Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
13. jún 2023

Ako zlacniť potraviny

Zo dňa na deň to nejde, cestou je dlhodobá pomoc domácej produkcii

Stropovanie cien či marží môže fungovať pár týždňov, možno mesiacov. Rýchle riešenia môžu byť lákadlom pred voľbami, v praxi však veľa nevyriešia.

Zo dňa na deň to nejde, cestou je dlhodobá pomoc domácej produkcii

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš. Foto: TASR/Martin Baumann

S intenzívnou infláciou, ktorú sme v ostatných mesiacoch pociťovali bezprostredne na cenách potravín v obchodoch, sa v predvolebnom období zároveň akoby roztrhlo vrece s nápadmi politikov, ako tento stav riešiť a ako sa čo najviac zapáčiť voličom.

Návrhy siahajú od tvrdých cenových regulácií až po úplné otvorenie, ktoré by vraj malo priniesť viac konkurencie a tým aj zníženie cien. Pomedzi to sú tu rôzne kombinácie úľav, podpôr, znižovania DPH a apelov na obchodníkov.

V zásade platí, že žiadne opatrenie nezlacní potraviny z večera do rána, žiadne zázračné riešenie neexistuje.

Rýchlo a dočasne

Riešenia tak môžeme rozdeliť na krátkodobé, ktoré sú viac marketingové ako účinné, a dlhodobé, ktoré si však vyžadujú čas, aby sa ukázali v praxi.

Medzi tie prvé môžeme zaradiť zníženie DPH, zastropovanie cien alebo marží či potravinové balíčky a podobne.

Potravinové balíčky, ktorých možnosť zavedenia naznačil minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš, by boli určené pre tých najbiednejších a nemali by nijaký vplyv na ceny v obchodoch. Vysokými cenami by zostali trpieť tí, ktorí by nesplnili kritérium príjmovej chudoby. Je to teda skôr sociálne opatrenie ako riešenie samotnej cenovej úrovne potravín.

Nemusíme dopodrobna rozoberať mechanizmus toho, že zníženie DPH na potraviny sa do ich cien na pultoch pretaví len minimálne.

Príklad stropovania marží na Slovensku zas ukazuje, že obchodníci si do navrhnutého stropu nielenže zaradili položky, ktoré len ťažko označiť za základné potraviny, ale aj to, že strop bol stanovený vyššie ako vtedy existujúce ceny pre koncového zákazníka. To v praxi znamená, že z memoranda podpísaného ešte s vládou Eduarda Hegera plynulo, že ceny niektorých tovarov sa nielenže nezastabilizovali, ale mohli ďalej rásť.

Strop bol stanovený vyššie ako vtedy existujúce ceny pre koncového zákazníka. To v praxi znamená, že ceny niektorých tovarov sa nielenže nezastabilizovali, ale mohli ďalej rásť. Zdieľať

V uplynulých dňoch urobil denník Pravda cenové porovnanie a pozrel sa na to, či obchodníci plnia dohodnutý strop marží. Strop mal znamenať, že zastropovaný produkt bude najlacnejší vo svojej kategórii. Reálne však v obchodoch existovali položky, ktoré mali nižšiu cenu. Zväčša v prípade potravín, ktoré sa predávajú pod obchodnými značkami jednotlivých reťazcov.

Na marže obchodníkov sa pritom spúšťa kritika naprieč politickým spektrom. Napríklad podľa opozičného Hlasu by marže mal pevne stanoviť štát (aspoň dočasne), ktorý na to má aj páky. Ministerstvo financií môže v nevyhnutných prípadoch vydávať cenové opatrenia. Maximálna marža by mala byť 40 percent.

Boris Kollár, predseda hnutia Sme rodina, zas hovorí o tom, že takto nastavený spôsob zastropovania je len marketingom a nič nehovorí o skutočnej cene, za ktorú sa produkt predával pred zastropovaním.

V tejto súvislosti sa zniesla kritika aj na SaS, ktorá v rámci jedného zo svojich podnikateľských kilečiek presadila zrušenie povinnej evidencie cien obchodníkmi. Vývoj výšky marží a cien u konkrétnych obchodníkov tak pre štát nie je možné efektívne skontrolovať, a teda ani overiť, či obchodník skutočne dohodu o zastropovaní dodržiava. Ministerstvo pôdohospodárstva sa tak spolieha len na ich dobrovoľné nahlasovanie. Popri tom ešte v čase podpisu memoranda rezort vyzval zákazníkov, aby oni boli tými kontrolórmi, ktorí overia, či sa ceny naozaj ustálili.

SaS sa zas snaží zaujať návrhom podporiť príchod ďalšieho veľkého reťazca, ideálne z Poľska, ktorý by cenovo zatlačil na svoju konkurenciu, čo by podľa nich prinieslo pokles cien u všetkých.

Ako vyzerá rast cien

Na grafe medziročnej inflácie vidíme, že podľa údajov štatistického úradu bol aprílový rast cien oproti vlaňajšku miernejší ako v marci, keď dosiahol svoj vrchol.

Na porovnaní medzimesačného vývoja od januára 2022 do apríla 2023 (novšie údaje zatiaľ štatistický úrad nepublikoval) však vidíme, že v apríli tohto roka oproti marcu ceny potravín narástli o 2,1 percenta.

Na jednej strane je tu kritika voči obchodníkom, na druhej strane fakt, že cieľom ich podnikania je prirodzene tvoriť zisk a ten bez zodpovedajúcej marže nie je možný. Marža samotná pritom ešte nie je ziskom. Tak ako iné subjekty v potravinovom reťazci, aj obchodníci majú svoje náklady na prevádzku, na mzdy zamestnancov, na energie atď. Tie si zarátavajú do cien tovaru a len časť prirážky tvorí nakoniec zisk.

Na druhej strane, ak dôjde k politickému rozhodnutiu povinného stropu marží, obchodníci sa mu budú musieť prispôsobiť. No problém sa môže preniesť inam.

Obchodníci začnú tlačiť na potravinárov a prvovýrobcov, aby znížili výkupné ceny. Navonok tak síce politici upravia ceny v obchodoch, no výsledkom môže byť to, že o to nižšie príjmy budú mať pestovatelia, chovatelia a spracovatelia potravín.

A ako ukazuje príklad Maďarska, zastropovanie cien má aj výrazné negatíva. Ceny v obchodoch sa síce načas ustália, no čoraz viac sa prehlbuje strata celého potravinového reťazca, keďže predajná cena prestane pokrývať ich rastúce náklady. V istom momente sa štát musí rozhodnúť, či nechá padnúť svoj potravinársky priemysel za cenu udržania prívetivých cien v obchodoch a ohrozí tak stovky pracovných miest alebo ceny odstropuje a tie sa potom náhle, skokovo prispôsobia reálnym nákladom.

Vysoká cena potravín nemá jedinú príčinu

Komplikovanosť riešenia, ako dosiahnuť zníženie alebo aspoň zastavenie rastu cien potravín, vychádza z toho, že na konečnú cenu má vplyv viacero faktorov. Niektoré určuje štát, na iné má zas len minimálny dosah.

Je tu napríklad legislatíva, ktorá určuje príplatky za nočnú prácu, za prácu cez víkendy a sviatky. Na jednej strane ide síce o bonus pre zamestnancov, na druhej strane, napríklad v prípade pekárov, ide o zásadnú položku v ich rozpočtoch, ktorú musia svojim zamestnancom vyplatiť. V opačnom prípade by sa dopustili trestného činu.

Ak štát chce niečo s cenami potravín urobiť, mohol by príplatky za prácu mimo riadneho pracovného času oslobodiť od odvodov. Zamestnávateľom by klesli mzdové náklady a mohlo by dôjsť aj k zníženiu cien. Zdieľať

Ak štát v tejto veci chce niečo s cenami potravín urobiť, mohol by napríklad oslobodiť tieto príplatky od odvodov. Prišiel by síce o časť príjmov, no zároveň by mohol vo vzťahu k výrobcom potravín argumentovať, že im klesli mzdové náklady, a teda by mali priestor na zníženie svojich cien.

