Nie je vám to ľahostajné Čitatelia Postoja reagujú na pohnuté osudy ľudí a neváhajú pomáhať

V uplynulom roku sme v denníku Postoj priniesli niekoľko životných osudov, ktoré vo vás čitateľoch zarezonovali natoľko, že ste sa tieto príbehy rozhodli nielen ďalej zdieľať, ale chceli ste aj reálne pomôcť.

Písali ste nám povzbudenia a poďakovania za tieto príbehy a nezištne ponúkli finančnú pomoc.

Záujem našich čitateľov svedčí o tom, že im nie sú ľahostajné ťažké osudy ľudí, sú empatickí a hlavne majú odvahu skutočne pomáhať.

V dnešnej dobe je mnoho rodín, hlavne so zdravotne znevýhodnenými deťmi, ktoré sú odkázané výlučne na pomoc iných, pričom štát, ktorý by mal nad nimi držať ochrannú ruku a pomáhať najviac, v mnohých prípadoch smutne zlyháva.

Túto skutočnosť ste mohli precítiť aj v príbehu rodiny Stanovčákovcov, v ktorej sa otec Vladimír už roky stará o svoje dospelé dvojičky na vozíku.

Jeho synovia Alex a Timotej majú detskú mozgovú obrnu, potrebujú špeciálne pomôcky, sú aj v dospelosti plienkovaní a nedokážu samostatne fungovať.

Stanislav v našom rozhovore opísal absurdnú situáciu, keď dvom vozičkárom po prvý raz zamietli príspevok na auto a odporučili im hromadnú dopravu.

Stará sa o 19-ročné dvojičky na vozíkuNajjednoduchšie je zdupkať. Ale sú to moje deti a dali mi veľa pokory

Jana Holubčíková

Hovoril aj o tom, aké bolo pre neho frustrujúce čakať na pomoc štátu popri 24-hodinovej starostlivosti, a radšej si doma sám prerobil kúpeľne na bezbariérové.

„Neuveriteľne silný článok, ďakujem za tento rozhovor, píšem vám cez slzy,“ napísala nám do súkromnej pošty čitateľka Eva.

Čitateľ Rastislav, ktorý si želal zostať v anonymite, zareagoval na tento text slovami, že by ich rád finančne podporil. „Respektíve aj inú rodinu, ktorej finančné náklady sú vzhľadom na starostlivosť o choré dieťa vyššie,“ dodal.

Osud Stanovčákovcov zasiahol aj rodinu z Levoče. „Radi by sme s manželom aspoň trošku prispeli na rehabilitačné aktivity. Sami sme sa pred rokmi veľmi trápili so svojimi deťmi a mnoho ozaj nejde bez peňazí...“ vysvetlila čitateľka Jana.

Stanovčákovci dávajú ročne tisíce eur na rehabilitácie a tieto dary pre nich znamenajú ďalšiu nádej, že sa o ich deti postarajú odborníci.

Moderná protéza vďaka zbierke

Na začiatku roka sme opísali podobné zlyhanie systému v príbehu o mladom mužovi Michalovi, ktorý prišiel ako dieťa o ruku.

Keď žiadal o novú bionickú protézu, s ktorou by vedel pohodlne šoférovať aj si zaviazať šnúrky, poisťovňa to zamietla.

Za starú protézu sa často hanbil, s modernejšou protézou, na ktorú nemal dosť peňazí, by však vedel plnohodnotnejšie fungovať. V budúcnosti sa plánuje oženiť a založiť si rodinu.

V detstve nešťastne prišiel o rukuKeď som si pýtal príspevok na modernú protézu, lekár povedal, že mi nič nie je

Jana Holubčíková

Čitatelia Postoja ani tu nezaváhali a podporili Michalovu verejnú zbierku. Aj vďaka nim sa peniaze na novú protézu mladému mužovi napokon podarilo vyzbierať.

Septembrový článok o ukrajinských tínedžeroch, ktorí zakotvili na východe Slovenska v Sečovciach, takisto vyvolal ohlas.

Mladí chlapci pochádzajú z vojnových oblastí, na Slovensku v čase vojny na Ukrajine žijú bez rodičov a ocitli sa vo finančnej tiesni po tom, čo prišli o príspevok pre odídencov. Ako športovci sa zároveň potrebujú kvalitne a dostatočne najesť a mať vreckové na bežný tínedžerský život.

Nášho čitateľa Petra z obchodu s hrami iHRYsko oslovil tento príbeh a napísal nám o ukrajinsko-slovenskom počine, z ktorého chce peniaze nasmerovať práve na podporu chlapcom.

Riaditeľka sečovskej školy, na ktorej ukrajinskí chlapci študujú, nám potvrdila, že sa po publikovaní článku hlásili mnohí, ktorí im chceli prispieť.

Ukrajinskí tínedžeri v SečovciachPrišli z vojnových oblastí, bývajú bez rodičov a vláda im vzala príspevok na internát

Jana Holubčíková

V rubrike Rodina sme priniesli aj reportáž o smutnom osude rodiny z kontajnerového domčeka. Manželia s piatimi deťmi sa v tom čase tlačili v malej unimobunke. Aj im čitatelia chceli finančne prispieť na život a písali nám emaily, kam môžu poslať peniaze.

Zaujal aj osud Samuela, dospelého autistu z Košíc. Jeho celoživotnou vášňou je lego a veľmi túži dostať sa raz do kolísky lega, do Dánska.

„Vďaka za článok o Samuelovi, dojal ma. Viem mu poslať nejaké peniaze a priblížiť mu aspoň trochu sen o Legolande?“ pýtal sa nás čitateľ Pavol.

Život dospelého autistuZažil šikanovanie aj úspech. Deti na bežnej škole ho neprijali, pretože bol iný

Jana Holubčíková

Keď sme dávnejšie napísali o sedemdesiatnikovi Štefanovi Zuberníkovi, človeku bez domova, ktorý ako gambler prišiel o všetko, neváhali ste a prispeli ste organizácii Oáza pri Košiciach, ktorá sa o neho stará a ubytovala ho. Už dlhé roky ju vedie kňaz Peter Gombita.

Článok o Štefanovi, ktorý začal v sedemdesiatke aktívne behať maratóny, mal tisíce zdieľaní. Po jeho publikovaní Štefana oslovili aj ďalšie médiá.

Štefan vo svojom snažení nepoľavuje, stále vytrvalo športuje, medzitým šťastne zabehol plánovaný ultramaratón a v tomto roku dokonca aj najstarší Bostonský maratón v USA.

Bezdomovec ŠtefanNašiel som nový zmysel života, v 75 rokoch sa chystám na ultramaratón

Jana Holubčíková

Ľudia v sociálnej núdzi a rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi sa musia dennodenne boriť s nedostatočne fungujúcim systémom.

Dochádza k tomu, že časom rezignujú, uzatvárajú sa do seba a nenápadne sa posúvajú na okraj záujmu nás všetkých.

Pokúšajú sa so svojou situáciou popasovať sami, ale ak nemajú mimoriadnu oporu, je to pre nich ťažké. Naši čitatelia pomáhajú povzbudením aj finančným darom.

Ďakujeme zároveň za podporu denníka Postoj, v ktorom vám môžeme prinášať tieto pravdivé životné príbehy ľudí.