá a on chcel ešte chlapca. 

Je zrejmé, že je skutočne faktom, že v niektorých štátoch sa z dieťaťa stáva komodita, niečo, čo si možno kúpiť. Taká je, bohužiaľ, realita. Niektorí muži, keď s nimi chcela polícia hovoriť, boli prekvapení a nechápali dôvod. Povedali, že ja som biologický otec, ja som klinike zaplatil a teraz si to dieťa nesiem domov, neviem, čo odo mňa chcete. Z toho je zrejmé, že sa možno aj mení prístup spoločnosti k dieťaťu. 

Českým kriminalistom sa skutočne podarila veľká vec, keď odkryla celé pozadie tohto biznisu s deťmi. Čo bol vlastne ten prvý podnet pre spustenie vyšetrovania?

Prvým impulzom bol podnet od jedného majiteľa pražského bytu, ktorý prevádzkoval Airbnb. Nahlásil sa mu muž, ktorý chcel v Prahe stráviť nejaký čas. Prišiel sám, ale po nejakom čase tam zrazu bol s malým dieťaťom. 

Majiteľovi bytu bolo podozrivé, odkiaľ ten muž zrazu vzal novorodenca, a nahlásil to polícii. Tak sa to celé začalo, pričom polícia odkryla celú sieť obchodu s deťmi, ktorú sme my v redakcii potom opisovali.

Česká polícia na tom odviedla skvelú prácu a spolu so zahraničnými kolegami, s ktorými komunikovala cez Eurojust, sa jej skutočne podarila málo vídaná vec v Európe. 

Keď kriminalisti postupne odkrývali pozadie, tušili, že vzhľadom na súčasnú legislatívu nemusí padnúť žiadne obvinenie?

Počas veľkej časti vyšetrovania polícia nevedela, že za to nikto nebude odsúdený. V Česku totiž fakticky náhradné materstvo neprebiehalo, to sa dialo na Ukrajine. U nás šlo o problém, ktorý bol na matrikách. 

Česká polícia dlho nevedela, či nejde o obchod s deťmi. To, že muži, ktorí si odvážali dieťa, boli ich biologickí otcovia, sa im potvrdilo až po nejakom čase, keď urobili DNA testy. Dovtedy pracovali aj s verziou, že si tí muži kupujú cudzie dieťa.

To sa im vďaka genetickému testovaniu nedokázalo a asi v ten moment vyšetrovateľom došlo, že trestnoprávne to bude veľmi zložité uchopiť, pretože ten otec už v čase, keď prišiel do Prahy, mal na dieťa nárok.

Vo svojich textoch spomínate, že išlo o tridsať prípadov. Polícia však zrejme neodhalila úplne všetky.

Hovoríme o rokoch 2018 až 2020, keď sa polícii podarilo tieto prípady odkryť. Tých prípadov môže byť, samozrejme, oveľa viac a súvisí to aj s tým, na čo v našom rozhovore upozorňoval riaditeľ Jiří Mazánek z Národného centra proti organizovanému zločinu, že ide len o prípady, ktoré nejako súviseli s Českou republikou. 

Nemáte informácie, že by ukrajinská klinika využívala na pôrody aj iné krajiny?

Je otázka, ako je to v okolitých štátoch. Základná úprava otcovstva je či už na Slovensku, alebo v Rakúsku a ďalších krajinách veľmi podobná tej našej, takže je možné, že tie kliniky posielali náhradné matky aj do ďalších štátov.

Ešte aj teraz na webovej stránke ukrajinskej kliniky, ktorá tieto praktiky vykonávala, je vyslovene uvedená Česká republika. Nie sú tam spomenuté okolité štáty ani všeobecne, že pôjde o pôrod v Európe. 

Foto: POSTOJ/Anna Guthrie

Prečo sa takto zamerali práve na Českú republiku?

Česká republika pre nich bola a je nejakým spôsobom zaujímavá z pohľadu kvalitnej zdravotnej starostlivosti, blízkosti od Ukrajiny, ale aj ukrajinskou komunitou, ktorá v Česku žila už pred vojnou. 

Na tom to totiž tiež bolo do veľkej miery postavené, že ukrajinská klinika mala v Česku svojich spolupracovníkov. Boli to ukrajinské ženy a ďalší pomocníci, ktorí náhradným matkám v Česku zaisťovali nejaký servis v otázke bývania, zariaďovania vecí na úradoch, v nemocniciach, u lekárov. Takže tým asi pre nich bolo Česko atraktívne, ale ťažko povedať, ako je to v ďalších krajinách Európskej únie.