Veľkou otázkou najmä v priebehu minulého roka bolo, ako sa na cenách potravín podpíše rast cien energií. Tie sú najmä pre spracovateľov zásadnou položkou a výrazne vstupujú do cien, za ktoré svoje výrobky predávajú obchodníkom.

Tu už zaznieva otázka, ktorá súvisí s vývojom cien energií na svetových trhoch. Dnes sa pohybuje hlboko pod stropovou úrovňou, ktorú určila slovenská vláda, ale napríklad aj Európska únia.

Elektrina aj zemný plyn sú dnes omnoho lacnejšie ako napríklad vlani v auguste, keď dosahovali rekordné úrovne.

Graf: Elektřina - ceny a grafy elektřiny, vývoj ceny elektřiny  1 MWh - 3 roky - měna EUR

Inzercia

Zdroj: kurzy.cz

Graf: PXE - Zemní plyn - ceny a grafy PXE zemního plynu, vývoj ceny PXE zemního plynu  1 MWh - 3 roky - měna EUR

Zdroj: kurzy.cz

Jednou z odpovedí na to, prečo sa lacnejšie energie nepretavili do klesajúcich cien potravín, je to, že veľkoodberatelia, teda priemysel vrátane toho potravinárskeho, nemajú cenu energií regulovanú a zmluvy riešia na otvorenom trhu pri každodenne sa meniacich hodnotách.

Môžu pritom uzatvárať dlhodobé alebo krátkodobé kontrakty. Vlani boli tieto podniky terčom kritiky za to, že uzatvárali len tie krátkodobé, spoliehajúc sa na to, že ceny energií budú nízke, resp. budú klesať (ešte v roku 2020 bola cena za MWh elektriny pod 50 eurami, cena plynu medzi 12 a 17 eurami za MWh). Teraz sú zas terčom kritiky, že v čase vysokých cien sa poistili a uzavreli dlhodobejší kontrakt v očakávaní cenového rastu.

To znamená, že cena energie, ktorá vstupuje ako nákladová položka do výroby potravín, je v mnohých podnikoch vyššia ako tá trhová.

Čítajte tiež

Marže producentov

Hoci sa kritika za marže vznáša najmä na obchodníkov, realitou je, že väčšie marže v potravinovom reťazci majú prvovýrobcovia a spracovatelia, teda potravinársky priemysel.

Tu si však aj politickí aktéri uvedomujú, že kritika týmto smerom by mala vážne trhliny. Jednak preto, že prvovýroba má v produkcii potravín objektívne najvyššie náklady – na mzdy, na poľnohospodársku techniku, palivá, energie, krmivá či hnojivá (ktoré, mimochodom, výrazne zdraželi spolu so zemným plynom a zároveň vplyvom vojny na Ukrajine, keďže ruský spojenec Bielorusko je významným producentom poľnohospodárskych hnojív).

Hoci sa kritika za marže vznáša najmä na obchodníkov, väčšie marže majú prvovýrobcovia a spracovatelia, teda potravinársky priemysel. Tomu však náklady reálne stúpli. Zdieľať

Aj tu teda platí, že na náklady prvovýrobcov majú vplyv aj faktory, ktoré nedokáže jednotlivý štát sám ovplyvniť, zvlášť taký malý, ako je Slovensko.

Podobne to s nákladmi a z toho plynúcimi maržami platí aj pre potravinárov.

A to je zároveň rovina, na ktorú môže mať vplyv štát. A záleží na tom, akým spôsobom ich dokáže podporiť nielen v základnom ekonomickom prežití, ale aj v medzinárodnej konkurencii.

