Agronóm Ján Dzurjanin | Sucho cítime, ale ešte nič nie je stratené. Pomohlo by, keby družstvá získali kontrolu nad závlahami

V ostatných týždňoch zaznievajú aj z prostredia poľnohospodárov takmer katastrofické predpovede o tom, ako dopadne tohtoročná úroda vzhľadom na až extrémne sucho, ktoré sužuje slovenskú krajinu.

Z Východoslovenskej nížiny dokonca prichádzajú správy, že farmári radšej plodiny zaorávajú, keďže nevidia perspektívu, že by sa ešte stihli pozviechať a priniesť ekonomicky zaujímavé výnosy.

My sme sa vybrali na Poľnohospodárske družstvo (PD) Zavar, de facto na predmestí Trnavy, ktoré zahŕňa aj susednú obec Dolné Lovčice, a o situácii sme sa rozprávali s agronómom družstva Jánom Dzurjaninom.

V deň našej návštevy, v pondelok 1. júna, bolo síce oblačno, miestami aj mrholilo a krátko spŕchlo, na celkovom charaktere aktuálne suchého počasia však jeden vlhkejší deň veľa nezmení.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

PD Zavar pestuje široké spektrum klasických plodín – obilniny, kukuricu, slnečnicu, repku, cukrovú repu, ale aj sóju či hrach. Keďže má družstvo aj živočíšnu výrobu, časť plodín je v kŕmnej akosti, časť v tzv. tržnej – teda na spracovanie v potravinárstve. A napríklad sóju pestujú v rámci spolupráce s osivárskymi spoločnosťami, ako je množiareň osiva.

„Výstupom je potom osivo s nižším stupňom množenia, nie na krmivárske alebo potravinárske účely, ale na použitie v prvovýrobe na ďalší osev,“ vysvetľuje Ján Dzurjanin.

Družstvo hospodári na výmere 1 990 hektárov ornej pôdy.

Cukrová repa. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Naša prvá otázka smeruje k súčasnému stavu pestovaných plodín.

„Aktuálne nám pomohli zrážky pred cca dvoma týždňami, tu v Dolných Lovčiciach nám napršalo tridsaťšesť milimetrov. Mali sme však veľmi kritický priebeh počasia od jesene, lebo zima bola slabá. Boli síce silnejšie mrazy, ale zásoba zimnej vlahy v januári a vo februári tu na Trnavskej tabuli bola nižšia ako napríklad v iných častiach Slovenska. Čiže do jari sme išli s nižšou zásobou zimnej vlahy,“ opisuje Ján Dzurjanin.

Mierne lepší bol podľa neho marec. „Ale v apríli sme nedostali žiadne zrážky, pričom ja tvrdím, že už nie ‚studený máj – v stodole raj‘, ale keďže klíma sa mení, rozhodujúci z hľadiska zrážok je už apríl. Za celý mesiac sme mali len 2,8 milimetra zrážok,“ dodáva.

Vzhľadom na deficit zrážok hodnotí aktuálny stav plodín ako celkom dobrý. Vysvetľuje však, že to vychádza aj z toho, že sa postupne preorientovali na plodiny, ktoré sú vyšľachtené na suchšie podmienky.

Neznamená to, že plodiny potrebujú menej vlahy ako predtým. Ale šľachtením sa dosiahlo, že dokážu lepšie zvládať klimatické výkyvy.

„Prekonajú dlhšie obdobia sucha, prekonajú vyššie teploty, ale vlahu vždy potrebujú, len sú odolnejšie voči stresu zo sucha. A zase na druhej strane lepšie zvládnu aj obdobie s nadmernými zrážkami,“ vysvetľuje.

Poľnohospodári vnímajú zmenu klímy vo svojej každodennej práci. Ján Dzurjanin ako príklad uvádza Maďarsko. Ešte pred niekoľkými rokmi bola najpestovanejšou plodinou u našich južných susedov kukurica. Dnes už toto označenie patrí slnečnici, ktorá je z bežných plodín najviac suchovzdorná.

