Odhad žatvy Obilia by malo byť dosť, rátajme ho však, až keď bude v sýpkach

Štatistický úrad Slovenskej republiky tento týždeň zverejnil prvý odhad tohtoročnej úrody: mala by byť lepšia ako vlani. 

Po správe štatistikov nasledovali mierne euforické závery v prípade niektorých mediálnych výstupov.

Úroda pšenice, jačmeňa aj repky podľa hektárových výnosov by mala byť oproti skutočne zozbieranej úrode v roku 2022 lepšia a mala by prekonať aj úroveň 5-ročného priemeru za roky 2018 – 2022.

Zdroj: Štatistický úrad SR

V absolútnom vyjadrení by výnosy hustosiatych obilnín mali byť lepšie o takmer 320-tisíc ton a celkovo by mohli presiahnuť tri milióny ton. Úroda repky by sa mala dostať na úroveň 490-tisíc ton a o desať percent presiahnuť vlaňajšiu žatvu.

Pšenice by malo byť viac aj napriek nepatrne menšej osevnej ploche. Osevné plochy jačmeňa, raže a repky sa, naopak, mierne navýšili. Na menšej ploche ako vlani sa rovnako ako pšenica pestoval ovos, aj tam sa však očakáva vyšší celkový výnos.

Vyššie očakávané výnosy sú dôsledkom priaznivého jarného počasia, na rozdiel od minulého roka, keď poľnohospodárov v hlavnom vegetačnom období plodín trápilo sucho.

Nechváľme deň pre večerom

Hoci ide o hlásenie poľnohospodárov, stále ide len o prvý odhad. Štatistický úrad počas sezóny zverejňuje dohromady tri odhady – na začiatku júla, na konci augusta a na prelome septembra a októbra. Podrobnú štatistickú správu s konečnými reálnymi údajmi vydáva až na začiatku nasledujúceho roka.

Že chváliť deň pred večerom nie je najlepší prístup, dokazuje aj prvý odhad úrody, ktorý štatistický úrad zverejnil vlani.

Ak ho porovnáme s grafom vyššie, kde bol skutočný hektárový výnos pšenice 4,97 tony, prvý odhad hovoril o vyššom čísle – 5,24 tony na hektár.

Naopak, v prípade jačmeňa boli konečné výsledky lepšie (odhad 4,93 tony na hektár, skutočný výnos 5,1), rovnako aj v prípade repky (odhad 2,95, skutočný výnos 3,12 tony na hektár).

V prípade úrody zároveň platí, že tá sa neráta na začiatku žatvy, ale až vtedy, keď je všetka pozberaná a pod strechou. A dokonca ani toto nie je kritérium spokojnosti poľnohospodárov.

„Základom každej žatvy je čo najrýchlejšie naplniť sklady novou úrodou a následne ju aj výhodne predať. O úspechu žatvy tak nerozhodne len doterajší vývoj porastov a počasie v najbližších týždňoch, ale aj ceny, za aké budú poľnohospodári vedieť svoje dopestované obilie a repku predať svojim odberateľom na ďalšie spracovanie,“ zhodnotila začiatky žatevných prác Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Pojem „dobrá úroda“ tak nezávisí len od pozberaného množstva obilnín či olejnín, ale aj od cien. Práve tie totiž rozhodujú o tom, či pestovateľom pokryjú náklady na jej založenie a či poskytnú dostatočné rezervy na založenie novej úrody.

Pre poľnohospodárov je, samozrejme, najlepšou kombináciou veľa úrody za dobrú cenu.

EÚ a geneticky upravené plodiny Budú odolnejšie voči klíme aj škodcom, môžu však zlikvidovať malých farmárov

Erik Potocký

Nové technológie sa využívajú len krátko na to, aby bola preukázateľná ich bezpečnosť.

Burzy sa však správajú opačne. Prvé odhady, ktoré zverejňuje nielen náš štatistický úrad, ale aj obdobné inštitúcie v iných krajinách, síce nie sú úplne smerodajné pre konečný výsledok sezóny, majú však zásadný vplyv na tvorbu cien.

Ak sú odhady pozitívne, cena klesá, naopak, ak sa očakáva úroda nižšia ako v minulom období, ceny vyskočia. Ak sa k tomu pridá problém v niektorej z kľúčových krajín, ktorá pokrýva veľkú časť dodávok pre svetový obchod, ceny sa šplhajú rýchlo a vysoko.

Po príklady nemusíme chodiť ďaleko. Začiatok vojny na Ukrajine prakticky okamžite znamenal prudký nárast cien nielen pšenice, ale aj potravinárskeho oleja (Ukrajina, ale aj Rusko sú totiž kľúčovými dodávateľmi pšenice a slnečnice).

A čo ceny potravín?

Zreteľné je to aj na vývoji cien potravín, ktorý na globálnej úrovni sleduje Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Index ukazuje, ako sa ceny menili (stúpali či klesali v porovnaní s referenčným obdobím, ktoré je v tomto prípade priemerom cien za roky 2014 až 2016).

U všetkých sledovaných komodít nastal vo februári 2022 nárast cien. Ten najprudší práve v prípade obilnín a olejnín, čo sa pretavilo aj do zvýšenia sumárneho indexu cien potravín.

Lepšia úroda by mohla teoreticky znamenať lacnejší chlieb. To, čo robí vrásky na čele poľnohospodárom, teda dlhodobý pokles ceny, by tak mohlo byť dobrou správou pre spotrebiteľov.

Zdroj: poľnoinfo.sk

Toto sú ceny na dvoch kľúčových svetových burzách. Hoci aktuálne je trend pri všetkých položkách na oboch burzách rastúci, ak sa pozrieme na vývoj v čase, dostaneme úplne iný obraz.

Zdroj: poľnoinfo.sk

Ceny sú dnes výrazne nižšie ako vlani. To by sa mohlo pretaviť ak nie do poklesu, tak aspoň do stabilizácie cien a výrazného zmiernenia potravinovej inflácie.

Že sa ceny potravín po prudkých výkyvoch z minulého roka ustálili, dokazuje aj vyššie uvedený index cien potravín, ktorý zostavuje FAO.

Avšak akokoľvek predpokladať vývoj cien na burze komodít je z podstaty veci nemožné. Poľnohospodári síce predávajú tzv. futures, teda budúcu predpokladanú úrodu (aj preto sú, ako sme spomenuli v úvode, štatistické odhady dôležitejšie pre obchod ako pre stav v sýpkach), no zvrat vo vývoji môže nastať kedykoľvek.

Napríklad stačí, aby padla tzv. obilná dohoda, teda garantovaný vývoz obilia z ukrajinských prístavov. Tú medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkovalo Turecko, v posledných dňoch však z Kremľa zaznievajú vyjadrenia, ktoré spochybňujú jej ďalšie uplatňovanie.

Doterajšia dohoda prestane platiť 17. júla a stále nie je isté, či sa všetky strany dohodnú na jej pokračovaní.

To môže mať zásadný vplyv na ceny. Jednak to ohrozí dodávky obilia do severnej Afriky a na Blízky východ, jednak začne viac ukrajinskej pšenice prúdiť cez naše územie do európskych prístavov a časť sa môže rozpredať už v samotnej Európe.

Globálne teda môžu ceny narásť, no prebytok obilia v Európe môže mať na miestne ceny presne opačný efekt.

Menej pôdy, menej obilia, menej chleba

Ani budúcnosť však pre poľnohospodárov nemusí veštiť lepšie časy a aj relatívne dobré výnosy z hektára môžu v konečnom súčte znamenať menšiu úrodu ako v tých najslabších rokoch.

Európsky parlament totiž tento týždeň schválil návrh zákona na obnovu prírody od Európskej komisie.

Ide o značne kontroverzný materiál, ktorý v konečnom dôsledku môže znamenať menej obhospodarovateľnej pôdy v Európskej únii.

Podstata návrhu je (ako väčšinou) bohumilá. Nemá priniesť len ochranu prírody, ale najmä obnovu zdevastovaných území, obnovu a rozšírenie pôvodných biotopov, napríklad mokradí, rašelinísk či prirodzených tokov riek.

Cieľom Európskej komisie je dostať európsku prírodu do stavu, v ktorom bola v roku 1950. Či to však znamená skutočnú obnovu, je otázne, keďže tento časový bod – rok 1950 – sa nachádza len päť rokov po konci druhej svetovej vojny, ktorá bola mimoriadne devastačná nielen pre ľudí či pre infraštruktúru, ale v neposlednom rade aj pre prírodu.

Ako zlacniť potraviny Zo dňa na deň to nejde, cestou je dlhodobá pomoc domácej produkcii

Erik Potocký

Stropovanie cien či marží môže fungovať pár týždňov, možno mesiacov. Rýchle riešenia môžu byť lákadlom pred voľbami, v praxi však veľa nevyriešia.

Kruciálny bod, na ktorom vznikol pri tomto návrhu spor, sa týka práve poľnohospodárskej pôdy. Okrem obnovy odvodnených území, ktoré sa dnes využívajú aj na poľnohospodárske účely, je cieľom návrhu aj zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s tzv. krajinnými prvkami – to sú rôzne remízky, tône a pod.

