Plán rodovej rovnosti UK Rodovo citlivé majú byť všetky predmety, oslavy diverzity budú raz ročne

Tento plán univerzita schválila koncom roka 2021 a implementovať ho začala začiatkom ďalšieho roka. Na prípravu a realizáciu plánu rodovej rovnosti škola získala od Európskej komisie v rámci projektu Equal4Europe a programu Horizont 2020 peňažné prostriedky vo výške 237-tisíc eur.

Plán rodovej rovnosti bol na škole prijatý vnútorným predpisom – smernicou rektora Mareka Števčeka. V ňom sa konštatuje, že univerzita si určila záväzné opatrenia na podporu rodovej rovnosti, ktoré sú rozdelené do piatich oblastí intervencie.

Gender a UK

V týchto oblastiach ide o zosúladenie práce a rodiny, o rodovú rovnováhu v riadení a rozhodovaní, o rodovú rovnosť v oblasti náboru zamestnancov a v kariérnom rozvoji, o integráciu rodovej dimenzie do obsahu výskumu a vyučovania, ako aj o opatrenia proti rodovo podmienenému násiliu a sexuálnemu obťažovaniu.

Smernica je stručná, o rodovej rovnosti sa v nej inak nedozvieme prakticky nič ani tento pojem smernica nijako nedefinuje. Prílohou smernice je samotný Plán rodovej rovnosti pre Univerzitu Komenského 2022 – 2024. Ide o graficky kvalitne spravenú, no relatívne stručnú brožúrku s fotografiami, grafmi a tabuľkami.

V tomto dokumente už nájdeme aj definíciu rodovej rovnosti: „Rovnosť medzi ľuďmi vrátane rovnosti medzi ženami a mužmi, t. j. rodovú rovnosť, možno považovať za jeden zo základných predpokladov naplnenia idey či princípu spravodlivosti.“

Kritizuje sa tu takzvaný fenomén deravého potrubia, čiže postupný úbytok žien na ceste k vyšším akademickým hodnostiam a funkciám, ktorý je ilustrovaný grafom označeným ako nožnicový efekt. Inými slovami, na nižších stupňoch akademickej kariéry na UK je prevaha žien, na pozícii odborných asistentov je pomer viac-menej vyvážený, no v prípade docentov a profesorov je prevaha mužov.

Štrukturálna a kultúrna zmena

Keďže tento stav je vnímaný ako nevyhovujúci, plán na viacerých miestach konštatuje, že „individuálna podpora žien nie je dostačujúca“, preto treba zmeniť „inštitúcie a systém, v ktorom vedecké poznanie funguje“ – tento zámer sa označuje ako štrukturálna a kultúrna zmena.

Tou sa rozumie napríklad zvyšovanie citlivosti na rodovú rovnosť a nerovnosť, rozvíjanie poznania o rodových otázkach, eliminácia stereotypov a predsudkov, presadzovanie hodnoty rovnosti a inkluzívnosti a napokon vytváranie podporujúceho pracovného prostredia.

Napriek tomu, že päť oblastí intervencie, ktoré sú pomenované aj v smernici rektora, má podľa plánu odporúčací charakter, Európska komisia vyžaduje splnenie štyroch podmienok: zverejnenie plánu na webovej stránke, zabezpečenie zdrojov na jeho implementáciu, zber rodovo členených dát o zamestnancoch a študentoch – a napokon „tréningy zamerané na zvýšenie povedomia o rodovej rovnosti a nevedomých rodových predpojatostiach“.

O tréningoch a workshopoch zameraných na posilňovanie povedomia o „význame rodu ako dôležitej výskumnej kategórii“ sa píše aj v časti o integrácii rodovej dimenzie do výskumu a vzdelávania. Vzniknúť má tiež online platforma s informačnými zdrojmi a materiálmi, ako aj univerzitná sieť výskumníkov venujúcich sa rodovo orientovanému výskumu. Budúci vedci majú byť oboznámení s rodovou dimenziou prostredníctvom samostatných kurzov.

Plán sa venuje aj téme sexuálneho obťažovania. Argumentuje výskumom Inštitútu pre výskum práce a rodiny, na ktorom sa zúčastnilo 1 621 študentov z 33 slovenských fakúlt, pričom 76 percent zúčastnených malo skúsenosti s „rodovo motivovaným obťažovaním“. Jeho vzorka však podľa všetkého nebola reprezentatívna, teda dotazníky zjavne – a pochopiteľne – vypĺňali najmä tí, ktorí s obťažovaním niekedy mali skúsenosť, a nie tí, ktorí ju nemali.

Aj na základe výsledkov tohto výskumu hovorí plán o potrebe vypracovania jasnej a záväznej politiky prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania. Hneď v ďalšej vete sa uvádza: „K podpore kultúry tolerancie, otvorenosti a rovnosti príležitostí má prispieť používanie rodovo vyváženého jazyka v oficiálnej komunikácii univerzity, organizácia popularizačných aktivít zameraných na zviditeľňovanie žien-vedkýň a posilnenie angažovanosti akademickej obce v oblasti rodovej rovnosti a diverzity.“

Keďže však, ako konštatuje aj samotný plán, je UK značne decentralizovaným systémom riadenia, jednotlivé plány rodovej rovnosti musia prijať aj fakulty, ktorých má škola trinásť. Jedným z cieľov plánu je preto vytvorenie siete podporných bodov, ktoré majú napomáhať pri tvorbe týchto fakultných plánov.

Centrum rodových štúdií v hlavnej role

Takmer do všetkých cieľov je nejakým spôsobom zapojené Centrum rodových štúdií filozofickej fakulty, pritom najvýraznejšie to platí v prípade cieľa číslo 3, teda „podporovanie integrácie rodovej dimenzie vo výskume a vzdelávaní naprieč disciplínami a odbormi“.

Toto centrum má realizovať už spomínané tréningy na zapojenie rodovej perspektívy do výskumu, ktoré majú absolvovať akademickí pracovníci zatiaľ raz ročne. Okrem toho však majú absolvovať aj workshop o „integrácii rodovej perspektívy do tvorby študijného programu a do kurikúl jednotlivých kurzov, ako aj do procesu výučby“.

Nezabudlo sa, samozrejme, na granty. Otázka rodovej dimenzie výskumu má byť po novom povinnou súčasťou žiadostí o grant pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov.

Ukážka Plánu rodovej rovnosti UK

Viaceré pozoruhodné opatrenia sa nachádzajú v cieli číslo 4, kde sa píše o „rozvíjaní nediskriminujúcej organizačnej kultúry a otvoreného a bezpečného pracovného prostredia podporujúceho rodovú rovnosť“. Okrem opatrení zameraných na prevenciu a riešenia sexuálneho obťažovania tu nájdeme aj opatrenia na zavádzanie „rodovo vyváženého jazyka“.

Prvým jeho krokom má byť „monitoring oficiálnej komunikácie univerzity z rodovej perspektívy“, nasledovať majú školenia raz ročne pre zamestnancov. Univerzita sa netají tým, že preferuje, aby na tomto monitoringu participovali najmä ženy. „Ste študentka, vyučujúci alebo zamestnankyňa UK a máte záujem participovať na ďalšom kole monitoringu, ktoré sa uskutoční v prvej polovici tohto roka? Prosím, kontaktujte koordinátorku monitoringu Miroslavu Mišičkovú,“ uvádza sa na stránke školy.

Oslavy diverzity raz ročne

Na univerzite sa tiež majú raz ročne organizovať „dni alebo týždne diverzity zamerané na zvýšenie informovanosti o problematike rodovej rovnosti a diverzity, boj s rodovými predsudkami, homofóbiou a posilnenie angažovanosti akademickej obce v oblasti rodovej rovnosti a diverzity“.

Do týchto dní alebo týždňov diverzity majú byť zapojené aj študentské iniciatívy. Denník Postoj sa nedávno na podobnom podujatí, ktoré organizovala študentská iniciatíva, bol pozrieť, takže nie je ťažké predstaviť si, ako asi podobné oslavy diverzity budú vyzerať.

Čítajte tiež

Radikálna ľavica na akademickej pôde Fakulta UK sa stáva nástrojom extrémneho politického prúdu, dekan problém nevidí

Jakub Lipták

Študentov inštruujú, ako inkluzívne písať, učia ich nahlasovať komplimenty a pozývajú ich demonštrovať za radikálne ľavicové idey.

Komiksová príručka o rodovej citlivosti

Za pozornosť stoja tri príručky, ktoré boli dosiaľ v rámci plánu rodovej rovnosti vytvorené. Jedna sa volá Rodová (ne)citlivosť vo vysokoškolskom vzdelávaní a má podobu komiksu, v ktorom je každá dvojstránka rozdelená na časť „včera“, kde sú uvedené údajné chyby, a časť „zajtra“, kde je uvedené, ako to má byť správne.

Na prvej dvojstránke napríklad vidíme v časti „včera“ vzorový text, ktorý je písaný síce spisovnou slovenčinou, ale nie takzvaným rodovo citlivým jazykom. Je tu uvedené: „Študenti sa prostredníctvom participácie na rolových hrách naučia, ako riadiť zamestnancov, ako sa stať úspešným riaditeľom spoločnosti a omnoho viac.“

Pri tomto texte je nakreslený otrávene sa tváriaci študent, ktorý má pri tvári komiksovú bublinu, v ktorej sa nachádza obrázok hovna.

Na opačnej strane v časti „zajtra“ je daný text napísaný podľa požiadaviek rodovej inkluzívnosti. Tento je obklopený usmiatymi tvárami študentov a smajlíkmi.

Ukážka príručky Rodová (ne)citlivosť vo vysokoškolskom vzdelávaní

Ďalej v príručke medzi negatívnymi príkladmi možno nájsť aj oslovenie študenta slovami „Nech sa páči, pán Varsík“. Správne to má byť takto: „Áno, Alex?“

Kritizované je aj klasické usporiadanie triedy v radoch, pričom znázornené ako správne je sedenie v kruhu.

Príručka ako praktiku včerajška uvádza aj kladenie otázok celej skupine študentov. To, ako sa tu píše, môže podporovať rodovú nevyváženosť, pretože „zvýhodňuje predovšetkým sebavedomé osoby so sklonom k sebapresadzovaniu, čo sú črty kultúrne späté s mužskosťou“.

Správne by učiteľ mal podľa príručky postupovať tak, že dá študentom minútu na premyslenie, tí sa potom majú spojiť do párov a po prediskutovaní má jedna osoba z páru (nie však tá, ktorú si študenti sami zvolia, ale napríklad vo všetkých pároch osoba, ktorá sedí vľavo) odprezentovať výsledky diskusie pred ostatnými.

Hoci na tomto mieste príručka konštatuje, že sebavedomie a sklony k sebapresadzovaniu sú kultúrne späté s mužskosťou – čo by sa dalo označiť za rodový stereotyp –, iba o stránku skôr kritizuje, keď žene niekto povie napríklad to, že je „na ženu veľmi sebavedomá“. Toto je podľa príručky rodovým stereotypom a je potrebné to na vyučovaní identifikovať a reflektovať.

Autorom tejto príručky je Andrea Fábiková, ktorá bola aj súčasťou pracovnej skupiny, ktorá pripravila Plán rodovej rovnosti UK, ale je aj dôvernou osobou, ktorej majú študenti nahlasovať prípady sexuálneho obťažovania na škole.

Príručky o správnom a nesprávnom jazyku

Ďalšie dve príručky 25 tipov na používanie inkluzívneho a rešpektujúceho jazyka vo výučbe a 20 tipov na tvorbu vyváženého obsahu sú si veľmi podobné a nemajú uvedeného autora. Týkajú sa toho, ako sa nemá hovoriť a ako hovoriť, naopak, treba.

Podľa hneď prvého tipu je vhodné pri predstavení sa uviesť aj zámená, ktoré preferujeme pri oslovovaní, pričom tieto by sme mali doplniť aj do mailového podpisu. Študentom má učiteľ takisto už počas úvodnej hodiny odporučiť používanie rešpektujúcej a vyváženej komunikácie počas kurzu a aj uviesť príklady, čo to znamená. A ak niekto používa nevhodný jazyk, treba sa voči tomu vymedziť a pomenovať, prečo je problematický.

Ukážka príručky 25 tipov na používanie inkluzívneho a rešpektujúceho jazyka vo výučbe

Príručka radí, ktoré slová by sa nemali používať pri vyjadrovaní sa o homosexuáloch – takým má byť aj slovo homosexuál. Správne je iba slovo „gej“. Pri súhrnnom označovaní homosexuálov i transsexuálov vraj treba hovoriť o „queer“ alebo „kvír“ osobách.

Ďalej sa nemá používať slovo slečna alebo výrazy s násilnými konotáciami (príklad: znásilňovať pojmy). Kritizované je pričasté používanie generického maskulína, ktorému sa treba vyhýbať buď zdvojovaním (študenti a študentky), striedaním mužského a ženského rodu, ale aj skupinovými označeniami ako „zamestnanectvo“, „pedagogický personál“ a podobne.

Čítajte tiež

Progresívny tlak na jazyk Prečo takzvaný rodovo citlivý jazyk škodí slovenčine

Jakub Lipták

Feminizácia slovenčinu v skutočnosti ochudobňuje a vedie k absurdnostiam.

Nevhodné sú už dokonca aj slovné spojenia ako „obeť násilia“ či „postihnutý človek“ – ide vraj o viktimizujúce výrazy a treba miesto nich hovoriť „človek, ktorý zažil násilie“ či „osoba so zdravotným znevýhodnením“.

Kritizované sú tiež irónia, sarkazmus či zdrobneniny, keďže údajne ide o znevažujúci jazyk, či „mansplaining“, teda „situácia, keď muž žene niečo blahosklonne a siahodlho vysvetľuje na základe predpokladu, že niečo nevie len preto, lebo je žena“.

Pochybný dokument o „bezrode“ medzi odporúčanými

Za špeciálnu zmienku stojí jeden text, ktorý obe vyššie spomenuté príručky uvádzajú ako odporúčanú literatúru. Ide o PDF dokument s názvom Agender – Bezrod s podnázvom Potreba a aplikácia neutrálneho gramatického rodu v slovenskom jazyku.

Dokument navrhuje pre slovenčinu nový neutrálny rod s názvom „bezrod“, ktorý sa má používať pre nebinárne osoby, teda ľudí, ktorí sa nepovažujú ani za mužov, ani za ženy. Navrhuje tiež celkom nové zámená a prípony pri ohýbaní slov, ale aj nové tvary prídavných a podstatných mien.

Neutrálne zámená, ktoré dokument zavádza, sú „en“ (osobné zámeno), „te“ (ukazovacie zámeno) a privlastňovacie zámená „jena“ a „tena“. Prídavné mená sa v tomto novom rode majú skloňovať s celkom novými príponami (napríklad v lokáli, teda šiestom páde, vzory pekný, cudzí a páví dostávajú tvar: o peknem, o cudzem, o páviem).

Ukážka odporúčaného dokumentu Agender – Bezrod

V prípade podstatných mien tento návrh uvádza pre profesie prípony -stvo, respektíve -ctvo. Teda slovo učiteľ v neutrálnom rode je „učiteľstvo“, predseda je zase „predsedníctvo“. Tieto slová pritom neoznačujú skupinu ľudí, ale jedného človeka. Dokument uvádza príklad celej vety v neutrálnom rode: „Bolo som za učiteľstvom a te sa ma zastalo“, čo po slovensky v mužskom rode znie: „Bol som za učiteľom a ten sa ma zastal.“

Na poslednej strane dokumentu môžeme nájsť ako príklad celú krátku poviedku napísanú v tejto gramatike. Na ukážku aspoň dve vety z tejto poviedky: „Predstava, že by en mali oslovovať on, alebo ona, či dokonca ono, en odpudzovala. Takéto zastaralé [sic] zámená nedokážu vyjadriť jena skutočnú podstatu – jena ja.“

Dokument neuvádza ani jeden zdroj alebo akúkoľvek literatúru a ako jeho autor je uvedená prezývka „Sely“. Krátke hľadanie na internete ukazuje, že skutočným menom autora je Jakub Séleš. Podľa všetkého tento človek navyše nemá akékoľvek formálne vzdelanie v oblasti jazykovedy.

Celý návrh pôsobí ako niečia voľnočasová zábavka bez akejkoľvek odbornej hodnoty – v samotnom dokumente sa dokonca uvádza upozornenie, že nejde o odbornú prácu –, preto je prekvapivé, že oficiálne príručky Univerzity Komenského o rodovej rovnosti niečo takéto prezentujú ako odporúčanú literatúru.

Naozaj iba odporúčania?

Univerzita sa pri všetkých týchto jazykových aj didaktických inštrukciách kryje tým, že ide len o tipy, odporúčania, že je to celé dobrovoľné (samozrejme, okrem rodových školení a tréningov pre zamestnancov) a že v žiadnom prípade nikto do ničoho nie je nútený.

To je však tak trochu zavádzanie. Treba si uvedomiť, že aj tipy a odporúčania sú formou nepriameho nátlaku, o to viac, keď sú predkladané z pozície autority – v prípade študentov – alebo moci – v prípade zamestnancov.

Inými slovami, nie každý v podriadenej pozícii, najmä keď ide o študenta, pre ktorého je študijný prospech na škole vyslovene kľúčový, má odvahu a povahové predpoklady na to, aby si z takýchto rád nerobil ťažkú hlavu a vyjadroval sa navzdory nim podľa svojho vlastného úsudku či dokonca podľa pravidiel spisovného jazyka.

Nátlak je pochopiteľne výrazne väčší, keď učiteľ hneď na prvej hodine, ako to navrhujú príručky, verejne pred študentmi deklaruje, aký spôsob vyjadrovania preferuje a aký nie. Je naivné myslieť si, že takýto učiteľ nebude potom medzi študentmi rozlišovať podľa toho, či sa „odporúčaní“ držia alebo nie. A že to nijako nezohľadní pri hodnotení, ktoré je často veľmi subjektívne.