Zmenu klímy v poľnohospodárstve vidieť aj na Slovensku. Z južných oblastí sa postupne vytráca repka, ktorá sa už hojne pestuje pod Tatrami, kde kedysi silno dominovali zemiaky.

A vidieť to aj na Slovensku. Z južných oblastí sa postupne vytráca repka, ktorá sa už hojne pestuje pod Tatrami, kde kedysi silno dominovali zemiaky.

Na jednej strane ide o prirodzený proces. Pri zmene podmienok sa menia aj plodiny vhodné na pestovanie v konkrétnych oblastiach. A aj šľachtenie bolo viac-menej prirodzené, pretože sa vyberali semená z rastlín, ktoré sa takpovediac osvedčili.

V rýchlom, genetickom šľachtení sú však aj zatiaľ nepreskúmané riziká, upozorňuje Dzurjanin. Príkladom je pšenica. Ešte pred niekoľkými desaťročiami mala omnoho nižší obsah lepku ako v súčasnosti. Šľachtením sa síce zvýšili jej výnosy, ale ľudské telo sa nestihlo prispôsobiť na to, aby dokázalo spracovať vyšší obsah lepku.

Ján Dzurjanin. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nevyužívané závlahy

Mení sa aj spôsob obrábania pôdy, resp. predsejbovej prípravy osivového lôžka. Ak je totiž aj povrch suchý, hlbšie v pôde sa vlhkosť udrží dlhšie. Ak sa využijú najmenej invazívne spôsoby sejby, pôda, ktorá bola takpovediac zatvorená od zimy, si svoju vlhkosť udrží. Každý vstup do poľa – tzv. otvorenie – znamená zvýšenie výparu a evaporácie, a teda vysušovanie pôdy.

Neskôr na poli s cukrovou repou vidíme aj zavlažovacie zariadenia. Zavarské družstvo ich nevyužíva.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Máme zavlažovaciu čerpaciu stanicu v prenájme od štátu, ale nepoužívame ju nejakých šesť rokov. Predtým sme ju používali pri plodinách, ktoré potrebujú intenzívne závlahy, napríklad kukurica na osivo,“ opisuje Dzurjanin. Momentálne je závlahový systém nefunkčný.

To je podľa neho škoda, pretože práve cukrová repa by závlahu potrebovala. Navyše, ako hovorí, pri cukrovej repe sa nedá riziko sucha ani poistiť. Poistenie proti suchu, ktoré pred niekoľkými rokmi začali poisťovne poľnohospodárom ponúkať, im čiastočne môže vynahradiť škody.

Poistenie ani poistné plnenie však samotné sucho neodstránia. Sú len akousi náplasťou na akútne škody. Práve závlahové systémy považuje Dzurjanin za perspektívne opatrenie. Na to je však potrebná aj zodpovedajúca úroveň spodnej vody alebo iný vodný, resp. vodozádržný zdroj v blízkosti polí.

Poistenie ani poistné plnenie však samotné sucho neodstránia. Sú len akousi náplasťou na akútne škody.

O čosi neskôr nám ukazuje menšiu vodnú plochu, zrejme pozostatok bagroviska alebo ťažby štrku. Vodná hladina je možno dva-tri metre pod úrovňou okolitého terénu, čo zhruba naznačuje, ako vysoko (alebo hlboko) hladina spodnej vody momentálne je.

Problém je však v tom, že prakticky všetky čerpacie stanice aj rozvody závlah sú štátne, no štát, resp. štátny podnik Hydromeliorácie, sa o túto infraštruktúru nestará. Rozvody postupne korodujú, čerpadlá zarastajú, padajú za obeť vandalom či zberačom kovov.

„Keby to sprivatizovali, resp. odpredali. Nie hocikomu, samozrejme, ale podnikom alebo družstvám, ktoré by to mohli využívať. Tie by do toho aj investovali a starali by sa o to, lebo by to potrebovali,“ dodáva Dzurjanin.

