EÚ a geneticky upravené plodiny Budú odolnejšie voči klíme aj škodcom, môžu však zlikvidovať malých farmárov

Európska komisia sa rozhodla otvoriť dvere geneticky upraveným surovinám na výrobu potravín. Hoci nejde o tzv. GMO (teda geneticky modifikované organizmy), aj tak ide o významnú zmenu paradigmy v prístupe EÚ k takýmto produktom.

Politika EÚ sa doteraz diametrálne líšila od prístupu USA a svojho času bola aj významnou prekážkou pri rokovaniach o komplexnej obchodnej dohode, tzv. TTIP. Vyjednávania o TTIP sa napokon v roku 2016 zastavili a odvtedy sa neobnovili.

EÚ pri návrhu novej smernice nespomína GMO, ale tzv. nové genomické techniky (NGT). Zásadným rozdielom oproti doterajším postupom má byť to, že v prípade NGT sa nepostupuje spôsobom, ktorý by bol vo voľnej prírode nemožný – laicky povedané, neskladá sa genóm rastliny či živočícha z rôznych nekrížiteľných druhov.

Odolnejšie a lepšie

V tomto prípade má ísť o cielené pretvorenie existujúcej rastliny či živočícha tak, aby sa lepšie prispôsobili prostrediu, napríklad aby dokázali lepšie odolávať suchu či škodcom. To môže priniesť zníženie množstva využívaných pesticídov, čo znamená nielen nižšie náklady pre poľnohospodárov, ale aj nižšie riziko kontaminácie spodných vôd.

V zásade má ísť o inžinierske urýchlenie klasických šľachtiteľských postupov, ktoré ľudia už tisícky rokov využívajú v prípade pestovaných potravinárskych rastlín či hospodárskych alebo spoločenských zvierat.

Klasický šľachtiteľský postup je však časovo náročný. Na získanie požadovanej vlastnosti sú nutné generácie upravovaných rastlín či živočíchov, pričom pretvorené druhy zároveň musia preukázať svoju životaschopnosť vrátane schopnosti prirodzene plodiť potomkov s rovnakými vlastnosťami, aké boli dosiahnuté šľachtením.

Zmeny v prostredí a rast populácie zároveň vyžadujú rýchlejšiu reakciu. Zabezpečenie dostatku potravín vychádza predovšetkým z hojnosti úrody. A tá môže byť ovplyvnená nielen napríklad dlhším suchom či, naopak, priveľkým množstvom zrážok, ale aj kolonizáciou nových území škodcami, ktoré doteraz žili v nižších zemepisných šírkach.

Návrh novej smernice delí rastliny do dvoch kategórií. Prvú tvoria tie, ktoré sú svojimi vlastnosťami porovnateľné s klasicky vyšľachtenými plodinami, druhú také, ktoré prešli „komplexnejšou modifikáciou“ svojho genómu.

Ak však budú chcieť producenti dostať takto upravené rastliny (či už prvej, alebo druhej kategórie) na trh, budú ich musieť riadne označiť, aby si každý pestovateľ (veľký či malý) mohol sám vybrať a aby vedel, či pestuje umelo upravenú alebo klasicky šľachtenú plodinu.

Alternatívou k tomu môže byť, samozrejme, aj prirodzenejší spôsob – teda aby samotní poľnohospodári pestovali odrody už vyšľachtené na suchšiu klímu a odolné voči škodcom, s ktorými dlhodobo koexistujú. Na našom území by sa tak ponúkala možnosť pestovať povedzme stredomorskú tvrdú pšenicu a pod.

Komisia sa vo svojom návrhu opiera o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý v roku 2018 skonštatoval, že smernicu z roku 2001, ktorá vylučuje využívanie GMO vytvorených neprirodzeným krížením (transgenézou), nemožno vykladať tak, že vylučuje aj druhy vytvorené novými technológiami (mutagenézou a cisgenézou), ktoré sa objavili po prijatí smernice.

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že je potrebná nová legislatíva, ktorá by regulovala používanie modifikovaných druhov vytvorených takýmto novým technologickým postupom. Neexistencia takejto regulácie zároveň vylučuje EÚ z konkurencie pri skúmaní a vyvíjaní nových metód genetickej modifikácie rastlín a živočíchov.