Na zníženie marží v potravinárskom priemysle sa však rozhodlo zatlačiť Francúzsko, ktoré potravinárov vyzvalo, aby svoje marže znížili najprv dobrovoľne. Ak tak neurobia, vláda chce toto zníženie vynucovať, a to napríklad aj zavedením špeciálnej dane pre tento sektor. Francúzska vláda má však takúto možnosť aj vďaka tomu, že 80 percent skonzumovaných potravín produkujú vo Francúzsku sídliace spoločnosti.

Podpora vidieka

V systéme dotácií, ktorý v produkcii potravín v Európskej únii panuje, sa chtiac-nechtiac musíme k tomuto systému pripojiť. Nejde totiž len o základné rozdeľovanie peňazí z programu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale aj o národné podpory, ktoré svojim producentom poskytujú jednotlivé krajiny.

Naše potravinárstvo je v dlhodobom investičnom dlhu, čo znamená, že nemáme dosť kapacít na spracovanie vlastnej produkcie.

Z údajov štatistického úradu sme vybrali niekoľko položiek, ktoré ukazujú objem dovozu a vývozu – jednak prvotných surovín a jednak spracovaných potravín. Vyplýva z nich, že prakticky vo všetkých vybraných položkách s výnimkou olejnín prevažuje vývoz prvotnej suroviny – či už ide o mlieko, dobytok, ošípané, alebo hydinu. Naopak, dovoz dominuje v prípade spracovaných surovín – to sa týka tak oleja, mliečnych výrobkov a syrov, ako aj mäsa a mäsových výrobkov.

A tak sa stáva, že prasa vychované na slovenskej farme sa vyvezie do Poľska, Maďarska alebo Nemecka a na Slovensko sa vráti naporciované bravčové, klobásy, mäsové konzervy atď.

Čítajte tiež

A nie je to len o kapacitách. Spracovanie napríklad ošípanej na bitúnku či v konzervárni so sebou prináša aj pracovné miesta, pridanú hodnotu, daňové príjmy a nakoniec aj zisk z predaja. Za konzervu zo slovenského prasaťa tak v obchode zaplatíme väčšiu časť ceny poľskému, maďarskému či nemeckému potravinárovi ako slovenskému farmárovi.

Za konzervu zo slovenského prasaťa v obchode zaplatíme väčšiu časť ceny poľskému, maďarskému či nemeckému potravinárovi ako slovenskému farmárovi. Zdieľať

Ak by táto produkcia zostala takpovediac doma, doma by zostali aj príjmy – pre slovenské rodiny a pre náš štátny rozpočet. Ľudia by mali vyššiu kúpnu silu, vyššie ceny potravín by zvládli jednoduchšie a štátny rozpočet by mal viac zdrojov, z ktorých by mohol ďalej podporovať domácu produkciu. Keďže tento podporný systém by de facto živil sám seba, časom by sa štátna podpora mohla aj znížiť, investičný rozvoj by si do veľkej miery tieto podniky dokázali financovať aj samy.

Čítajte tiež

Nemenej dôležitou rovinou takejto podpory je kultivácia vidieckeho prostredia. Tam, kde sa ľudia dokážu uživiť z vlastnej pôdy, môžu zostať žiť a odovzdať ju svojim potomkom. Tam, kde to nejde, sa možno ešte vytrápi najstaršia generácia, no deti a vnuci sa už sťahujú do miest, kde nájdu lepšie a istejšie živobytie.

Ako vidíme v nasledujúcej tabuľke, počty farmárov nám v čase klesajú, klesá aj počet rodinných príslušníkov farmára, ktorí na pôde aktívne pracujú, ale aj celkový počet pracovníkov na takýchto farmách.

Ide síce o podporné programy, ktoré trvajú viac ako jedno volebné obdobie a už vôbec sa nedajú zrealizovať pár mesiacov pred voľbami, no z dlhodobého hľadiska sú práve ony tými, ktoré dokážu zabezpečiť cenovo dostupné a kvalitné potraviny. Do takýchto opatrení by mali smerovať peniaze, ktoré majú v hlavičke „rozvoj vidieka“.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.