Sója. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Družstvo však nemôže fungovať len podľa odhadov alebo pocitov. Aj objem zrážok má explicitne zmeraný. Podľa údajov za tento rok od 1. januára do 31. mája mali celkový úhrn 122,6 mm zrážok. Za rovnaké obdobie minulého roka 171,3 mm.

Ján Dzurjanin však hovorí, že vlaňajšok bol mierne nadštandardný, i tak je však tohtoročný deficit zjavný. Záleží tiež na tom, kedy zrážky padnú. Nestačí totiž len povedať, že ročný priemer je 550 mm. „Ak padnú v čase, keď to rastliny potrebujú, je to fajn, ale ak nám naprší 200 mm po žatve, tak už to veľký vplyv na úrodu nemá,“ spresňuje.

Dôležitá je aj intenzita. Mierny vytrvalý dážď krajinu napája, prudká búrka ju ničí.

Dnešný agronóm musí byť podľa Dzurjanina doslova polyhistor. „Aj meteorológ, aj klimatológ, aj chemik, aj výživár, hnojár, fyzik, matematik, ekonóm, ba aj psychológ, keďže robím nielen s rastlinami, ale aj s ľuďmi.“ Aj do poľnohospodárstva už dávno prenikla digitalizácia, dnes sa orie, seje aj hnojí podľa GPS súradníc.

Dnešný agronóm musí byť doslova polyhistor, hovorí Ján Dzurjanin. „Aj meteorológ, aj klimatológ, aj chemik, aj výživár, hnojár, fyzik, matematik, ekonóm, ba aj psychológ, keďže robím nielen s rastlinami, ale aj s ľuďmi.“

Poľnohospodárstvo je práca na každý deň po celý rok. Úspech od neúspechu delia dni. V správny čas rozhodnúť, kedy zasiať, kedy hnojiť, kedy ošetriť a čím aj kedy zožať. Sledovať treba aj okolie. Či sa šíri nejaké ochorenie, či sa premnožili nejakí škodcovia, a včas zasiahnuť.

Ak príde sucho, spravidla nezostáva samo. Jedným z následkov je, že ak sú rastliny oslabené suchom, skôr ich napadnú škodcovia. To sú ďalšie náklady na ošetrovanie, postreky, čo zaťažuje nielen rozpočty pestovateľov, ale pôdu a prírodné prostredie ako také.

„Napríklad tento rok je dosť veľký výskyt vošiek aj na slnečniciach, aj na obilninách, museli sme proti voškám ošetrovať napríklad aj hrach. Keby sme to neurobili, prakticky by ho zožrali a nemali by sme hmotu do živočíšnej výroby na siláž a na krmivo,“ vysvetľuje Dzurjanin.

Šťastím podľa neho je, že tento rok je populačný cyklus hraboša na nízkej úrovni.

S klimatickou zmenou sa menia nielen podmienky na pestovanie, ale aj škodcovia, niektorí získavajú rezistenciu, takže treba neustále prispôsobovať aj ošetrovanie a ochranu plodín.

Aká bude úroda? To sa ešte uvidí

V tejto chvíli predvídať, aká bude napokon tohtoročná úroda, je veľmi ťažké. Hlavným faktorom v poľnohospodárstve je vždy počasie a aj úroda, ktorá väčšinu času vyzerá vynikajúco a nadpriemerne, môže byť za pár dní výrazne zredukovaná – ak sa napríklad v čase žatvy vyskytnú nepriaznivé vplyvy.

Ako sa hovorí medzi poľnohospodármi, úroda sa hodnotí, až keď je v sýpke, a úplnú definitívu dáva až to, či sa dopestované plodiny podarí predať so ziskom.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

A odhady?

„Výnosy budú určite nižšie ako minulý rok. Pri repke, čo je prvá trhová plodina, ktorú predávame, to počítame aj o dve tony nižšie z hektára. Pri pšeniciach je odhad o tonu až tonu a pol menej. Samozrejme, máme riziko rozložené na skoršie a neskoršie plodiny. Pri tých skorších to zatiaľ nevyzerá až tak zle, vieme tam využiť tú zimnú vlahu,“ hovorí Dzurjanin.