Náhradné materstvo je na Ukrajine povolené, ale len pre páry, ktoré majú dokázateľne problém s plodnosťou. Ako je možné, že napriek tomu na hľadanie náhradnej matky a jej oplodnenie stačil žiadateľ muž?

Na Ukrajine v čase odkrytia tohto prípadu, ale nepredpokladám, že sa odvtedy niečo zmenilo, to bolo tak, že náhradné materstvo mohli podstúpiť len manželské páry, ktoré majú problém s počatím. 

Preto spočiatku záujemcovia zo zahraničia prichádzali na Ukrajinu, kde si fingovane brali Ukrajinky, aby vyzerali ako manželský pár, ktorému sa nedarí počať, a mohlo to celé prebehnúť priamo na Ukrajine. 

Čo sa zmenilo, že pôrody začali vykonávať za hranicami?

Ukrajinská kriminálka tieto fingované sobáše odhalila a aj to bol asi jeden z dôvodov, prečo ukrajinská klinika vymyslela tento mechanizmus, že začala posielať náhradné matky do Česka. Využili tak medzeru v zákone ako na Ukrajine, tak v Česku. Na Ukrajine tým, že to nebolo dokonané náhradné materstvo. Tam žena akoby podstúpila umelé oplodnenie a porodila v inej krajine, takže náhradné materstvo bolo potlačené do nejakej šedej zóny. 

Potom zase v Česku sa to nepovažovalo za náhradné materstvo, v realite sa tu ocitla Ukrajinka, ktorá bola v deviatom mesiaci a bolo potrebné, aby niekde porodila. 

Takže nikto netušil, že je to vlastne náhradná matka.

Presne tak, ona sa v nemocnici tvárila, že je to jej dieťa. Po pôrode však dieťa nechcela vidieť, vymyslela si nejaký dôvod, aby dieťa nedojčila. A potom pred úradmi matka s mužom, s ktorým sa videla prvýkrát v živote, predstierali, že sú pár. Matka vyhlásila muža za otca dieťaťa. Keď sa skompletizujú všetky dokumenty, ktoré si český zákon vyžaduje, tak zamestnanci matriky nemajú vlastne ani inú možnosť, ako to všetko schváliť.

Základná úprava otcovstva je či už na Slovensku, alebo v Rakúsku veľmi podobná tej našej, takže je možné, že tie kliniky posielali náhradné matky aj do ďalších štátov.

Matka sa potom na konzulárnom úrade alebo vo veľvyslanectve vzdala práv na dieťa, podpísala dokumenty, že otec môže s dieťaťom kamkoľvek vycestovať a zveruje ho do jeho starostlivosti. Takto sa ani v jednom štáte nepodchytilo, že ide o náhradné materstvo.

Aj keby sme v Česku mali nejakým spôsobom uzákonenú možnosť náhradného materstva, túto situáciu by to nijako neriešilo, pretože v týchto prípadoch išlo u nás o zverenie dieťaťa do starostlivosti otca a osvojenie si dieťaťa. Je to veľmi zložitá situácia, keď polícia verí, že týmto odkrývaním praktík odradí ďalšie kliniky, aby to tu robili. Ale z nejakej trestnoprávnej roviny v tejto chvíli nemajú veľa možností.

Ako ste už spomenuli, náhradné matky videli otca prvýkrát až na matrike. Mali vopred informácie, komu vynosia a porodia dieťa? Podľa medializovaných správ prevažovali starší single muži, nemali s tým problém?

Je niekoľko prípadov ukrajinských matiek, ktoré uviedli policajtom, že boli uvedené do omylu. Že im na Ukrajine povedali, že to bude dieťa pre heterosexuálny pár bielej pleti, kresťanskej viery, čo bola zrejme prevažujúca predstava týchto žien, komu majú vynosiť dieťa.
Bohužiaľ, niektoré matky boli uvedené do omylu a vypovedali, že by nesúhlasili s tým, keby vopred vedeli, že to dieťa vynosili homosexuálnemu páru alebo páru iného vierovyznania, či single mužovi. 

Jedna z ukrajinských náhradných matiek mala napríklad problém, že síce dieťa bolo pre heterosexuálny pár, ale obaja mali nad šesťdesiat rokov. Tieto ženy do poslednej chvíle vlastne nevedeli, ku komu to dieťa poputuje.

Písali ste o viacerých príbehoch detí, ale aj o objednávateľoch. Ako polícia zisťovala podrobnosti, ako aj informácie, ako sa darí týmto deťom v ich novom prostredí?

Nemám prístup do vyšetrovacieho spisu, ale podľa toho, čo viem, tak robila niekoľko desiatok výsluchov ako otcov, tak náhradných matiek, spolupracujúcich osôb, ktoré v Česku zabezpečovali ubytovanie alebo napojenie na nemocnice. Predpokladám, že tam boli aj nejaké skryté vyšetrovacie metódy. 

Foto: POSTOJ/Anna Guthrie

Mohli si títo ľudia vybrať, aké by to dieťa malo byť, pohlavie, farbu pleti a podobne?

Farba pleti bola na výber, pri tom pohlaví nie som si istý, ale ako som sa už zmienil, jeden pár si popri svojich troch vlastných dcérach želal ešte syna a toho si aj napokon odviezol.  

Pri farbe pleti išlo o nemecký pár tmavej pleti, ktorý chcel tmavé dieťa. Klinika mu dohodla matku, ktorá však nebola dosť tmavá na to, aby objednávatelia boli spokojní. Tak to reklamovali, že by chceli darkyňu vajíčok tmavšej pleti, ako im klinika ponúkala. Klinika im na to odpovedala, že taká možnosť tu existuje, ale musia si priplatiť za „afrobalíček“. 

Tento pár bol prekvapený, prečo musí priplácať, keď už si platí VIP balíček. Nakoniec to však zaplatil a dostal tmavšiu darkyňu.

Spomínate „zákaznícke balíčky“, čo si pod tým máme predstaviť?

Tak tie sú skutočne zaujímavé, sú tam rôzne položky, za ktoré si môžu klienti priplatiť. Napríklad dá sa priplatiť garancia živého dieťaťa. Je to skutočne biznis.

V súvislosti s prípadom sa najčastejšie hovorí o deťoch, obeťami tohto biznisu však boli aj náhradné matky. Podľa vyšetrovateľov to boli hlavne matky samoživiteľky v zložitej finančnej situácii, ktoré napríklad v covidovom období v Česku uviazli na dlhšie obdobie. V akých podmienkach museli fungovať?

Covidové obdobie bolo náročné tak pre náhradné matky, ako aj pre tých otcov. Napríklad to bol spomenutý prípad pána Donga, ktorý sa niekoľko mesiacov nemohol dostať do Česka a prevziať si dieťa. 

Náhradné matky u nás nie vždy žili tak, ako im bolo sľúbené. Často sa stávalo, že mali veľmi málo peňazí na to, aby tu mali z čoho žiť. Klinika potrebovala, aby tu zostali do príchodu otca, aby mohli ísť spolu na matriku a aby ten proces došiel do zdarného konca. Takže matku držali v Česku často pod vyhrážkou, že v prípade, že sa vráti predčasne na Ukrajinu, nezaplatia jej všetky peniaze. 

Tieto náhradné matky pritom často mali už vlastné dieťa na Ukrajine a často boli v zlej finančnej situácii. Potrebovali si finančne pomôcť, chceli zabezpečiť svoje dieťa. Zlá finančná situácia bola väčšinou ich motivácia, prečo do toho šli. 

Postarala sa o ne ukrajinská klinika, keď sa stalo, že ženy museli zostať v Prahe dlhšie, ako bolo v pláne?

V Prahe niektoré zostávali v bytoch v nie úplne vyhovujúcich podmienkach. Často mali málo peňazí a doslova hladovali. Napríklad jedna z tých matiek musela dokonca tesne po pôrode začať pracovať na stavbe, kde upratovala, ale tým, že to bolo krátko po pôrode, začala masívne krvácať a mala zdravotné problémy. Zistilo sa, že klinika jej žiadne peniaze neposkytla a ona nemala prakticky ani na jedlo. Bolo to pre tieto ženy veľmi náročné.

Na druhej strane sa objavili aj záblesky ľudskosti a dobrých mravov, keď ženy, ktoré prenajímali náhradným matkám byty, alebo opatrovateľky, ktoré sa o deti starali, im poskytli nejaké peniaze zo svojho, pretože videli, že sú na tom zle. Je dobré vidieť, že nie všetci, ktorí boli do toho prípadu namočení, sú zloduchovia. Aj ich prinútili k spolupráci ťažké životné situácie a sami sa potom snažili nejakým spôsobom pomôcť. 

