Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
28. september 2021

Covid a deti

Čo všetko vieme o detskom priebehu delty a aký zmysel má očkovanie?

Otázky a odpovede o rizikách a špecifikách covidu u detí, bezpečnosti očkovania i ochrane už po prvej dávke vakcíny.

Čo všetko vieme o detskom priebehu delty a aký zmysel má očkovanie?

Deti v školských laviciach počas otvorenia nového školského roka 2021. Foto – TASR/Jakub Kotian

Veľa rodičov posiela v týchto dňoch každé ráno svoje dieťa do školy s obavami a strachom. Zatiaľ čo mnoho dospelých má s covidom už reálny zážitok, koronavírus u detí je na Slovensku stále takmer nepoznaný fenomén. Na základe doterajších skúseností formou otázok zodpovieme, čo pri ich vzájomnom strete možno čakať. 

Ako vyzerá priebeh ochorenia u detí?

Najčastejšie prejavy ochorenia koronavírusovej infekcie vrátane delty sú podobné ako pri väčšine viróz: horúčka, zimnica, kašeľ, upchatý nos. Strata čuchu sa pri delta variante vyskytuje menej často, ako sme boli doteraz zvyknutí.

Takisto môžu byť prítomné problémy s dýchaním, bolesť hrdla, únava, bolesti hlavy a svalov, pocit na zvracanie, zvracanie a/alebo hnačka. Problém je, že tak ako u dospelých covid sa nedá bez testu u detí rozoznať od iných viróz, ba často ani od alergických prejavov (napríklad sennej nádchy).

Je pravdepodobnosť detskej nákazy rovnaká ako u dospelých?

Áno, deťom sa vírus nijako nevyhýba. Vieme, že vírusová nálož v čase najväčšej infekčnosti dieťaťa je približne rovnaká ako u dospelých, avšak dieťa je infekčné kratšie

Viaceré štúdie potvrdili, že zastúpenie dospelých a detských rekonvalescentov starších ako dva roky (teda tých, čo covid už prekonali) je v populácii porovnateľné.

Ak je pozitívne testovaný rodič, je logické, že aj jeho deti v danom čase prekonávajú infekciu, hoci neboli testované a ani nemusia mať príznaky.

Koľko detí sa na Slovensku ešte nakazí? 

Odpoveď na túto otázku je zásadná podmienka pre akékoľvek zmysluplné plánovanie či stratégiu protiepidemických opatrení. Premorenosť, teda informácia, aká časť populácie detí už má imunitu z prekonanej infekcie, závisí aj od toho, ako dlho boli školy v danej krajine otvorené.

Napríklad pokiaľ boli v Anglicku otvorené školy, počet nakazených detí prevyšoval počet dospelých. Po zatvorení škôl sa situácia zase obrátila. Z počtu „premorených“ dospelých možno odhadnúť počet „premorených“ detí, ale, žiaľ, na Slovensku toto číslo nepoznáme.

Testovanie detí. Foto – TASR/AP

V krajinách ako Anglicko, kde mali otvorené školy bez väčších obmedzení počas celej pandémie, sa už väčšina detskej populácie s koronavírusom stretla. Na začiatku tohto školského roka sme preto na Slovensku očakávali výrazný nárast pozitívnych prípadov v školách, čo sa však zatiaľ nepotvrdilo. Je to síce prekvapivé, ale podobné pozorovania sú aj v USA.

Otvorenie škôl preto prinieslo nové otázky o šírení koronavírusu v detskej populácii a na odpovede si budeme musieť počkať zrejme do konca roka. Rolu tu však pravdepodobne zohráva detská imunita nabudená inými infekciami, ktorým sa v školách obzvlášť darí.

Súčasné dáta však zatiaľ hovoria, že zatváranie škôl všeobecne zanecháva na celkovom zdraví detí väčšie následky ako samotný covid. Samozrejme, okrem tých jedincov, u ktorých je priebeh ochorenia komplikovaný stavmi s dlhotrvajúcimi následkami alebo dokonca smrťou (doposiaľ na Slovensku umrelo na covid 11 detí).

Ako často prebieha covid u detí bez príznakov?

Podľa súčasných dát odhadujeme priebeh bez príznakov u 13 až 28 percent detí. Asymptomatický priebeh u dospelých sa spája so vznikom len slabej imunity, ktorá dospelého nemusí ochrániť pred novou infekciou – reinfekciou. Ale u detí sa na rozdiel od dospelých ukazuje, že si dokážu vytvoriť dobrú imunitnú odpoveď aj po bezpríznakovom či miernom priebehu. 

Deti s takýmto priebehom nemajú rodičia potrebu dávať testovať, a tak všeobecne deti testujeme podstatne menej ako dospelých. Skutočné počty pozitívnych detí z týchto dôvodov nevieme. To však robí významné skresľovanie štatistík.

Naoko je totiž počet detských rekonvalescentov nízky a na druhej strane môžeme nadobudnúť dojem, že výskyt závažných priebehov je častejší. Je to však omyl, keďže v porovnaniach nám chýba aj množstvo detí s ľahkým alebo bezpríznakovým priebehom, ktoré sme len neodhalili – nepretestovali.

Podľa najnovších dát, našťastie, delta nespôsobuje deťom závažnejší priebeh ako predchádzajúci britský (alfa) variant. Delta je však taká infekčná, že kto doteraz ešte neochorel, tento rok sa s vírusom takmer isto stretne. 

Prečo majú deti miernejší priebeh covidu ako dospelí?

Nedávno publikovaná štúdia priniesla dôkazy o tom, že bunky sliznice nosa detí sú všeobecne vopred pripravené a aktivované na boj s vírusmi. To znamená, že deti sa vírusov už pri prvom kontakte na slizniciach rýchlo zbavia a zároveň ich imunita je lepšie pripravená, aby vírus zničila aj po prípadnom preniknutí zo slizníc do krvného obehu a tkanív.

Deti počas hry v materskej škole. Foto – TASR/František Iván

Čo je to MIS-C a treba sa ho pri deťoch báť?

Multisystémový inflamačný syndróm je zápalové ochorenie prebiehajúce na viacerých orgánových systémoch (srdcovo-cievny, tráviaci, obličkový, kožno-slizničný a ďalšie), ktorý postihuje špecificky deti. Podobný syndróm sa veľmi zriedkavo vyskytuje aj u dospelých (MIS-A). 

Inzercia

MIS-C je závažné ochorenie, ktoré sa prejaví niekoľko týždňov po prekonanej, často aj bezpríznakovej koronavírusovej infekcii. Dieťa má niekoľko dní vysokú horúčku, vysoké zápalové parametre v krvi, červené – prekrvené spojovky očí, vyrážky, môže mať bolesti brucha a hnačku.

Vyskytuje sa častejšie u detí z oblastí, ktoré sú zasiahnuté najviac. Nevieme, či je to z dôvodu vysokej úvodnej vírusovej nálože pri infekcii, ale prípady sa začnú objavovať dva až štyri týždne po tom, ako vystúpia nové počty prípadov.

Výskyt v jednotlivých krajinách sa ťažko porovnáva, keďže sa častejšie vyskytuje u afroamerických a hispánskych detí. Preto sa nedajú údaje o výskyte napríklad v USA jednoducho preniesť na našu populáciu. 

Najpresnejšie dáta hovoria, že táto komplikácia sa vyskytne asi u jedného až dvoch detí z 1000 pozitívne testovaných prípadov (0,1 – 0,2 %). Pri skorej a dobrej liečbe je prognóza veľmi dobrá a ťažkosti ustupujú krátko po začatí liečby, avšak syndróm treba včas a správne diagnostikovať a liečiť. 

Aké riziko predstavuje pre deti dlhý covid?

Takzvaný dlhý covid existuje aj u detí, hoci je predsa len u nich o trochu zriedkavejší (8 – 10 %). Dlhému covidu sme sa viac venovali tu

Čítajte tiež

Ako znížiť prenos infekcií z detí na dospelých v spoločných domácnostiach?

Pre zvýšenie bezpečnosti detí počas otvoreného školského roku treba paradoxne zaočkovať najmä dospelých. Napríklad v USA v štátoch s najnižšou mierou zaočkovania (do 50 %), kde je podobná situácia s očkovaním ako na Slovensku, sú nielen najvyššie prípady hospitalizácií kvôli covidu u dospelých (a aj bizarné hospitalizácie po predávkovaní ivermektínom), ale zároveň je tam tri- až štyrikrát vyššia chorobnosť detí ako v najlepšie očkovaných štátoch. 

Taktiež očkovanie členov domácností dokázateľne výrazne znižuje prenos v domácnostiach, kde sa protiepidemické opatrenia dodržiavajú veľmi ťažko. A ukazuje sa, že zaočkovať deti od 12 rokov nahor sa oplatí, pretože aj hospitalizácie u neočkovaných tínedžerov sú momentálne v USA 10-krát vyššie u neočkovaných ako u zaočkovaných. 

Je očkovanie detí proti covidu naozaj bezpečné?

Očkovanie detí starších ako 12 rokov sa už preukázalo ako bezpečné. Informácie o bezpečnosti očkovania mladších detí, teda vo vekovej skupine 5 až 11 rokov, sa dozvieme čoskoro z krajín, kde už prebieha. 

Už dnes vieme, že vo vekovej skupine nad 12 rokov sa na každý jeden milión podaných mRNA vakcín vyskytne zhruba 10 až 60 ľahkých zápalov srdcového svalu (myokarditíd), pričom sa vyskytujú častejšie u chlapcov ako u dievčat, a to v pomere asi 5 až 6 k jednej.

Avšak takýto počet očkovaní zároveň zabráni 200 hospitalizáciám a dvom úmrtiam!

Očkovanie detí a mládeže vo veku od 12 rokov v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Foto – TASR/František Iván

Počet myokarditíd je mnohonásobne vyšší pri samotnom covide. Čiže je násobne vyššie riziko, že myokarditídu dostane dieťa pri infekcii koronavírusom ako po očkovaní. Ľahký zápal srdcového svalu je pomerne bežná komplikácia aj pri iných vírusových infekciách a mladý človek z neho väčšinou vyzdravie bez následkov. 

Ak ste sa teda rozhodli, že svoje dieťa nezaočkujete, lebo sa obávate myokarditídy z očkovania, a radšej necháte, aby vaše dieťa covid prekonalo, v skutočnosti týmto rozhodnutím u svojho dieťaťa riskujete vyššiu pravdepodobnosť výskytu myokarditídy. 

Potrebujú tínedžeri až dve dávky vakcíny?

Zaujímavosťou je, že podľa dostupných dát už jediná dávka ochránila tínedžerov pred ochorením covidu až na 100 percent. Aj nešťastná myokarditída sa u tínedžerov vyvinula takmer výlučne po druhej dávke. Ak vás teda stále nepresvedčili fakty a máte stále obavy z očkovania svojho dieťaťa, pri jednej dávke sa nie je veľmi čoho báť.

V konečnom dôsledku, najdôležitejšie je zdravie, ako aj psychický a fyzický rozvoj dieťaťa. A k nemu bezpochyby patrí bezpečná školská dochádzka. 

Covid sa nevyhýba ani deťom, ťažší priebeh je u nich však zriedkavejší. Hoci ohrozenie života či vážne ohrozenie zdravia je u detí, našťastie, raritné, otázka pre každého rodiča znie, či to bude riskovať u svojho dieťaťa. Aj štatistika zriedkavého výskytu je nanič, pokiaľ ochorie práve vaše dieťa. Pre rodičov, ktorí nechcú riskovať, je tu vakcína. Na vakcínu pre mladšie deti však ešte musíme počkať, dovtedy na zníženie rizika u týchto detí poslúži napríklad tento návod.

Čítajte tiež

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva