Surogátne materstvo Slovenské zákony ho neriešia. „Objednať“ si dieťa či stať sa surogátkou tu však nie je problém, stačí vycestovať do Česka

Pred niekoľkými dňami predstavilo Kresťanskodemokratické hnutie osem návrhov na legislatívne zmeny, ktoré vychádzajú z ich programových priorít. Jedným z nich je aj riešenie takzvaného surogátneho, resp. náhradného materstva. Teda to, že dieťa biologickým rodičom vynosí a porodí iná žena.

KDH doslova uvádza, že „vojna na Ukrajine či iné krízy vo svete (čiastočne aj pretrvávajúce sociálne rozdiely u nás) uvrhávajú množstvo žien do zúfalej situácie, čo zneužívajú niektoré páry na to, aby si doslova ‚prenajímali‘ tieto ženy a ich maternice na donosenie v skúmavke oplodnených detí“.

Surogátne materstvo označujú kresťanskí demokrati za zavrhnutiahodné zneužívanie ťažkej situácie týchto žien a konanie, ktoré je v príkrom rozpore s požiadavkou chrániť ľudskú dôstojnosť.

Dodávajú, že surogátne materstvo je síce slovenským zákonom o rodine vylúčené, no keďže sa táto legislatíva obchádza, je podľa nich nutné túto praktiku v zákone explicitne zakázať.

KDH chce meniť ústavuNavrhujú zmenu volebného systému, posilniť výhradu vo svedomí aj chrániť školy pred ideológiami

Adam Takáč

Vzhľadom na úpravu zákona o rodine však zároveň KDH vyvolalo otázky, prečo sa snaží zakázať niečo, čo u nás nie je dovolené.

Čo teda konkrétne vraví zákon o rodine?

Paragraf 82, odsek 1 hovorí, že „matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila“. Nasledujúci odsek dva zároveň dodáva, že „dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné“.

V nasledujúcom texte sa ešte upravuje spôsob riešenia sporu, ak by došlo k pochybnostiam o materstve. O ňom má rozhodnúť súd preskúmaním okolností pôrodu.

V zásade tak toto znenie vylučuje legálnosť surogátneho materstva na Slovensku.

Surogácia v sivej zóne

Slovensko však nie je izolovaným ostrovom, a to geograficky ani právne. Možnosť získať dieťa cez využitie náhradnej matky, resp. ženy, ktorá dieťa vynosí, je hneď za našimi západnými hranicami, v Česku.

Tam je síce surogátne materstvo z právneho hľadiska takisto v sivej zóne, no štát túto prax toleruje a zároveň znením Občianskeho zákonníka umožňuje prakticky bezproblémové osvojenie takéhoto dieťaťa párom, ktorý si ho „objednal“.

A najnovšie ide ešte ďalej. Osvojenie dieťaťa výrazne uľahčuje aj rovnakopohlavným párom, keď zavádza domnienku otcovstva pri umelom oplodnení, pričom otec následne nemusí byť zapísaný do matriky. Bližšie sa na túto právnu úpravu pred časom pozreli české Konzervativní noviny a v tom čase sme sa téme surogátneho materstva venovali aj v Postoji.

Konzervatívny výber„Pokrokové“ riešenie neplodnosti: surogátne matky-inkubátory

Erik Potocký

Aj v Česku platí zásada pochádzajúca ešte z rímskeho práva, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, resp. že matka je vždy istá.

Celý proces zjednodušene vyzerá tak, že surogátka vyhlásením uzná za otca dieťaťa muža z „objednávateľského páru“. Následne po pôrode a uplynutí obdobia šestonedelia sa vzdá svojich rodičovských práv a dieťa je následne právne voľné na jeho osvojenie manželkou, resp. partnerkou muža, ktorý už je zapísaný ako otec dieťaťa. V tomto štádiu už proces zodpovedá v podstate klasickej procedúre osvojenia si dieťaťa.

Zodpovedá to napríklad prípadu, ak by muž mimomanželsky splodil dieťa, následne by dokázal presvedčiť svoju milenku, aby sa ho vzdala, a svoju zákonnú manželku, aby si ho osvojila. Hoci vzhľadom na povahu partnerských vzťahov ide o ťažko predstaviteľný scenár, právne nie je nemožný ani vylúčený. A to ani na Slovensku.

A ak zo žiadnej strany nepríde námietka a pochybnosť o materstve, podľa slovenského zákona o rodine súd ani nemá dôvod skúmať okolnosti pôrodu.

České kliniky s detailným návodom

Možnosť surogátneho materstva v Česku nie je pre slovenské páry len teoretická.

Poskytujú ho kliniky asistovanej reprodukcie, pričom je prezentované ako krajný variant pomoci pre páry, ktoré nemôžu prirodzene počať dieťa a u ktorých boli neúspešné aj pokusy rôznych metód umelého oplodnenia.

Jednou z nich je česká klinika Reprofit, ktorá má na Slovensku dve pobočky – v Bratislave a v Martine. Na svojej webovej stránke, ako je vidieť na screenshote nižšie, ponúka slovenským párom možnosť absolvovať procedúru surogátneho materstva práve v Česku.

Zdroj: reprofit.cz

Mimochodom, kliniky Reprofit patria do podnikateľského impéria bývalého českého premiéra Andreja Babiša, ktorý sa aktuálne na európskej úrovni stavia do pozície patriota a konzervatívca, keď spoluzaložil novú európsku politickú frakciu Patrioti pre Európu.

Konzervatívny výberUchvatitelia patriotizmu, ktorí nechápu obranu vlasti svojich susedov

Erik Potocký

Ešte pred rokmi Reprofit odkúpil slovenské centrá asistovanej reprodukcie Iscare, ktoré vytvoril zakladateľ asistovanej reprodukcie na Slovensku Jozef Války, a následne ich rebrandoval.

Pred tromi rokmi slovenská mutácia magazínu Forbes písala o tom, ako Babišova investičná skupina Hartenberg Holding cez svoju spoločnosť FutureLife odkúpila sieť kliník asistovanej reprodukcie v Holandsku Nij Group. Vtedy táto investícia znamenala, že FutureLife sa stal európskou dvojkou v tomto segmente.

Dnes vlastní FutureLife kliniky v Česku, na Slovensku (spomenutý Reprofit), vo Veľkej Británii, v Írsku, Rumunsku, Holandsku, Španielsku a Taliansku.

Kým Reprofit ponúka aj slovenským párom možnosť surogátneho materstva – s tým, že si surogátku majú nájsť sami a oni neskôr poskytnú všetok potrebný právny a medicínsky servis –, iná česká klinika Repromeda, ktorá sa propaguje aj stránkami v slovenčine, ponúka kompletný servis aj s nájdením surogátky. Dokonca sa aktívne zaujíma o ženy, ktoré by boli ochotné inému páru vynosiť dieťa.

Zdroj: repromeda.sk

Náhradné materstvo opisujú ako „veľmi náročný proces pre biologických rodičov aj náhradnú matku, preto k nemu lekári pristupujú len v odôvodnených prípadoch, keď už sú všetky ostatné metódy vyčerpané. Najčastejším dôvodom na náhradné materstvo sú zdravotné problémy, s ktorými sa žena narodí alebo ktoré v priebehu života získa a ktoré znemožňujú otehotnenie alebo donosenie bábätka“.

Uvádzané sú absencia maternice, jej vývojové chyby alebo ochorenia znemožňujúce otehotnenie (myómy, nádory). Takisto srdcovo-cievne ochorenia ohrozujúce život ženy počas tehotenstva a aj iné onkologické, imunologické či metabolické ochorenia.

Stránka ponúka aj návod na výber náhradnej matky:

„Môže to byť niekto vo vašom okolí – kamarátka, vaša mama alebo žena, ktorú nájdete v inzeráte.

Ak neviete o vhodnej žene vo vašom okolí, môžeme vám pomôcť. Na našej klinike budú kontaktované ženy, ktoré chcú vynosiť dieťa pre niekoho iného. V takom prípade nás prosím kontaktujte.

Celý proces je veľmi komplikovaný, preto vám bude po celý čas k dispozícii naša koordinátorka, ktorá sa postará o jeho hladký priebeh a zodpovie vaše otázky. Na všetko budú dohliadať aj skúsení právnici, ktorí sa náhradným materstvom zaoberajú už dlhší čas.“ (Zdroj: repromeda.sk)

Proces pokračuje tým, že keď náhradná matka otehotnie, biologický otec dieťaťa s jej súhlasom uzná svoje otcovstvo a stane sa tak otcom so všetkými právami a povinnosťami.

Zavŕšenie celej surogácie je takisto právnou záležitosťou. „Keď sa dieťa narodí, okamžite sa dostane do starostlivosti biologických rodičov. Z právneho hľadiska je však matkou žena, ktorá dieťa porodila. O osvojení dieťaťa musí rozhodnúť príslušný súd a súhlasiť s ním musia obaja zákonní rodičia, t. j. náhradná matka a otec (muž z dvojice žiadateľov). Otec môže dať súhlas kedykoľvek po narodení dieťaťa, náhradná matka po šestonedelí,“ uvádza Repromeda.

Súčasťou informácií je aj to, že český právny poriadok surogátne materstvo explicitne neupravuje, preto je počas celého procesu dôležitá prítomnosť právnika a zo strany „objednávateľov“ aj matky surogátky dodržiavanie všetky dohodnutých zásad.

Česko sa podobne ako iné krajiny hlási k tomu, že ľudské telo, ľudské orgány, súčasti, tkanivá a podobne nesmú byť predmetom obchodu ani komerčnej zmluvy. Išlo by zároveň o trestný čin obchodovania s ľuďmi.

Preto je aj surogácia prezentovaná ako altruistická služba ženy surogátky páru, ktorý nedokáže prirodzene počať vlastného biologického potomka.

Náhradné materstvo ako také teda nesmie byť nijako honorované. „Náhradná matka má iba právo na kompenzáciu ušlej mzdy, liečby, cestovných nákladov a položiek, ako je kvalitná strava alebo napríklad cvičenie pre tehotné,“ uvádza klinika.

Kliniky sa zodpovednosti za dohodu medzi párom a surogátkou zbavujú aj vyhlásením o tom, že do výšky kompenzácie nijako nezasahujú.

Zároveň sa zbavuje právnej zodpovednosti za akúkoľvek dohodu medzi „objednávateľským párom“ a náhradnou matkou vyhlásením, že „výška celkovej finančnej kompenzácie je vždy na dohode medzi vami a náhradnou matkou, klinika do nej nijako nezasahuje“.

Samozrejme, klinika celú službu surogácie nerobí z altruizmu, pre ňu ide o biznis, za ktorý sa platí. Spoplatnené sú teda všetky lekárske úkony, ktoré proces sprevádzajú už od prvotných vyšetrení a psychologických konzultácií.

Zároveň platí, že všetky náklady na vyšetrenia, ktoré podstúpi surogátka, znášajú „objednávatelia“. Suma je vyčíslená na niekoľko stotisíc českých korún.

Podobne podrobné sú aj informácie pre ženy, ktoré by mali záujem dieťa ako surogátky vynosiť:

• Máte 18 – 39 rokov (v prípade blízkeho príbuzenstva medzi náhradnou a biologickou matkou je možné proces podstúpiť až do 49 rokov).
• Máte za sebou pôrod/y bez komplikácií.
• Máte platné plné zdravotné poistenie v Českej republike (zdravotné poistenie je možné uzatvoriť aj počas tehotenstva).
• Ste slobodná alebo rozvedená.
• Ste vo výbornom zdravotnom stave. (Zdroj: repromeda.sk)

Ak záujemkyňa spĺňa podmienky, centrum ju následne skontaktuje s vhodným „objednávateľským“ párom. Rovnako ako v prípade informácií pre „objednávateľov“, aj surogátkam je jasne vysvetlené, že za túto „službu“ nemajú nárok na finančnú odmenu. Avšak (okrem vyššie spomenutého) „počas celého procesu strávite veľa času na klinike, na schôdzkach s budúcimi rodičmi alebo v tehotenskej poradni. Preto máte nárok na finančnú kompenzáciu za ušlú mzdu, zisk a cestovné“.

Okrem týchto základných rámcových informácií sa v prípade žien surogátok odporúča, aby boli slobodné, prípadne rozvedené po uplynutí ochrannej lehoty. V čase manželstva sa totiž za otca dieťaťa ženy apriori považuje jej manžel, čo platí aj vo vymedzenom časovom období po rozvode.

O určení otcovstva v prípade vydatej či čerstvo rozvedenej surogátky musel rozhodovať súd, čo by pre všetkých zúčastnených mohlo znamenať významnú právnu komplikáciu.

Surogátky na inzerát

O tom, že surogácia sa týka aj Slovenska, svedčí aj niekoľko mediálnych výstupov z minulých rokov (Markíza, Aktuality), ktoré uvádzajú príbehy slovenských párov (aj homosexuálnych mužských dvojíc), ktoré sa o zabezpečenie surogácie snažia či ju už dokonca absolvovali – samozrejme, v zahraničí: v Česku alebo napríklad v Kalifornii v USA, kde ide navyše o legálnu komerčnú službu.

Ani hľadanie vhodnej surogátky nie je u nás také náročné, ako by sa mohlo zdať. V diskusných fórach pod článkami o umelom oplodnení v lifestylových magazínoch sa to záujemcami o vynosenie len tak hemží – „objednávateľmi“ aj potenciálnymi surogátkami.

Zdroj: najmama.aktuality.sk

Nemožno obísť ani špecializované diskusné skupiny na medzi ženami u nás obľúbenej sociálnej sieti – na Modrom koníkovi.

Obchod s ľuďmi

Surogácia sa zo strany jej obhajcov prezentuje ako altruizmus a nezištná pomoc neplodným párom. Na Slovensku to v takomto tóne naposledy prezentovala právnička Andrea Erdösová v rozhovore pre portál Aktuality a v rozhovore pre portál Právne noviny.

Častým argumentom je aj to, že surogácia by mala byť legislatívne upravená aj preto, aby nedochádzalo k obchádzaniu zákonov a celý proces bol lepšie kontrolovateľný.

Napriek týmto argumentom však v prípade surogácie ide vo svojej podstate o obchodovanie s ľuďmi. Deti sa menia na tovar, ktorý si niekto objedná, a surogátky sa stávajú výrobnými prostriedkami, ktoré dieťa-tovar zákazníkom „vyrobia“, teda vynosia.

Deti sa menia na tovar, ktorý si niekto objedná, a surogátky sa stávajú výrobnými prostriedkami, ktoré dieťa-tovar zákazníkom „vyrobia“, teda vynosia.

V tomto prípade ani nehrá úlohu to, že oficiálne nejde o platenú službu. To sa totiž obchádza práve rôznymi kompenzáciami ušlého zisku, zárobku, platením starostlivosti a kurzov počas tehotenstva a inými benefitmi, ktoré si medzi sebou „objednávatelia“ a surogátka dohodnú.

Navyše tu máme aj otvorene komerčné fungovanie surogácie – napríklad v Kalifornii, v Indii a do vypuknutia vojny aj na Ukrajine. U našich východných susedov táto legislatíva stále platí, z hľadiska bezpečnostnej situácie však už nie je takou atraktívnou a lacnou destináciou ako pred vojnou.

Pozíciu Ukrajiny tak prebrala India. Ako uvádza portál lekár.sk, častými obeťami sú chudobné, negramotné ženy z vidieckeho prostredia, ktoré sú do surogácie nútené vlastnými manželmi alebo zmanipulované sprostredkovateľom, aby si ľahko zarobili.

Po nábore komerčnými agentúrami sú tieto ženy presúvané na celé obdobie tehotenstva do ubytovní pod zámienkou predpôrodnej starostlivosti. Skutočným motívom je však strážiť ich a vyhnúť sa akejkoľvek sociálnej stigme. Navyše v prípade, ak sa tehotenstvo nevydarí, napriek komerčnému charakteru sa často stane, že ženy žiadne peniaze napokon nedostanú a odnášajú si zdravotné následky umelého oplodnenia a neraz aj potratu.

V prípade detí, ktoré sa narodia z takéhoto procesu, môže byť ich osud ešte krutejší. Známy je prípad austrálskeho páru, ktorý si takto „objednal“ dieťa v Thajsku. Napokon sa v roku 2014 narodili dvojičky, jedno s Downovým syndrómom. Oň však „objednávatelia“ nemali záujem. V reakcii na tento prípad Thajsko následne surogáciu pre cudzincov zakázalo.

Ak sa vrátime k Ukrajine, niektorí si možno ešte spomenú na smutné fotografie detí zo surogátnych kliník spred pár rokov, ktoré sa pre pandemické opatrenia platné na celom svete nemôžu dostať k svojim biologickým rodičom, teda „objednávateľom“.

Mnoho takýchto detí – zanechaných, nevyhovujúcich, opustených – sa stáva právne bezprizornými a prichádza o akékoľvek šance na slušnejší život aj v krajinách tretieho sveta.

Ak sa však má čo najviac eliminovať obchodovanie s ľuďmi, musí byť táto prax zakázaná a túto iniciatívu treba vyvinúť celosvetovo.

Rovnako ako bolo kedysi bežným otroctvo a človek sa dokonca mohol stať otrokom „dobrovoľne“, ak sa predal na zahladenie dlhov, dnes je otroctvo celosvetovo zakázané a napriek tomu, že v temných kútoch sveta stále existuje, nikto sa k nemu už hrdo nehlási.