Aký mal tento prípad a odkrytie jeho pozadia dosah na politickú scénu a zarezonovalo to v českej verejnosti?

Téma náhradného materstva rezonuje, je živá a našu spoločnosť to delí, čo predpokladám, že je podobne aj na Slovensku. Politické strany sa to snažia uchopiť rôznym spôsobom, niektorí tému náhradného materstva prezentujú ako ohrozenie hodnôt, iní ako príležitosť pre neplodné páry.

Tu to najviac zarezonovalo v roku 2020, keď sa to celé odkrylo. My sme sa teraz dostali k podrobnostiam a opisovali sme viac do detailov niečo, čo sa v českom priestore objavilo už skôr. Vtedy to skutočne malo obrovskú odozvu u politikov naprieč celým spektrom. Ich signál bol vtedy jasný – zamedzíme tomu do budúcna.

Keď sa obzrieme na tie roky späť, tak po tom, čo som sa teraz rozprával s političkami, ktoré si to vtedy vzali pod svoje krídla, vidím, že sa toho, bohužiaľ, veľa nestalo. Síce začala vznikať základná úprava náhradného materstva, je to teraz v procese, je to na ministerstve spravodlivosti a nejakým spôsobom sa to vyvíja, prípadu, ako bol tento, by však nezabránila. Nemyslí vôbec na to, že by zamedzila podobným prípadom, ako bola Operace Španěl.

Foto: POSTOJ/Anna Guthrie

Čo by podľa vás pomohlo podobnému prípadu zamedziť?

Muselo by sa siahnuť na to, ako sa uznáva otcovstvo, a to už sme trochu inde ako pri náhradnom materstve. Museli by sme ísť cestou nejakých zmien na matrikách, ale ako to reálne urobiť, to podľa mňa nikto nevie. Možno by sme museli začať vyžadovať napríklad DNA testy od párov, ktoré idú prihlásiť dieťa ako rodičia, ale tých párov chodí na matriky stovky len v Prahe každý mesiac, to je nemysliteľné zrealizovať.

V článkoch sme sa snažili poukázať na to, že problém je skôr v určovaní otcovstva. Jednoducho v momente keď nejaká klinika – a nemusí byť ukrajinská, môže to byť klinika z nejakého iného štátu, ktorý má benevolentnejšiu základnú úpravu – začne k nám voziť tehotné ženy, aby tu odrodili, je ťažké tomu zabrániť.

Možno niektoré kliniky odradí, keď polícia bude pracovať dôsledne, ako to bolo v tomto prípade, a bude odhaľovať ich pohyby na hrane zákona. 

Aké zisky vygenerovala ukrajinská klinika len v týchto odhalených prípadoch?

Sú to desiatky miliónov korún. Muži za deti platili v rozmedzí od 65- do 75-tisíc eur, náhradné matky z toho mali čiastku zhruba 9- až 11-tisíc eur. Celý sektor asistovanej reprodukcie je veľmi zárobkový a točia sa v ňom obrovské peniaze. Spolupracoval som s Kateřinou Hrochovou, s ktorou sme natáčali dokument Reprodukce 2.0 a Darované děti. Lekári to robia po odbornej stránke skvele, máme tu výborné metódy, všetko sa vykonáva profesionálne, sú to fakt odborníci.

Ale niekedy sa z toho skutočne robí obchod s nádejou. Vychádza to z celého nastavenia spoločnosti a zo signálov, ktoré niektoré kliniky vysielajú do sveta v zmysle „máte problém počať, príďte a my vám zaobstaráme dieťa“. Takto to však nefunguje.

Je za tým veľmi dlhá cesta, veľmi veľa vynaložených peňazí a nákladov, ktoré tie páry musia zaplatiť. Na druhej strane to však nie všetky páry vnímajú negatívne. Mal som možnosť hovoriť s mnohými ľuďmi, ktorí tvrdili, že áno, je to veľa peňazí, čo dávame za niekoľko cyklov, ale na konci toho všetkého máme dieťa. V každom prípade sa v tomto sektore točí neskutočné množstvo peňazí.

Zobraziť diskusiu
Alena Potocká

Alena Potocká

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť