Týždenný výber šéfredaktora
Keď sa na UK spojí priemernosť s ideologickým fanatizmom, nedopadne to dobre
Wokizácia našej najstaršej a najväčšej univerzity je závanom starých čias spred roku 1989.
Dekan filozofickej fakulty Marián Zouhar (vľavo) a prorektor pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Pred dvomi týždňami sme v texte Jakuba Liptáka upozornili na problém rastúcej ideologizácie na našich univerzitách: študentská časť Akademického senátu Filozofickej fakulty UK zorganizovala podujatie, na ktorom zaznievali extrémne a neraz celkom absurdné názory, aké sú už pomerne bežné aj na mnohých európskych a amerických univerzitách, ktoré ovládla takzvaná woke ľavica.
Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, študenti aj ich rôzne univerzitné spolky bývajú tradične radikálne. V postkomunistických štátoch ako Slovensko bolo po páde komunizmu istou anomáliou, že ľavici, ani tej extrémnej, sa medzi študentmi na rozdiel od Západu nedarilo. Ale to už posledné roky neplatí a minimálne v tomto ohľade sa rýchlosťou svetla pozápadňujeme.
To sa nám nemusí páčiť, ale je to vcelku prirodzené. Úlohou univerzity je však dbať na akademickú slobodu a na to, aby ostala bezpečným priestorom pre rôzne názorové prúdy. Lenže práve to sa už z Univerzity Komenského a najmä jej filozofickej fakulty vytráca. Uvedené podujatie extrémnej ľavice prikrylo svojou autoritou vedenie univerzity a fakulty, ktoré zhora aktivisticky cez plán rodovej rovnosti pretláča, aby bolo rodová dimenzia prítomná všade, vo výskume, v grantových žiadostiach doktorandov a mladých vedcov, rovnako sa majú po novom na univerzite povinne organizovať dni či týždne oslavy diverzity. Navyše sa učiteľom aj študentom odporúča, aby zanechali používanie generického maskulína a humpľovali spisovný jazyk používaním takých absurdných patvarov ako študentstvo, zamestnanectvo, organizátorstvo či hosťovstvo.
Na túto gender politiku univerzity má dohliadať Centrum rodových štúdií, ktoré vedú Zuzana Kiczková, Mariana Szapuová a Etela Farkašová – je len symptomatické, že všetky tri filozofky pôsobili pred Novembrom v rámci Filozofickej fakulty UK na katedre marxisticko-leninskej filozofie. V novej dobe vymenili proletariát za rod a dnes aj s podporou dekana Mariána Zouhara zastrešujú univerzitnú glajchšaltizáciu na nový spôsob.
Profesorka pedagogiky Mária Potočárová, ktorá musela pred dvomi rokmi napokon odísť z filozofickej fakulty, v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, ako vyzerá pošliapavanie akademických štandardov v praxi: ak sa držíte módnej agendy, máte v konkurze na voľné miesto pedagóga väčšiu šancu než kvalifikovanejší uchádzač, a to aj vtedy, ak si výberová komisia myslí niečo iné. Profesorka Potočárová hovorí aj o tom, ako si kolegyňa z katedry prisvojila jej grant ako hlavnej riešiteľky, a hoci aj etická rada univerzity konštatovala, že boli porušené osobnostné práva profesorky, nič sa neudialo.
Táto wokizácia našej najstaršej a najväčšej univerzity je vlastne závanom starých čias, menia sa len niektoré veci. Kým v roku 1989 išli študenti do osobného rizika, demonštrovali za koniec jednej dovtedy dominantnej ideológie a za skutočné akademické slobody, dnes hlučná menšina študentov usporadúva akcie, kde sa hlása smrť patriarchátu a kapitalizmu. Aj od zajtra sa na filozofickej fakulte koná pre zmenu celotýždňový „kvír festival“, ktorý financuje Európska únia.
V tejto súvislosti som si spomenul na rozhovor s významným slovenským profesorom ekonómie Ľubošom Pástorom, s ktorým sme sa zhovárali pred vyše rokom (Mám šťastie, že pôsobím na univerzite, ktorá ma chráni pred ideológiou). Pástor pôsobí na Chicagskej univerzite, kde má podľa vlastných slov šťastie, že táto univerzita dôsledne chráni slobodu myslenia a bádania a bráni svojich akademikov pred tlakom hlučnej menšiny. Samozrejme, americké a slovenské pomery sa ešte nedajú porovnávať, no atmosféra na filozofickej fakulte ukazuje, že jej ide najmä o posun v čase a radikalizácia sa zrýchľuje aj u nás.
