Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
26. november 2021

Lockdown a školy

Bolo správne, že Gröhling nechal žiakov v školách? Experti sa v tom nezhodujú

Minister školstva tvrdí, že zatvorené školy pandémiu nevyriešia. Neočkovaní učitelia sa budú musieť testovať, o povinnosti pre deti sa uvažuje.

Bolo správne, že Gröhling nechal žiakov v školách? Experti sa v tom nezhodujú

Minister školstva Branislav Gröhling. Foto – TASR

V druhej vlne pandémie čelil minister školstva Branislav Gröhling kritike, že je pri otváraní škôl príliš trpezlivý a na návrat žiakov do lavíc netlačí zo svojej pozície dostatočne tvrdo. Približne v tomto čase pred rokom sa jeho strane SaS vyčítalo, že bojuje viac za otvorené reštaurácie než otvorené školy.

Slovensko patrilo počas druhej vlny ku krajinám s najdlhšie zatvorenými školami, najmä pre staršie deti na druhom stupni a stredoškolákov.

Teraz zaznieva na adresu Gröhlinga od časti verejnosti opačná výhrada – školy necháva napriek odporúčaniu konzília odborníkov otvorené.

„Ak by sme dnes zavreli školy, nikto by ich už do konca decembra neotvoril,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie, ktoré padlo v stredu podvečer na rokovaní vlády o lockdowne. Predchádzala mu tvrdá debata a v hre bola údajne aj stabilita vládnej koalície.

Namiesto plošného zatvorenia chce Gröhling prijať iné opatrenia, ktoré umožnia školy udržať v chode čo najdlhšie. Vianočné prázdniny by sa mali začať o niekoľko dní skôr (18. decembra). Dovtedy sa budú musieť učitelia, ktorí nie sú zaočkovaní alebo neprekonali covid v posledných 180 dňoch, povinne testovať raz za týždeň. Uvažuje sa aj o povinnom testovaní žiakov. Tí musia už od štvrtka opäť povinne nosiť rúška.

Zavedie sa tiež možno pravidlo, že trieda pôjde do karantény už vtedy, ak bude mať niektoré z detí pozitívny samotest. V súčasnosti platí, že sa čaká na potvrdenie PCR testom.

Školy by mali v nasledujúcich týždňoch zabezpečiť, aby sa triedy medzi sebou nemiešali a v jedálňach sa stravovali oddelene. Internáty budú fungovať v režime OTP. Okrem toho sa zrušia všetky mimoškolské aktivity a umelecké či jazykové školy prejdú na dištančnú výučbu. Minister takisto zvažuje, aby mali rodičia, ktorí sa obávajú nákazy, možnosť nechať dieťa doma. Zo školy by len dostávalo úlohy a bolo by ospravedlnené.

„Aj keď by som mal iba týždeň udržať deti v školách dlhšie, bude to pre nich výhodou,“ vraví Gröhling.

Čo sa zmení pre školy:

  • neočkovaní a neprekonaní učitelia sa budú musieť testovať;
  • uvažuje sa aj o povinnom testovaní žiakov;
  • rušia sa mimoškolské aktivity, ZUŠ-ky či jazykové školy učia dištančne;
  • špeciálne školy a poradne pre deti ostávajú otvorené;
  • internáty v režime OTP;
  • zákaz miešania detí medzi triedami, aj v jedálňach;
  • uvažuje sa o možnosti nechať dieťa doma, ak sa rodičia boja nákazy;
  • trieda by mohla ísť do karantény už po pozitívnom samoteste;
  • vianočné prázdniny by sa mali začať už 18. decembra.

Spor na vláde

Koaliční lídri sa na sprísnení opatrení dohodli už v utorok, v stredu sa už mali len doťahovať detaily a hlasovať. Do toho však prišiel návrh konzília odborníkov, ktorí žiadali na minimálne týždeň zatvoriť školy s výnimkou materských škôl a prvého stupňa základných škôl.

„S koaličnými partnermi sme sa rozprávali na koaličnej rade v pondelok, kde sa všetko dohodlo a bolo to v poriadku. Potom prišiel ďalší návrh konzília a tam boli aj školy. To bol jediný problém, ktorý sa riešil. Všetko ostatné bolo vydiskutované,“ povedal v rozhovore pre Denník N minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Branislav Gröhling vo štvrtok v TA3 povedal, že sa o požiadavke konzília odborníkov dozvedel asi päť minút pred rokovaním vlády. „Začal som okamžite argumentovať faktmi, lebo celoplošné zatvorenie pre mňa nedáva absolútne zmysel,“ vysvetľuje. Už počas rokovania zverejnil na facebooku status, v ktorom písal, že deti by nemali doplácať na nezodpovednosť dospelých, ktorí sa nedali zaočkovať.

Zvyšok vlády, vrátane ministra zdravotníctva, návrh konzília podporoval. Spor o školy natiahol rokovanie o niekoľko hodín. Mimoriadne sa naň musel dostaviť aj predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár, pretože zasadla koaličná rada.

Na jej rokovaní si pri otázke škôl uplatnila strana SaS právo veta, čím dosiahla, že napriek nesúhlasu väčšiny členov vlády sa školy nechajú otvorené. „Bolo povedané, že ak ich prehlasujeme, budú to považovať za hrubé porušenie koaličnej zmluvy a prijmú adekvátne opatrenia. To znamená odstúpenie od koaličnej zmluvy,“ prezradil pre Markízu minister obrany Jaroslav Naď z OĽaNO.

Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš povedal, že v prípade, že by sa počas lockdownu uzavreli školy, strana SaS by odišla z vládnej koalície a hrozil by pád vlády.

Gröhling tieto vyjadrenia označil za šumy a odmietol, že by SaS dávala takúto podmienku. „Nič také z mojich úst nevyšlo,“ povedal s tým, že niečo také nechcel ani líder strany Richard Sulík.

Predseda OĽaNO Igor Matovič na tlačovke, kde premiér s ministrom zdravotníctva oznamovali dvojtýždňový lockdown, stranu SaS za ich postoj skritizoval. „Upozorňovali sme koaličného partnera, že v školách nám to horí,“ uviedol s tým, že ich nezatvorenie je risk a SaS to nechcela chápať.

Inzercia

Rozhodnutie sa nepáčilo ani hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi. Ten dokonca vyzval regionálnych hygienikov, aby neváhali školy zatvoriť, ak sa im bude zdať situácia nebezpečná.

V okrese Rožňava a Vranove nad Topľou už hygienici v piatok rozhodli o plošnom zatvorení všetkých stredných škôl a druhého stupňa základných škôl.

Hlavný hygienik Ján Mikas vyzval v piatok popoludní všetkých 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva, aby v prípade alarmujúcej situácie v regióne uzatvárali školy.
Regionálne úrady už v súčasnosti v okresoch pristupujú k zatváraniu jednotlivých škôl, kde sa nákaza šíri. „RÚVZ v Rožňave a vo Vranove nad Topľou po zhodnotení situácie k tomuto kroku pristúpia a od pondelka 29. novembra plošne prerušia vyučovanie vo svojich územných obvodoch na stredných školách a druhom stupni základných škôl," uviedla hovorkyňa Daša Račková.
Dodala, že vyhlášky týchto regionálnych úradov sú už zverejnené vo vestníku vlády.
Viaceré úrady podľa Račkovej požiadali o zvolanie regionálnych krízových štábov, pandemických komisií či bezpečnostných rád, na ktorých bude podrobne preberaná epidemiologická situácia. Plošné zatváranie škôl bude hlavnou témou.
„Regionálne úrady verejného zdravotníctva majú pri plošnom zatváraní škôl vo svojich územných obvodoch plnú podporu hlavného hygienika," zdôraznila.

zdroj: TASR

Gröhling: Nie je pravda, že všade sú školy ohniskami

Posledné údaje ukazujú, že každé tretie dieťa je po testovaní PCR testom pozitívne. Prečo teda minister Gröhling tak veľmi bojoval za otvorené školy napriek odporúčaniu konzília?

Podľa jeho slov nevyriešia pandémiu zatvorené školy, ale očkovanie. „Minulý rok zatváranie škôl Slovensku vôbec nepomohlo. A nefungovalo to ani v zahraničí. Slovensko malo zatvorené školy a malo jednu z najhorších pandémií,“ napísal Gröhling na sociálnej sieti.

„Krajiny, ktoré školy nezatvorili, zvládli pandémiu oveľa lepšie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dlhodobo a jasne odporúča nezatvárať školy. Všade na svete sa ukázalo, že v školách sa riešenie pandémie neukrýva.“

Minister tvrdí, že podľa údajov od NCZI malo za uplynulý týždeň iba 1,6 percenta žiakov potvrdený koronavírus PCR testom. Drvivá väčšina žiakov, viac ako 80 percent, sa vzdeláva prezenčne.

„Nemôžeme tvrdiť, že každá jedna z 2000 základných škôl a 800 stredných škôl je ohniskom, keď na to nie je žiadny dôkaz. Máme okresy, kde je zatvorených len 5 percent tried, ale sú aj okresy, kde je zatvorených 14 percent tried,“ tvrdí minister.

Pripomína, že ak regionálny úrad identifikuje školu ako ohnisko, môže ju dočasne zatvoriť. „Ale nemôžeme zatvoriť všetky školy plošne, vrátane tých, ktoré fungujú dobre. Riešme problémy tam, kde sú, nie tam, kde nie sú.“

Experti majú odlišné názory

Bolo teda správne, že SaS presadila, aby školy ostali otvorené aj v lockdowne?

„Rozumiem argumentu, že deti nie sú primárne rizikové skupiny, ale sú vektorom šírenia: školy – rodina – pracoviská. Keď sa pozrieme na štatistiku pozitívnych, tak najväčšiu pozitivitu vykazujú práve deti a veková skupina ich rodičov,“ vraví analytik Martin Smatana. „Cieľom lockdownu je čo najviac zminimalizovať mobilitu, a preto sa to malo týkať aj škôl. Školy by mali byť následne tie prvé, ktoré sa budú otvárať, obdobne, ako to bolo pri lockdownoch v iných krajinách.“

Smatana rozumie obavám ministra, aby sa nestalo to, čo počas poslednej vlny, keď sa školy dočasne zavreli a ostali v takom režime niekoľko mesiacov. So zreteľom na súčasnú situáciu je však podľa neho lockdown nevyhnutný. „Obávam sa, že tým, že sa teraz schválili polovičaté opatrenia a množstvo výnimiek, pokles krivky bude výrazne pomalší. To možno aj tak nakoniec spôsobí, že sa všetky opatrenia, vrátane škôl, sprísnia.“

Smatana pozitívne hodnotí, že sa v školách aspoň zaviedla znovu povinnosť nosiť rúška. „Taktiež by som počas nasledujúcich týždňov obnovil ‚kloktanie‘ na báze PCR z ministerskej súťaže, aby sme mali presnejšie informácie o pozitivite detí, a tým vedeli skôr zachytiť nástup lokálneho šírenia.“

Detskú lekárku Kristínu Visolajskú mrzí, že sa debata vedie najmä o potrebe zatvorenia škôl, ale veľmi málo o dôvodoch, prečo stojíme pred touto otázkou. „Lebo ak dočasne zatvoríme školy a nič sa nezmení, túto otázku si budeme klásť o dva týždne zas,“ hovorí. 

Treba podľa jej slov urýchlene zaviesť povinné očkovanie pre ľudí 55+, lockdown pre nezaočkovaných a neprekonaných. „Povinné testovanie dva- až trikrát týždenne si nezaočkovaní pracujúci majú platiť sami. Keď toto zavedieme, následne sa môžeme ospravedlniť deťom, že im znova zatvárame školy, aj keď ony urobili všetko správne, a že sa znova musia vzdať riadneho vzdelávania a mimoškolskej činnosti pre egoizmus a neopodstatnené strachy nás dospelých.“

Visolajská si myslí, že aj keby sa všetky tieto opatrenia prijali okamžite, k zatvoreniu škôl pred Vianocami zrejme i tak napokon dôjde.

Analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz považuje Gröhlingove rozhodnutie za správne. „To, či už teraz je správny okamih na zatvorenie škôl, by sa malo rozhodnúť na základe dát. Tie skutočne ukazujú, že vírus sa výraznejšie ako v minulosti šíri medzi deťmi. To však môže byť spôsobené aj tým, že v školách neboli povinné rúška a systém testovania postavený na samotestovaní bol nedostatočný,“ vysvetľuje Rehúš.

„Ak by sa radikálne nezvýšila bezpečnosť v školách a dáta by ukazovali, že otvorené školy výrazne prispievajú k súčasnej negatívnej situácii v nemocniciach, školy by sa mali na obmedzený čas zatvoriť. Musí však existovať jednoznačná garancia, že sa v čo najkratšom čase otvoria.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva