Covid a školy K masívnemu zatváraniu tried zatiaľ nedochádza. Čím to je?

Až 96 percent žiakov sa vyučuje prezenčne, v karanténe je 3,8 percenta žiakov, hlásilo údaje minulý týždeň ministerstvo školstva. 

„Už tretí týždeň sa hýbeme okolo tohto čísla. A to je veľmi dobrá správa. Znamená to, že školy dokážu fungovať bezpečne a pravidlá sú dobre nastavené,“ napísal na sociálnej sieti minister školstva Branislav Gröhling.

Je to naozaj tak?

To, že po mesiaci od začiatku nového školského roka nedošlo k masívnemu zatváraniu tried predovšetkým vplyvom dobre nastavených pravidiel, si myslí aj hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová. „Je to vďaka celkovému prepojeniu opatrení, ktoré sú nastavené,“ hovorí pediatrička.

Infekčné deti sú podľa nej „odchytávané“ vďaka tomu, že dvakrát do týždňa sa testujú doma. „Zároveň pri vstupe do školy musia rodičia predkladať vyhlásenie o bezpríznakovosti, nemôžu tam dať choré dieťa. Pokiaľ sú všetky opatrenia dodržiavané, k prenosu ochorenia medzi deťmi nedochádza.“

K výhradám, že nie všetci rodičia pristupujú k vyhláseniam a opatreniam zodpovedne, tvrdí, že ide o individuálne prípady. „Nemyslím si, že je to väčšina. Keby to tak bolo, nemali by sme v rámci škôl takéto čísla,“ vysvetľuje Prokopová. „Pokiaľ máte serióznych rodičov, ktorým naozaj záleží na zdraví detí, tak pravidlá rešpektujú.“

Riaditeľ o premorení na školách Ak to má prísť, nech to príde, aby sme sa čím skôr vrátili do normálu

Zuzana Hanusová

Rozhovor s Ambrózom Jamriškom, riaditeľom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi.

Visolajská: Deti sa premorujú, len to nevidíme

Detská lekárka Kristína Visolajská hovorí, že v súčasnosti je medzi deťmi veľmi vysoká chorobnosť a v triedach chýba často až tretina žiakov. Covid medzi nimi však veľmi nezachytávame. Visolajská si to vysvetľuje najmä tým, že sa málo testuje.  

„Na Slovensku žije niečo vyše milión detí. Napríklad za posledný týždeň sme u detí robili denne priemerne dvetisíc PCR testov. Počet antigénových testov v tejto kategórii štát nereportuje. Teda môžeme povedať, že deti takmer netestujeme,“ vraví lekárka. 

Síce mnohí rodičia si otestujú dieťa doma samotestami, no podľa údajov z Rakúska je citlivosť takto vykonávaných testov len okolo dvadsať percent. „Teda takéto testovanie podľa rakúskych údajov odhalí len dvadsať detí zo sto pozitívnych. To znamená, že veľmi veľa pozitívnych detí jednoducho nezachytíme. Nehovorím, že je to zlá správa, ale vysoko pravdepodobne premorovanie detí v školách sa deje, len ho dobre nevidíme. A preto aj triedy tak málo zatvárame.“

Pediatrička Prokopová tvrdí, že situácia sa v najbližších týždňoch zhorší. „Tak ako v celej spoločnosti, je to absolútne prirodzené. No nebude to tragédia, pokiaľ sa opatrenia budú dodržiavať.“

Podľa posledných údajov ministerstva školstva sa samotestom otestovalo 225-tisíc žiakov, pozitivita bola na úrovni 0,26 percenta. 

Covid a deti Čo všetko vieme o detskom priebehu delty a aký zmysel má očkovanie?

Kolektív autorov

Otázky a odpovede o rizikách a špecifikách covidu u detí, bezpečnosti očkovania i ochrane už po prvej dávke vakcíny.

Minulý týždeň sa celkovo na Slovensku dištančne vyučovalo celkovo 894 tried, najviac ich bolo v Prešovskom (220), Košickom (206) a Žilinskom kraji (154). Najmenej je ich podľa minulotýždňových údajov ministerstva zatvorených v Trnavskom kraji (39).

V triedach bez rúšok

Od tohto pondelka nastala zmena v povinnosti nosenia rúšok u žiakov základných škôl. Tí ich už počas toho, ako sú v triede, nebudú musieť mať nasadené. Niektorí toto rozhodnutie privítali, iní ho vzali s rozhorčením.

„My sme ich nezakázali. Pokiaľ ich deti alebo rodičia chcú mať, je to úplne v poriadku,“ reaguje Prokopová, ktorá je členkou Konzília odborníkov, ktoré minulý týždeň prišlo s odporúčaním upustiť od nosenia rúšok v triedach. Opatrenie následne upravil vo vyhláške hlavný hygienik. 

„Deti, ktoré sú spolu v ucelenom kolektíve, ich majú i tak dole cez prestávky či na telesnej. Potom spolu sedia spolu na hodinách a veľmi často od škôl počúvame, že ich nenosia. V kontexte ostatných opatrení nemalo význam striktne trvať na tejto povinnosti.“

Kristína Visolajská si myslí, že jej zrušením dal štát rodičom signál, že deti ide premorovať. „Keď si pripočítame nízky denný počet testov, vychádza mi z toho, že triedy sa priveľmi zatvárať nebudú a deti sa bez väčšieho či menšieho povšimnutia premoria. Zostáva len dúfať, že pri vysokých vírusových náložiach v triedach bez rúšok bude priebeh ochorenia u detí mierny,“ hovorí lekárka.

„Rozumiem tomu, že covid sa deťom nevyhne, ale bola by som oveľa spokojnejšia, ak by sa deti v najbližších týždňoch  infikovali čo najnižšou možnou infekčnou dávkou, teda v rúšku a vo vetraných priestoroch. Vieme totiž, že vysoká infekčná dávka spôsobuje u detí častejší rozvoj vážneho priebehu. Myslím si, že odloženie rúšok mohlo ešte aspoň dva mesiace počkať,“ dodáva.

Testovanie žiačky základnej školy domácim antigénovým samotestom. Foto – TASR/Radovan Stoklasa

Prokopová názor, že takto chcú žiakov v školách premoriť, rázne odmieta. „Ako môže pediater chcieť, aby deti ochoreli a premorili sa? Ak by sme to takto chceli, nechali by sme školy celú druhú vlnu otvorené. Nepáči sa mi tento názor.“

K téme sa vyjadrili aj viacerí odborníci v ankete Postoja. Väčšina sa zhodla, že išlo o predčasné rozhodnutie.

„Ak by sa toto rozhodnutie striktne dodržiavalo a rúška by deti v uzavretých kolektívoch nemali iba počas vyučovacieho procesu a súčasne by sa v triede pravidelne vetralo, je možné, že riziko prenosu vírusu by sa významne nezvýšilo. Ale to by sa tieto opatrenia museli pomerne striktne dodržiavať, čo v praxi vzhľadom na celkovú ,únavu‘ z pandémie podčiarknutú náladami v spoločnosti asi nebude možné,“ tvrdí virológ Juraj Kopáček.