Ľuboš Pástor mi povedal: „Wokizmus úžasne zjednodušuje pohľad na svet, pretože každého človeka definuje podľa troch základných charakteristík: či ste muž alebo žena, biely alebo čierny, akú máte sexuálnu orientáciu. Tak ako v marxizme, aj tu sú utláčatelia a utláčaní, a ak ste na strane utláčaných, vyhovuje vám to, lebo to zlepšuje vaše kariérne možnosti. Mnohí to hlásajú, lebo im to jednoducho vyhovuje.“
Pomery na UK by mali znepokojovať všetkých, pretože v skutočnosti nejde a nemalo by ísť o konzervatívno-liberálny spor. Aj ekonóm Pástor je umiernený až stredový človek, napokon, na zhubnosť novej doktríny, ktorú pretláčajú v akademickom aj mediálnom svete zmienené hlučné menšiny, upozorňujú aj mnohí liberáli.
Keby humanitné odbory a akademickú atmosféru na Univerzite Komenského naplno ovládli tieto hlúčiky aktivistov, bola by to pre Slovensko ďalšia vzdelávacia katastrofa.
V USA je síce vírus wokizmu nebezpečne rozšírený, ale sú tam stále viaceré ostrovy ako ten v Chicagu, ktoré mu odolávajú a chránia duch univerzity.
My sme však malý štát s úzkou elitou a už roky nás kvári problém, že mnohí šikovní študenti odchádzajú za väčšou kvalitou do Česka, pričom časť z nich sa už domov nevráti. Ak našu najstaršiu a najväčšiu univerzitu premení na svoj obraz jedna ideologická skupina plus karieristi, ktorí pred ňou radšej pokľaknú, než by jej aspoň trochu vzdorovali, všetky vysokoškolské reformy a snahy obrátiť neblahé trendy budú nanič.
V Postoji sa budeme tejto dôležitej téme naďalej venovať.
Smutné 35. výročie Sviečkovej manifestácie
Konzervatívni politici, ktorí sa hlásia k odkazu tajnej cirkvi, by mali spoločne čeliť hrozbe návratu Roberta Fica, ale aj rozmáhajúcemu sa progresivizmu v mediálno-kultúrnom establišmente, namiesto toho čelia sami sebe a malicherne sa obviňujú, kto urobil väčší podraz. V piatok a sobotu sa však naplno odhalilo, že hoci sa KDH aj KÚ verbálne tvárili, že im ide o dohodu na predvolebnej spolupráci, v skutočnosti sa vedenie oboch strán veľmi dohodnúť ani nechcelo.
Politika je vážna vec a táto nedohoda bude mať vážne dôsledky. KÚ sa rozhodla byť len prílepkom Igora Matoviča, ktorý po oddelení Hegera s Naďom padol na štyri percentá, KDH sa podobne ako pred štyrmi rokmi hlinovským paktom s PS vzďaľuje od parlamentu. Len na pripomenutie, pol roka pred poslednými voľbami malo KDH podľa Focusu 6,9 percenta (napokon to bolo vo voľbách 4,6), podľa dnešného Focusu má hnutie pol roka pred voľbami 5,8 percenta a namiesto nevyhnutného spájania sa opäť oddáva ilúzii, že tentokrát to zázrakom vyjde.
Vo vlastnej veci
Náš kolega Marek Vagovič bol s knihou Padreho klan nominovaný v Panta Rhei Awards 2022 – v kategórii Slovenský spisovateľ roka 2022. Do prvej päťky sa dostal aj vďaka tým z vás, ktorí ste si kúpili jeho knihu. Ak chcete Mareka podporiť v tejto ankete, môžete tak spraviť na tejto stránke do konca marca, pričom hlasovanie treba potvrdiť aj prostredníctvom e-mailu. Marekovi želáme úspech.
Rovnako držíme palce aj nášmu spolupracovníkovi Andrejovi Žiarovskému, ktorý sa rozhodol angažovať v politike. Andrej je od týchto dní expertom KDH pre oblasť energetiky a bezpečnosti. Súčasne sme sa s Andrejom dohodli, že pravidelné a divácky veľmi obľúbené videorozhovory, v ktorých Lukáš Krivošík s Andrejom rozoberajú aktuálnu situáciu na ukrajinskom fronte či zbraňové systémy, budú ďalej pokračovať s tým, že sa vyhnú témam slovenskej vnútornej politiky.
Rozhovor s Máriou Potočárovou o pomeroch na Filozofickej fakulte UK, kde sa vytrácajú akademické štandardy a kritické myslenie.
Plán rodovej rovnosti Univerzity Komenského predpokladá rodovú dimenziu vo všetkých kurzoch a výskume. Rod sa bude skúmať aj v grantových žiadostiach.
Rozhovor so známym ruským historikom Andrejom Zubovom o Putinových cieľoch a o tom, čo vojna urobila s ruskou spoločnosťou.
Armáda má ako náhradu za 13 stíhačiek MiG-29 dostať 12 nových amerických bojových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper. Čo z toho vyplýva?
Zatiaľ čo problém s lekármi možno rýchlo a pomerne ľahko vyriešiť, zázračný liek na nedostatok sestier nemáme.
Kto je luxemburský arcibiskup, ktorého si František vybral medzi najbližších poradcov a zveril mu svoju srdcovku – synodu?
