Zuzana Múčka a Fero Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predstavili v analýze Aký veľký bude problém s lekármi a sestrami v starnúcej krajine prvú komplexnú projekciu vývoja ich počtu na Slovensku. Analytici načrtli nielen trend vývoja počtu lekárov a sestier, ale aj to, o koľko viac si ich oproti súčasnému stavu vyžiada čoraz staršia a chorľavejšia krajina. Ich zistenia prinášajú pútavé závery.

Ako píšu analytici RRZ už v úvode, počet zdravotníkov je horúcou spoločenskou i politickou témou, ktorá bude čoskoro rezonovať ešte viac, hoci sa zatiaľ tomuto živelnému vývoju viac-menej prizeráme.

V skratke, dáta potvrdzujú, že so sestrami nás čaká oveľa väčší problém než s lekármi. Nedostatok sestier bude prudko viditeľný už o päť rokov. A ak nič nespravíme, do roku 2050 nám bude chýbať až o 12-tisíc sestier viac, než je to dnes. V prípade lekárov to až také dramatické nebude, pôjde „len“ o tisícku. Tým však analytici nenaznačujú, že aktuálny počet zdravotníkov na pacienta je ideálny. Nie je.

Počet lekárov sa dá však riešiť pomerne jednoducho. Ak sa každoročne navýši počet prijatých uchádzačov na slovenských lekárskych fakultách na úkor zahraničných už len o 40 ročne, v dlhodobejšom horizonte to bude stačiť na zvýšenie počtu lekárov na takú úroveň, aby zdravotníctvo starnúceho Slovenska dokázalo aspoň zachovať dnešný pomer lekár – pacient. To však zďaleka neplatí o sestrách.

Podľa analytikov by na pokrytie dopytu po sestrách bolo treba každoročne prijať na stredné zdravotnícke školy aspoň o 1000 študentov viac, čo však pre nedostatočný záujem a ani kapacity škôl nie je vôbec reálne. 

Vyriešiť krízové poddimenzovanie slovenského ošetrovateľstva je tak oveľa komplikovanejšie a bude si nevyhnutne vyžadovať nielen výraznejšie navýšenie ich platov. Túto fázu sme už prešvihli.

Na návrate lekárov zo zahraničia téma nestojí

Zastavme sa najskôr pri lekároch. Zástupcovia Lekárskeho odborového združenia dlhodobo verejne hovoria, že kým sa nezlepšia podmienky lekárov na Slovensku, naši lekári zo zahraničia sa tak skoro vracať domov nebudú. Jasne to zaznievalo aj v čase výpovedí lekárov koncom roka 2022.

Po dohode s vládou šéf odborárov Peter Visolajský vyzval všetkých slovenských lekárov aj študentov medicíny v zahraničí, aby sa vrátili pracovať späť domov. „Radi vás privítame ako nových kolegov, spravili sme všetko pre to, aby sme pre vás vytvorili lepšie podmienky,“ povedal s vierou a dodal, že urobil maximum pre zažehnanie personálnej krízy v zdravotníctve.

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Foto: TASR/Dano Veselský

Najprv čísla. Zistenia analytikov ukazujú, že počet lekárov v zdravotníctve za posledných 15 rokov stúpol z približne 18-tisíc na dnešných 20-tisíc. A za hranicami pôsobí ďalších okolo štyritisíc lekárov, ktorí vyštudovali na Slovensku. V Česku je ich cez 2200, v Nemecku takmer 1200, v Rakúsku 300 a vo Veľkej Británii okolo 100.

Autori analýzy však na základe údajov zahraničných lekárskych komôr tvrdia, že časy, keď slovenskí lekári húfne odchádzali do zahraničia, sú preč. Vidno to aj na vekovej štruktúre lekárov a poklesu tiež nahráva napríklad nezáujem o štúdium nemeckého jazyka. Dáta dokonca ukazujú mierny pokles slovenských lekárov napríklad v Nemecku. Tento trend nastal už pred akciou odborového združenia.

Počet lekárov postupne rastie a ich odliv do zahraničia sa výrazne znížil už pred niekoľkými rokmi.

Zuzana a Fero Múčkovci z rozpočtovej rady tak otvorene vyvracajú tvrdenia lekárskych odborárov, ktorí stále hovoria o pokračovaní exodu zdravotníkov za lepšími ponukami do cudziny. Navyše sú skeptickí, či aktuálne výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov prinesie svoje ovocie vo forme ich masívneho návratu a v závere budú tak benefitom pre pacienta.

Poukazujú pritom aj na prieskum z roku 2018, v ktorom slovenským lekárom pracujúcim v Česku viac ako tunajšie platy prekážala nekompetentnosť primárov či prednostov slovenských oddelení, vybavenie nemocníc, korupcia či zlé podmienky pre ich vzdelávanie.

Riešenie je rýchle aj pomerne lacné, len treba prehovoriť dekanov

Existuje oveľa rýchlejšie riešenie problému nedostatku lekárov než čakanie na ich návrat zo zahraničia. Ako už bolo spomenuté, stačí zvýšiť pomer slovenských študentov lekárskych fakúlt na úkor zahraničných, ktorých z roka na rok stúpa, čo žiadali od vlády aj lekárski odborári.

Analytici upozorňujú, že Slovensko je v tomto smere podľa dát OECD medzi top skokanmi dekády a za posledných 12 rokov sme to spomedzi krajín EÚ dotiahli takmer na špičku. No hoci chrlíme absolventov lekárskych fakúlt, počet slovenských medikov sa takmer nezvyšuje. Namiesto pomoci vlastnému kolabujúcemu zdravotnému systému vyrábame lekárov pre zahraničie. Dnes je to už vyše 300 lekárov ročne.

„Nie je zrejmé, prečo by slovenské verejné vzdelávacie inštitúcie mali čoraz viac slúžiť pre potreby zahraničných trhov a čoraz menej zohľadňujú potrebu domáceho dopytu, pokiaľ nie sú splnené potreby verejného záujmu,“ zamýšľajú sa Múčkovci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dôvodom sú práve zahraniční študenti v anglickom jazyku, ktorí tvoria už viac ako 40-percentný podiel všetkých absolventov. A v najbližšom akademickom roku 2023/24 to podľa plánov fakúlt má byť už blízko k polovici. Aktuálny stav je podľa autorov štúdie v rozpore s verejným záujmom a na úkor potrieb slovenského zdravotníctva.

Len na porovnanie, v Česku je študentov v anglickom jazyku z celkového počtu len 25 percent a v Nemecku štúdium pre samoplatcov v angličtine ani nie je možné. Nehovoriac o tom, že kým slovenský uchádzač o štúdium musí získať na prijatie z 800-bodového testu okolo 700, zahraničnému stačí aj 300.

Argument, že zvýšením počtu prijatých slovenských študentov by sa výrazne znížila ich kvalita či aj rating školy, ako často tvrdia vedenia lekárskych fakúlt, žiadajú tak analytici lepšie podložiť, pretože zo štatistík to podľa nich vôbec nevyplýva. Naopak, tvrdia, že v rezerve je dostatok talentovaných mladých ľudí hodných štúdia medicíny.

Netreba hneď 500, stačilo by aj 40

V tomto smere treba pripomenúť iniciatívu exministra financií Igora Matoviča, ktorý minulý rok prišiel s plánom zvýšiť počet slovenských medikov na lekárskych fakultách o 500 ročne, a to už od nasledujúceho akademického roka. Deklaroval, že jeho rezort na tento zámer uvoľní milióny eur, aby sa tak univerzitám vykompenzovali straty z príjmov za zahraničných medikov. 

Kým bývalý dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského vtedy tvrdil, že bez nových sestier v nemocniciach dokážu prijať nanajvýš o 50 študentov viac, dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Andrea Čalkovská prehlásila, že skokové navýšenie medikov nedostatok lekárov určite nevyrieši.

„Kompetentní by sa mali zaoberať predovšetkým tým, ako zatraktívniť podmienky a čerstvých absolventov lekárskych fakúlt na Slovensku udržať,“ uviedla v ankete denníka Postoj, čo však závery štúdie analytikov jasne rozporujú.

Čítajte tiež

Odborníci o zvýšení počtu medikov Matovičova idea nie je zlá, no nesmie byť izolovaná a nezabúdajme na sestry

Lukáš Kekelák

V ankete odpovedajú Peter Stachura, Tomáš Szalay, Peter Visolajský, Martin Smatana, Dušan Zachar, Miloš Jeseňák a dekani lekárskych fakúlt.

Rozpočtová rada pritom ukazuje, že netreba prikročiť ani k podobne radikálnemu navýšeniu počtu študentov medicíny. Za nevyhnutné pokladajú zvýšiť počet prijatých na lekárske fakulty z dnešných 700 na približne 900 slovenských študentov, a to nie hneď, ale v priebehu piatich rokov.

Ročne by išlo len o 40 prijatých úspešných maturantov na slovenské programy viac, a to na úkor zahraničných študentov. Pri nich by museli fakulty pristúpiť k redukcii o 10 percent. Štát by to stálo na dofinancovaní fakúlt len niekoľko miliónov eur. A pritom by stále produkovali vyše 30 percent absolventov len pre zahraničie, keďže na Slovensku ich zostáva po škole pracovať len mizivé percento.

Problémom Slovenska sú sestry a len zvyšovať počet absolventov nestačí

Ešte vypuklejšia bude však v blízkej budúcnosti situácia so sestrami. Tých je v systéme málo už teraz a niektoré zariadenia musia pre ich nedostatok pristupovať k obmedzovaniu operácií či iných výkonov. Ak sa nezmení súčasný trend, podľa štúdie bude o niekoľko rokov situácia ešte horšia.

Do dôchodkového veku totiž odídu silné ročníky, čo už v roku 2029 spôsobí veľký prepad počtu zdravotných sestier v systéme. Sestry zvyknú odchádzať do penzie hneď v čase dovŕšenia dôchodkového veku. To o lekároch neplatí a tí zvyknú, naopak, presluhovať. Obzvlášť dramaticky by sa mal tento trend ukázať po roku 2035.

Na to, aby sme dokázali zachovať súčasný pomer sestier k lekárom, bude podľa projekcie analytikov o 20 rokov chýbať sedemtisíc sestier a na to, aby sme zachovali aspoň rovnaký pomer sestier na množstvo chorých pacientov ako dnes, ešte ďalšie dve tisícky navyše.

Teda aby sa zachoval aspoň dnešný pomer sestra – pacient, ktorý však zďaleka nie je vyhovujúci, bude potrebných minimálne deväťtisíc sestier. Na zlepšenie kvality zdravotníctva však ešte viac.

Na riešenie problému chýbajúcich sestier neexistuje podobne jasný kľúč ako pri lekároch. O štúdium sesterských odborov je totiž omnoho nižší záujem a nedá sa teda vyriešiť rozšírením kapacít stredných odborných škôl, prípadne vysokoškolských odborov. Vyhnúť sa nedostatku sestier, ktorý predpovedá projekcia, znamená zvyšovať postupne počet absolventov sesterských odborov z dnešných približne tisíc ročne na takmer dvojnásobok, čo nie je rýchlo realizovateľné.

Aj podľa údajov štúdie eviduje 16 z 32 stredných zdravotníckych škôl na Slovensku menej prihlášok na preferované štúdium, ako ponúka miest. Až dve tretiny škôl môžu prijať všetkých uchádzačov bez toho, aby vôbec robili nejakú selekciu.

Dôvodom na nádej by mohol byť fakt, že množstvo študentov týchto odborov nakoniec pracuje v inej oblasti. Podľa konzervatívneho odhadu autorov štúdie sa do zdravotníctva trvalejšie nezapojí až polovica absolventov, čo je alarmujúce číslo. Dve tretiny z tejto skupiny do systému vôbec nenastúpia a zvyšná tretina z neho odíde do desiatich rokov od nástupu.

Množstvo sestier totiž pracuje aj v oblasti dlhodobej starostlivosti či v opatrovateľských službách, iné odchádzajú do zahraničia.

Kľúčovým predpokladom na zlepšenie perspektívy sestier v slovenskom zdravotníctve je podľa analytikov zvýšenie ich platov, hoci tomu sa vo všeobecnosti venuje výrazne nižšia pozornosť ako v prípade lekárov.

I keď vláda spolu s lekármi zvýšila platy a zaviedla odmeňovanie za počet odpracovaných rokov aj sestrám, čo žiadali aj odborári, zďaleka pri sestrách nedošlo k dorovnaniu na výšku českých platov tak, ako v prípade lekárov, hoci je ich nedostatok väčším problémom. Ďalšie nevyhnutné navýšenie miezd sestier o tretinu by štátnu pokladnicu stálo približne 150 miliónov eur ročne. No ani to už nebude stačiť.

Treba zaviesť aj systémové zmeny, ktoré by spravili povolanie zdravotnej sestry atraktívnejším. Zuzana a Fero Múčkovci upozorňujú, že práve touto cestou sa vybrali aj iné krajiny, ktoré sa boria s ich nedostatkom. Cestou môže byť aj zvýšenie flexibility pracovného času, väčšie možnosti zosúladiť prácu s rodinným životom, ale aj presúvať sestrám viac kompetencií.

Bez vyššej efektivity to nepôjde

Len vyššie platy či viac absolventov medicíny a ošetrovateľstva však systém nezachránia. Autori štúdie pripomínajú, že bez väčšej efektivity slovenského zdravotníctva nedôjde k potrebným zmenám.

„Na príklade celého radu krajín možno vidieť, ako dokonca aj pri nižšom počte lekárov a výrazne nižšom počte zdravotných úkonov možno dosahovať oveľa lepšie výsledky,“ píšu v štúdii.

Slovensko má dnes najvyšší počet návštev pacienta u lekára v celej Únii, čo sa nedá vysvetliť len chorobnosťou, ale aj súčasným nastavením systému.

Foto: TASR/František Iván

Analytici menujú v porovnaní so zahraničím zbytočné byrokratické požiadavky, nevhodné rozdelenie kompetencií medzi všeobecnými lekármi a špecialistami, problém s organizáciou práce či v manažmente pacienta, nedelegovanie administratívy na nezdravotnícky personál aj duplicitné vyšetrenia. Nehovoriac o väčšom zapojení umelej inteligencie do lekárskej práce.

Zmeny v týchto smeroch by podľa nich vytvorili priestor na znižovanie dopytu po lekárskych úkonoch.

Lekári by tiež ošetrili viac pacientov vtedy, keby mali v ambulanciách dve sestry, čo však býva pri celoslovenskom nedostatku sestier často problém. No napríklad práve vďaka nim dokáže záhorská pediatrička Eva Sláviková zvládať až 2800 detských pacientov. Prínosom pre celý systém by tiež bolo delegovanie väčších kompetencií nielen na sestry, ale aj na farmaceutov v lekárňach.

Závery analytikov sú jasné a v niektorých smeroch vôbec nie nákladné. Už len ministra zdravotníctva či premiéra, ktorí sa ich chopia a pretavia do praxe. A možno niet lepšej situácie, keď je predseda vlády zároveň poverený aj riadením rezortu zdravotníctva.