Starnutie populácie a humanoidní opatrovatelia Budú niekedy osamelí seniori potrebovať robota? V Česku už dôchodcov zabáva Pepa

V Japonsku už nečakajú so založenými rukami na demografický zázrak, ktorý by zvrátil starnutie populácie a nízku pôrodnosť.

Akútny nedostatok opatrovateľov donútil krajinu vyvíjať humanoidných robotov s mozgom AI, ktorí sa v budúcnosti môžu stať kľúčovými piliermi v superstarnúcej spoločnosti.

Pomáhali by pri prebaľovaní a pretáčaní seniorov či podávaní liekov. Keby sa nudili, interaktívne by ich zabávali či navrhovali im hry. Zároveň by nikdy nefrflali, nesťažovali sa na únavu a nepýtali si dovolenku.

Personálna kríza v opatrovateľskom sektore je v Japonsku taká vážna, že mnohé zariadenia pre seniorov sa spoliehajú už len na moderné technológie.

Vývoj robotov financuje aj japonská vláda a verí, že humanoidní roboti pomôžu vykryť nedostatok ľudí v opatrovateľskom sektore.

„Keďže sa už nachádzame v starnúcej, ba priam superstarnúcej spoločnosti a pôrodnosť klesá, v takejto situácii sa stane podpora robotov nevyhnutnou, a to v každodennom živote, ako aj v oblastiach zdravotnej a sociálnej starostlivosti,“ komentoval profesor Šigeki Sugano z japonskej univerzity Waseda vo videopríspevku o japonskom robotovi AIREC.

Tento robot má byť v Japonsku kľúčovým hráčom. S hmotnosťou 150 kilogramov a výškou 154 centimetrov je AIREC schopný vykonávať rôzne úlohy, dokonca aj variť základné jedlá.

Pre japonských seniorov sú už dostupní aj roboti, ktorí napodobňujú domáce zvieratá. Známy je robotický pes Aibo či Paro, ktorý vyzerá ako milé mláďa tuleňa.

Japonci o neživých robotických zvieratách píšu, že u seniorov dokážu znížiť psychický stres a terapia s nimi prináša výsledky porovnateľné so skutočnými zvieratami.

Agentúra Reuters už pred rokmi priniesla reportáž o tokijskom domove dôchodcov Šin-tomi, ktorý v tom čase používal až 20 rôznych robotických modelov.

„Títo roboti sú úžasní,“ povedala 84-ročná Kazuko Jamada po cvičení s robotom Pepperom, ktorý dokáže konverzovať.

Japonka sa vyjadrila, že pre osamelých ľudí môže byť aj robot spoločníkom na rozhovor. „Urobí to život zábavnejším.“

Robot Pepper je známy sociálny robot, ktorý interaktívne komunikuje s ľuďmi a slúži ako spoločník či asistent.

Vyvinula ho francúzska spoločnosť Aldebaran Robotics a v roku 2014 ho na trh uviedol japonský technologický gigant SoftBank Robotics.

Hoci sa Pepper stal veľmi obľúbeným, výrobu pozastavili pre slabý trhový dopyt. Niektoré inštitúcie ho však využívajú dodnes, známy je dokonca aj v susednej Českej republike, kde sa pre neho zaužíval názov Pepa.

Čo dokáže Pepa?

Meria 120 cm a váži 28 kíl, pohybuje sa na kolieskach, pomocou kamier a mikrofónov analyzuje tvár, reč tela aj tón hlasu a tak dokáže odhadnúť náladu človeka. Vie konverzovať, odpovedať na otázky či podávať informácie. V bankách môže napríklad usmerňovať ľudí.

Na hrudi má zabudovaný dotykový displej, na ktorom zobrazuje prezentácie aj kvízy.

„Mám veľmi rada Mr. Peppera, lebo sa zdá, že má o mňa veľký záujem. Rád mi odpovedá na otázky, doslova je to taká moja platonická láska,“ opísala v reportáži robota česká dôchodkyňa.

Česká sociologička Lucie Vidovićová z Masarykovej univerzity predstavila robota Pepu ako svoj milovaný projekt, ktorého zmyslom je pôsobiť v seniorských centrách. 

„Vo väčšine projektov sa o seniorov starajú alebo sa riešia problémy, ale k starnutiu patrí aj smiech, hra, zábava a robot to splní na 100 percent,“ opisuje Vidovićová v českom magazíne vysokých škôl Universitas.

Hovorí, že kým niektorí vidia v technológiách riešenie starnutia, pre väčšinu ľudí je stále nepredstaviteľné, aby sa o nich o niekoľko rokov staral robot.

„Robíme mentálne obrovský skok – chýba nám medzičlánok, aby sa ľudia s technológiami viac zžili. A tomu by Pepa mohol pomôcť.“

Pepper bol v rokoch 2015 až 2018 nasadený v pobočkách bánk HSBC, supermarketoch Carrefour, predajniach Renault, na výletných lodiach Costa, francúzskych železničných staniciach a stovkách škôl a univerzít pre vzdelávanie v oblasti STEM. V ďalších rokoch sa však o jeho úspechu dá hovoriť už len v čoraz menšej miere.

„Do roku 2019 bolo jasné, že komerčný model Pepper zápasí. Len približne 15 percent firiem obnovilo svoje trojročné zmluvy. Boli za tým obmedzené konverzačné schopnosti robota, neschopnosť zvládnuť zložité úlohy a vysoké priebežné náklady sťažovali jeho ospravedlnenie pre mnohé organizácie,“ uvádza recenzia na blogu Robozaps.

Dokážu roboti nahradiť ľudské teplo a dotyk? Postačí osamelému seniorovi pohladiť neživú hmotu, hoci hovoriacu, vtipnú a rozlišujúcu emócie?

Z etického hľadiska je humanoidný robot kontroverznou témou.

Opatrovanie seniorov či chorých ľudí nie je len mechanickou činnosťou, ale je to práca spojená s empatiou či hlbokým pochopením.

Roboti nevyhoria ani si nepýtajú vyšší plat

Slovenský filozof Juraj Hvorecký, ktorý pôsobí na Filozofickom ústave Akadémie vied Českej republiky a zaoberá sa etikou v oblasti technológií, vníma základné pozitíva, ktoré prinášajú robotickí opatrovatelia.

„Nikdy sa neunavia, fungujú celý deň, sú vytrvalí, neprepadávajú depresiám ani vyhoreniu.“

Silnou stránkou je aj ich sila, dokážu dvíhať aj ťažšieho človeka. Roboti sú na začiatku veľmi drahou investíciou, no sú v istom zmysle „neúnavní“, nepoznajú ostych ani si nepýtajú vyššiu mzdu.

Aké sú ich nevýhody?

Hoci majú silnú kompetenčnú stránku, stále narážajú na problémy v oblasti reciprocity a skutočného pochopenia kontextu ľudských potrieb.

„Neprinášajú do opatrovateľstva samotné opatrovateľstvo. Nie sú schopní na pacienta aktívne myslieť, starať sa s láskou, priateľstvom alebo naplnením,“ objasňuje pre Postoj Hvorecký.

Seniori v sociálnych zariadeniachPrečo ich tam rodina umiestni a ako celý proces funguje? Čakateľov je oveľa viac ako voľných miest

Jana Holubčíková

Môže sa stať zavádzanie robotov pre nepriaznivý demografický vývoj nevyhnutnosťou?

Hvorecký uvažuje, či bude spoločnosť naozaj schopná v rámci technickej pripravenosti ponúknuť niečo solídne. „Ak technológia nebude dostatočne vyspelá, budeme len nahrádzať prázdnotu niečím nedokonalým.“

Aj pri ťažkých rozhodnutiach podľa neho treba reflektovať, či je riešenie obhájiteľné v kontexte ľudských hodnôt. „Najhoršou situáciou je nechať sa dotlačiť do kúta s tým, že roboti sú jediné možné riešenie.“

Pepper nasadený v českom prostredí sa podľa neho ukázal ako mimoriadne podnetný pre dôchodcov. „Má svoje veľké chyby, ale dôležité je, že ich naozaj bavil a očakávali pravidelné stretnutia s ním.“

Treba sa však zamyslieť napríklad nad tým, či je z etického hľadiska v poriadku nahrádzať seniorovi človeka či zvieratko robotom a vytvárať dojem, že ide o živú bytosť.

Intelektuálne zaujímavá hračka či drahý technologický nástroj na aktívne starnutie? Foto: unsplash

Hvorecký pripomína, že existujú prieskumy, podľa ktorých pacientom s demenciou pomáha aj obyčajná bábika. Tým, že ju hladkajú a starajú sa o ňu ako o objekt opatery, dochádza k uvoľňovaniu stresu a stabilizácii psychických a telesných funkcií.

Robot môže v niektorých aspektoch excelovať, napríklad v technickej kompetencii, ale v iných oblastiach zas úplne zlyhať.

Často nedokáže splniť základný aspekt starostlivosti, teda zachytiť nejakú potrebu pacienta a adekvátne na ňu zareagovať.

Roboti sú zvyčajne trénovaní na hlasoch mladých ľudí a v praxi potom nerozumejú špecifickému hlasovému prejavu seniorov. Môžu aj nevhodne zareagovať, napríklad zahrať veselú pesničku po správe o úmrtí blízkej osoby.

Pri prechádzke sa nemusia prispôsobiť tempu staršej osoby, pretože nezachytia jeho spomalenie.

Etický faktor vstupuje aj do samotného testovania humanoidných robotov. Aby sa zlepšili, musia sa opakovane mnoho ráz testovať.

Hvorecký upozorňuje, že testovanie priamo na zraniteľných osobách je problematické, pretože pokusy často zlyhávajú.