To však nie je všetko. Časť poľnohospodárskej pôdy má zostať ladom, teda má sa prestať využívať na produkciu potravín.

Na jednej strane ide o dôležitý spôsob, ako pôdu zrevitalizovať, zabrániť jej ďalšej erózii, obnoviť jej zdravie a plodnosť. To by malo byť aj v prirodzenom záujme poľnohospodárov, pretože len zdravá a úrodná pôda dokáže poskytovať rentabilné výnosy.

Avšak cieľ obnoviť do roku 2030 spolu 20 percent suchozemských a vodných plôch je podľa poľnohospodárov priveľké sústo, ktoré môže viesť práve k znižovaniu výmery pestovaných plodín a z toho plynúcemu zdražovaniu potravín. Návrh uvádza aj konkrétnu cifru – prestať využívať by sa malo 10 percent poľnohospodárskej pôdy.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci

Hlasovanie v europarlamente bolo vzhľadom na celkové počty poslancov napokon tesné. Za návrh bolo 336 poslancov, proti bolo tristo. Zo slovenských zástupcov sa už tradične za radikálne environávrhy postavili progresívci – Šimečka, Hojsík a Wiezik – spolu s europoslancami Smeru – Beňová, Hajšel, Roth-Neveďalová – a progresívne naladenými zástupcami, ktorí sú dnes na kandidátke strany Demokrati – Bilčík a Nicholsonová.

Argumenty poľnohospodárov vypočuli Miriam Lexmann, Ivan Štefanec (obaja KDH), Peter Pollák (OĽANO), Eugen Jurzyca (SaS) a Milan Uhrík (Republika) s Miroslavom Radačovským.

Hlavným politickým odporcom návrhu bola v europarlamente Európska ľudová strana a verbálne najmä jej líder Manfred Weber. Zákon označil za „katastrofu“ pre vidiecke komunity, farmárov, rybárov, ale aj verejné inštitúcie, ktoré budú zodpovedné za jeho uplatnenie v praxi.

Legislatíva síce má podľa neho správny úmysel, no spôsob, akým sa chce dostať k stanovenému cieľu, je nerealizovateľný.

Weber reagoval aj na kritiku zo strany ľavicového spektra europarlamentu, že sa ľudovci zmenili na ničiteľov prírody, pričom sociálni demokrati označili EPP za eurotrumpistov. Manfred Weber však ľavici pripomína, že ignoruje hlasovanie troch výborov europarlamentu, ktorý návrh v tejto podobe odmietli.

Pred europarlamentom sa v deň hlasovania stretli aj zástupcovia európskych poľnohospodárov, najmä tých združených v asociácii COPA – COGECA. Medzi nimi boli aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Šéf komory Emil Macho napísal europoslancom aj otvorený list. V ňom argumentuje tým, že návrh v predloženej podobe odmietli tri sektorovo príslušné europarlamentné výbory – výbor pre poľnohospodárstvo, výbor pre rybárstvo a dokonca aj výbor pre životné prostredie. To samo osebe podľa Emila Macha znamená, že návrh nie je dostatočne pripravený a Komisia by ho mala stiahnuť a prepracovať.

„Rovnako ako pri ostatných návrhoch Európskej komisie, aj tu platí nedostatočné posúdenie dopadov a úplne chýbajúce komplexné posúdenie vplyvu aspoň hlavných návrhov Európskej komisie na európsky poľnohospodársky sektor, jeho konkurencieschopnosť, európsku potravinovú sebestačnosť a v neposlednom rade aj na životaschopnosť európskych poľnohospodárov,“ píše Emil Macho.

(Tu treba dodať, že sa SPPK okrem zákona na obnovu pôdy vyjadrovala aj k návrhu smernice o priemyselných emisiách, ktorý by zaradil chovy s viac ako 150 kusmi zvierat medzi priemyselné podniky, na ktoré sa vzťahujú prísnejšie pravidlá emisných noriem. Túto legislatívu však europoslanci odmietli.)

V prípade nariadenia o obnove prírody bude po schválení europoslancami nasledovať ďalší legislatívny proces. V europarlamentom schválenej podobe sa vráti do výboru pre životné prostredie, ktorý pôvodný návrh Komisie neschválil. Nasledovať bude trialóg europarlamentu, Komisie a Rady EÚ (teda členských štátov), ktorý by mal nájsť dohodu na konečnej podobe.

Nasledujúce obdobie však dáva poľnohospodárom istú nádej, pretože predsedajúcou krajinou EÚ je od júla Španielsko so silným poľnohospodárskym aj rybolovným sektorom, ktoré túto tému už označilo za svoju prioritu.