„Takže to podľa mňa nevyzerá až tak zle, ako sa hovorí. Dajme sa aj pozitívne prekvapiť. Nebudem taký pesimistický, budem skôr optimistický.“

Inou otázkou sú ceny. Hlavne pri pšenici – či už tvrdej, alebo mäkkých pšeníc – sú ceny o niečo nižšie ako minulý rok, vysvetľuje.

Aj keď platí, že slabšia úroda znamená vyššie ceny, konečná hodnota bude závisieť od viacerých faktorov, ktoré sa udejú vo svete. Situácia na Slovensku globálnymi cenami nehýbe.

„My sme veľmi malý trh a väčšinou sa ceny tvoria na burze. Pre Európu je rozhodujúci Matif (parížska burza), pre Ameriku burza v Chicagu. A cenotvorbu ovplyvňujú veľkí hráči. Napríklad Rusko, Ukrajina, čo sa týka hustosiatych obilnín, ale aj Francúzsko a Nemecko, veľké štáty s veľkými výmerami a Spojené štáty, tam je však hlavne kukurica a sója. A Kanada, ktorá najvýznamnejšie ovplyvňuje cenu tvrdej pšenice.“

Samotný objem úrody je len jeden z faktorov ceny. Celé poľnohospodárstvo beží na naftu, takže svoj vplyv má cena ropy. A zo zemného plynu sa zas vyrába veľké množstvo hnojív.

A samotný objem úrody je len jedným z faktorov. Napríklad ak sa časť úrody repky spotrebuje ako surovina na výrobu bionafty, na cenu repky má priamy vplyv cena ropy. A ceny repky ovplyvňujú aj ceny ostatných olejnín.

Pre poľnohospodárov je zásadná aj cena pohonných látok. Prakticky všetky poľnohospodárske stroje idú na naftu. Ceny plodín následne vstupujú do živočíšnej výroby, do ceny mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov.

„Nezabúdajme na hnojivá. Pred rokom sme v tomto čase kupovali základné fosforečné hnojivo Amofos za nejakých sedemsto, sedemstotridsať eur. Momentálne je cena okolo deväťsto, deväťstotridsať. Fosforečné hnojivá sú najmä z Maroka a z Ruska. Zdraželi aj dusíkaté hnojivá, na čo mal vplyv konflikt Spojených štátov a Iránu, keďže časť sa tranzituje cez to územie. Zemný plyn je zas surovina na výrobu hnojív. A plyn sa používa aj na sušenie kukurice. To sú všetko spojené vplyvy,“ pokračuje Dzurjanin.

Aj komunita, aj ekológia

PD Zavar má aj svoju živočíšnu výrobu alebo produkciu. Hoci nie je v tomto čase nijako zvlášť ekonomicky zisková (mliečna kríza – nízke ceny mlieka), jej udržiavanie je dôležité pre miestnu komunitu, vysvetľuje Dzurjanin.

„Družstvo zamestnáva desiatky miestnych – dojičky, ošetrovateľov, kŕmičov, zootechnikov atď. Zo živočíšnej výroby máme aj maštaľný hnoj, ktorý pokrýva asi tretinu potrieb na hnojenie, čo nám zároveň šetrí náklady. Prirodzené hnojenie je aj ekologickejšie.“

Dopĺňa: „Samozrejme striedame plodiny, aby sa pôda regenerovala. A robíme aj ďalšie ekologické opatrenie. Máme tu tzv. biopásy, medonosné biopásy plus ostrovy biodiverzity.

Biopásy nám delia parcely, aby nemali výmeru väčšiu ako päťdesiat hektárov. To je jedna z dotačných podmienok ešte z minulosti. Ostrovy biodiverzity zase máme v chránenom vtáčom území, keďže tu sídli alebo sa vyskytuje sokol rároh. Asi päťsto hektárov z dvetisíc je v chránenom vtáčom území. Je to pre nás síce trochu nadpráca, ale má to pozitívny vplyv na opeľovače, čo bolo aj odborne dokázané.“