Ak sa však testujú na mladých ľuďoch v idealizovaných podmienkach, výsledky nie sú aplikovateľné v reálnej praxi pre seniorov.

Vývoj robotov je často závislý od akademických grantov a často po skončení zanikajú projekty bez šance na dlhodobé zlepšovanie.

Pri vývoji sa ignorujú potreby rodiny, lekárov a poisťovní, ktoré sú pre systém aktívneho starnutia nevyhnutné.

Roboti podľa Hvoreckého zostanú skôr „intelektuálne zaujímavými hračkami“ než skutočnými nástrojmi na aktívne starnutie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by malo byť cieľom ľudského blahobytu v súvislosti s vekom aktívne a zdravé starnutie.

Hvorecký sa zamýšľa, či súčasný alebo budúci stav robotických systémov dokáže tento cieľ skutočne naplniť.

„Obávam sa, že v tej trajektórii, ktorú zatiaľ máme, tam proste nie sú. Ale nechcem skončiť s úplnou skepsou. Chcem naznačiť, že nejaké spôsoby užívania tu sú.“

Prijatie robotov je obmedzené

Práca opatrovateľa je na Slovensku spoločensky často zaznávaná a často zjednodušene chápaná len ako vykonávanie nejakých úkonov.

V skutočnosti ide o omnoho komplexnejšiu profesiu.

„Ľudia odkázaní na pomoc potrebujú nielen fyzickú starostlivosť, ale potrebujú mať pocit bezpečia, blízkosti, cítiť záujem a vedieť, že nie sú odložení kdesi na okraji spoločnosti,“ vysvetľuje pre Postoj Silvia Hrabčáková z Arcidiecéznej charity Košice.

Záujem o tieto profesie existuje, no nájsť kvalitných a stabilných pracovníkov je čoraz náročnejšie.

Veľkou výzvou je aj veková štruktúra zamestnancov, keďže mnohí z nich sú už po produktívnom veku. Zároveň je náročné prilákať mladšie ročníky či čerstvých absolventov, ktorí si často vyberajú menej náročné a finančne lepšie ohodnotené profesie.

Rodiny o starostlivosti o seniorovŠtyri príbehy ľudí, ktorí sa ocitli pred dilemou, ako doopatrovať svojich blízkych. Riešia výčitky i chýbajúcu pomoc

Zuzana HanusováJana Holubčíková

„Demografický vývoj ukazuje, že počet ľudí odkázaných na pomoc bude narastať. Už dnes cítime nedostatok personálu a obávame sa, že v budúcnosti bude situácia ešte náročnejšia. Preto bude veľmi dôležité zvyšovať spoločenské ocenenie pomáhajúcich profesií, zlepšovať pracovné podmienky a motivovať mladých ľudí, aby vnímali túto prácu ako hodnotné a zmysluplné povolanie,“ upozornila Hrabčáková.

Technológie a moderné pomôcky podľa nej môžu byť v budúcnosti veľkou pomocou najmä pri praktických a rutinných úkonoch, podávaní liekov či monitorovaní zdravotného stavu klientov. Pomôcť môžu aj pri starostlivosti o ľudí s demenciou, napríklad pri upokojení alebo stimulácii.

„Vidíme veľký potenciál vo využití AI u ľudí s demenciou. Človek s demenciou sa potrebuje neustále pýtať a dostávať odpovede. Títo ľudia žijú vo svojej minulosti a potrebujú stále uspokojovať svoje požiadavky. Častokrát majú rutinné a opakujúce sa otázky.“

Roboti vytvárajú často prácu navyše. Foto: unsplash

„Napriek tomu si nevieme predstaviť, že by dokázali nahradiť ľudský kontakt, empatiu, rozhovor či obyčajnú prítomnosť človeka pri človeku. Práve vzťahy a blízkosť sú v sociálnych službách nenahraditeľné,“ uzatvára Hrabčáková.

Japonsko síce výrazne investovalo do opatrovateľských robotov, ako sú Robear, Pepper a Paro, aby riešilo rýchlo starnúcu populáciu a nedostatok opatrovateľov, ale ich reálne prijatie je stále obmedzené, zistila štúdia MIT z roku 2023.

Etnografické štúdie ukazujú, že hoci títo roboti dokážu poskytovať zábavu, terapiu alebo fyzickú pomoc, často vytvárajú pre opatrovateľov prácu navyše, vyžadujú si neustály dohľad a nespĺňajú sľuby o znížení pracovnej sily.

Prieskumy ukazujú, že len malá časť zariadení starostlivosti a domácich opatrovateľov robotov naozaj používa a mnohí končia po krátkych skúškach uskladnení.

Analytici tiež tvrdia, že tlak na robotickú starostlivosť odráža technologické riešenia a politické rozhodnutia s cieľom vyhnúť sa zvyšovaniu miezd alebo rozširovaniu pracovnej sily migrantov, a nie skutočné zlepšenie starostlivosti o starších ľudí.