Ak totiž nie je možná aplikácia týchto poznatkov do praxe pre existujúce pravidlá doterajšieho zákazu GMO, výskum a vývoj nových metód ani nenájde na území EÚ dostatočné množstvo investorov.

Pandorina skrinka

Zatiaľ to všetko znie ako celkom dobrý nápad. Mať k dispozícii upravené druhy plodín, ktoré budú odolné voči klimatickým zmenám, posúvaniu vegetačných pásiem, voči migrujúcim škodcom (či už ide o invázne rastliny, hmyz, alebo plesne), je z pohľadu udržania potravinovej bezpečnosti významnou technologickou inováciou.

A aj argument o tom, že Európa nesmie zaostať v technologickom vývoji ani v tomto sektore, je logický a rozumný.

Kritici tohto postupu však upozorňujú, že pred tým, ako otvoríme túto Pandorinu skrinku, ktorú už nebude možné zavrieť, mali by sme si zodpovedať niekoľko dôležitých otázok.

Prvou veľkou otázkou je bezpečnosť týchto nových, upravených druhov. Podľa doteraz platnej smernice z roku 2001, ktorá rieši problematiku geneticky modifikovaných organizmov, mali krajiny EÚ jednotlivo možnosť zakázať ich používanie na svojom území aj v prípade, že sa preukázala ich bezpečnosť.

V prípade aktuálne navrhnutej legislatívy by však krajiny o takúto možnosť prišli. Komisia sa totiž snaží budúci trh s druhmi upravenými NGT zjednotiť a vydávať povolenie pre celý vnútroúnijný priestor.

„Vyňatie NGT zo súčasného právneho rámca Únie a ponechanie ich regulácie na členské štáty by pravdepodobne viedlo k odlišným regulačným požiadavkám a úrovniam ochrany v Únii. Rozdielne vnútroštátne požiadavky na rastliny NGT a produkty z nich odvodené by bránili voľnému pohybu týchto rastlín a produktov, roztrieštili vnútorný trh a viedli k nerovnomernej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi,“ píše sa v návrhu.

Popri tom odporcovia tohto návrhu z radov malých farmárov a environmentálnych združení upozorňujú na to, že tieto nové technológie úpravy druhov sú v praxi ešte len veľmi krátko, nie viac ako desať rokov. Preto podľa nich nie je možné dostatočne preukázať ich bezpečnosť.

A to jednak z hľadiska ľudského zdravia a jednak životného prostredia, kde by pri voľnom rozšírení v komerčnom pestovaní mohlo dôjsť k zatiaľ neznámym vplyvom na prirodzene vyšľachtené plodiny aj voľne žijúce druhy rastlín pri náhodnom krížení príbuzných druhov.

Kritika sa tiež vznáša na to, že túto legislatívu podporujú najmä veľké spoločnosti dominujúce sektoru šľachtenia rastlín, ako sú napríklad Bayer, Syngenta a Corteva, či združenie veľkopestovateľov Copa-Cogeca.

Kritika smeruje najmä k tomu, že Európska komisia vyšla týmto návrhom v ústrety práve veľkým nadnárodným spoločnostiam a združeniam a ešte viac tým posilní ich vplyv v poľnohospodárstve a produkcii potravín.

Otázkou, ktorá by takisto mala byť vyriešená predtým, ako sa trh otvorí pre NGT, je to, akým spôsobom bude upravená záležitosť patentovej ochrany nových upravených druhov. Plán zatiaľ hovorí len o tom, že táto otázka by sa mala vyriešiť do roku 2026.

Ilustračné foto: TASR/Martin Palkovič

Zástancovia voľného prístupu k semenám nových druhov sa opierajú o rozhodnutie Európskeho patentového úradu z roku 2020, ktoré ukončilo niekoľkoročný právny spor o to, či je možné uplatniť patentovú ochranu na šľachtené druhy, ktoré vznikli v podstate biologickým procesom.

Spor sa začal v roku 2015 pokusom niektorých spoločností patentovať si konkrétne odrody – napríklad paradajky so zníženým obsahom vody od korporácie Unilever alebo brokolice so selektívnym zvyšovaním antikarcinogénnych glukozinolátov spoločnosti Syngenta.

Patentová ochrana plodín by jednak znížila dostupnosť nových produktov, keďže semená by boli drahšie oproti iným patentovo nechráneným produktom.

Zároveň je tu však riziko, že by si niektoré spoločnosti začali patentovať aj plodiny, ktoré vznikli dlhodobým klasickým šľachtením, čo by výrazne obmedzilo konkurenciu a sústredilo produkciu potravín do ešte užšej skupiny spoločností.

Riziko plynie najmä z toho, že prirodzene vyšľachtené odrody majú niektoré vlastnosti, ktoré môžu byť zaujímavé pre biotechnologické spoločnosti. Ak o týchto vlastnostiach neexistuje oficiálny vedecký záznam, spoločnosti by mohli predstierať, že tieto vlastnosti konkrétnej rastliny dosiahli vlastnou genetickou úpravou, a patentovať si ju.

Nejasnosť v pravidlách patentovej ochrany, ktoré v aktuálnom návrhu nefigurujú, je zároveň v prudkom rozpore s deklarovaným cieľom Európskej komisie predkladať takú legislatívu v oblasti poľnohospodárstva a ochrany pôdy, ktorá zachová biodiverzitu plodín a zabezpečí prežitie malých rodinných fariem.

A zároveň to podkopáva snahu podporovať aj ekologicky prijateľné obhospodarovanie pôdy.

Príbeh Monsanto ako varovanie

Odstrašujúcim príkladom je pôsobenie firmy Monsanto. Tá sa dlho venovala najmä chemickému priemyslu, vyvinula niekoľko účinných – a neskôr zakázaných – prípravkov, napríklad insekticíd DDT.

Na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia sa rozhodla preniknúť aj do sektora biotechnológií a odkúpila niekoľko desiatok semenárskych spoločností, ktoré dodávali poľnohospodárom semená kľúčových plodín – kukurice, sóje, bavlny a ďalších.

Kľúčovým pre toto rozhodnutie bolo, že Monsanto vyrábal herbicíd Roundup, ktorému však končila patentová ochrana a konkurencia už mala pripravené generické produkty. Monsanto preto modifikoval semená rastlín tak, že sa stali odolnými práve a jedine voči herbicídu Roundup.

Pred tým, ako otvoríme Pandorinu skrinku, ktorú už nebude možné zavrieť, mali by sme si zodpovedať niekoľko dôležitých otázok.Zdieľať

Farmár, ktorý si kúpil ich semená, mohol pokojne používať aj ich prípravok proti burine bez toho, aby to ovplyvnilo kvalitu úrody. Ba čo viac, účinný herbicíd umožnil hustejšie siatie a tým aj vyššie výnosy z rovnakej plochy. Na začiatku to vyzeralo ako win-win, teda zisk pre Monsanto aj pre farmárov.

Čoskoro sa však objavili prípady ťažkého poškodenia zdravia u farmárov, ktorí Roundup používali, odohralo sa niekoľko súdnych sporov, napríklad úspešný proces Dewayna Johnsona, ktorý od Monsanta vysúdil 289 miliónov dolárov ako odškodné.

To však nie je jediný problém geneticky modifikovaných semien od Monsanta. Sú totiž upravené tak, že ich semená sú neplodné. Farmár pestujúci kukuricu si tak nemôže odložiť časť úrody na založenie novej. Na založenie úrody si musí kúpiť novú várku semien.

Zároveň so semenami predáva Monsanto farmárom aj licencie na ich použitie, ktoré platia na konkrétnu sezónu. Ak by si farmár časť odložil na ďalší rok, môže ísť pred súd, pretože na pestovanie nemá licenciu. A ak sa náhodou dostane patentované semeno na susedov pozemok, na súd môže ísť aj ten sused, pretože pestuje patentovanú plodinu bez licencie.

Monsanto sa navonok zaštítilo tým, že svojimi produktmi – geneticky upravenými semenami či účinným herbicídom – pomáha farmárom v treťom svete. Najvypuklejšie sa však tento lživý obraz ukázal v Indii, kde Monsanto úplne ovládol trh s bavlníkovými semenami.

Farmári, spočiatku očarení odolnosťou semien od Monsanta, doslova zviazali svoj život s touto firmou. Ak nemali dosť peňazí na semená, licencie a Roundup, založili jediné, čo mali – svoju pôdu. Tým sa dostali do nesplatiteľného dlhu bez možnosti zmeniť dodávateľa (všetkých významnejších konkurentov Monsanto skúpilo).

Výsledkom sú stovky až tisíce samovrážd roľníkov každý rok.