Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
04. október 2021

Koniec nosenia rúšok

Mali by po deťoch na školách nasledovať aj očkovaní a tí, čo covid prekonali?

Väčšina oslovených odborníkov sa v ankete zhoduje, že zrušiť povinnosť nosenia rúšok na školách bolo predčasné. 

Mali by po deťoch na školách nasledovať aj očkovaní a tí, čo covid prekonali?

Foto – Postoj/TASR

Konzílium odborníkov pri ministerstve zdravotníctva minulý týždeň ohlásilo zrušenie povinnosti nosiť rúško pre žiakov oboch stupňov základných škôl, pokiaľ sú v triede. Na chodbách či v jedálňach budú rúška stále povinné. Členovia konzília napriek tomu naďalej dôrazne odporúčajú školám aj rodičom, aby deti rúška nosili aj počas vyučovania.

Infektológ Martin Kršák, ktorý pôsobí v americkom Colorade, zároveň tvrdí, že rúška by si mohli mimo rizikových situácií (návšteva zdravotníckych zriadení, domovov sociálnych služieb, preplnených interiérov) zložiť aj zaočkovaní a tí, čo covid už prekonali. „Mierne expozície by u zaimunizovaných ľudí mali byť úplne v poriadku. Ak sa bunky necvičia ani len malými nárazmi, protilátky vymiznú a imunita oslabne,“ tvrdí v rozhovore pre Postoj.

Odborníkov sme sa preto opýtali:

1. Je v súčasnej epidemickej situácii správny krok zrušiť žiakom na prvých dvoch stupňoch základných škôl povinnosť nosiť rúško počas vyučovania, pokiaľ sú v triede?

2. Je na mieste, aby si už aj dospelí zaočkovaní a tí, ktorí covid prekonali, zložili rúška a trénovali tak svoju imunitu formou stretu s koronavírusom? 

Tu je krátky výber z ich odpovedí:

Richard Kollár, matematik

  1. Je to polemické rozhodnutie, ale vítam zrušenie povinného nosenia rúšok v triedach a obmedzenie len na priestory mimo tried.
  2. Počas klesajúcej fázy vlny by to bolo vhodné, ale momentálne určite nie. Na trénovanie svojej imunity budeme mať priestor v čase, keď táto vlna odznie a už nebude hroziť presýtenie kapacity nemocníc.

Kristína Visolajská, pediatrička

  1. Zrušenie nosenia rúšok u detí v škole považujem za nezodpovedné. Znamená to, že deti v triede vystavíme riziku infikovania sa vysokou infekčnou dávkou, čo môže mať za následok ťažší priebeh ochorenia. S odložením rúšok (u neimunizovaných detí) sme mohli ešte 2-3 mesiace počkať.
  2. Na Slovensku máme veľmi málo zaočkovaných a sme ešte vo fáze rastu, preto sa snažíme tlmiť šírenie. V tomto smere má zmysel, aby aj očkovaní ešte nosili rúška či respirátory. Iný zmysel nosenie rúšok u ľudí s dostatočnou imunitou nemá.

Juraj Kopáček, virológ

  1. S týmto krokom sa mohlo ešte počkať, keďže sme momentálne v stúpajúcej fáze tretej vlny.
  2. Odpovedať sa dá áno aj nie. Na Slovensku by som sa do takéhoto „kamikadze“ tréningu pre nízku zaočkovanosť a rast tretej vlny však zatiaľ nepúšťal.

Alexandra Bražinová, epidemiologička

  1. Z epidemiologického hľadiska by bolo ideálne, aby deti naďalej nosili rúška aj počas vyučovania. Prispelo by to k spomaleniu šírenia infekcie na školách. Zrušenie tejto povinnosti je však logickým následkom vývoja situácie.
  2. Viem si predstaviť upustenie od povinnosti nosiť rúško pre imúnnych ľudí v čase ústupu tretej vlny. Teraz však je ešte stále väčšina verejných priestorov príliš riziková.

Martin Pavelka, člen konzília odborníkov

  1. Neodporúčať nosenie rúšok v školách považujem za úplne zlý krok, ktorého dôsledkom bude náhle a eskalované zvýšenie chorobnosti v tejto populačnej skupine a s ním spojené dlhodobé následky na zdraví našich detí.
  2. Nosenie rúšok aj pre túto skupinu ľudí má naďalej veľmi vysoké opodstatnenie. Poskytuje dodatočnú ochranu v prostredí nového variantu, pri ktorom je zvýšené riziko reinfekcií a prielomových infekcií. Odhodiť rúška a staviť na „trénovanie si imunity“ v žiadnom prípade neodporúčam.

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

1. V ideálnej spoločnosti by bolo vhodnejšie rúška vzhľadom na vysokú mieru šírenia infekcie v školách ponechať. Avšak v reálnych podmienkach, keď si deti bežne rúška cez prestávky skladajú, keď jedia desiatu, a mnohé nie sú schopné či ochotné nechať si rúško poriadne nasadené počas celého vyučovania, je to už polemické. 

Prísne dodržiavanie nosenia cez vyučovaciu hodinu a uvoľnenie dozoru cez prestávku môže viesť k veľmi zlému príkladu toho, ako funguje spoločnosť. Zažili sme podobných fenoménov najmä za socializmu dosť a videli ich spoločenské dôsledky, aby sme v nich už dnes aktívne nepokračovali. Preto vítam rozhodnutie zrušiť povinné nosenie rúšok v triedach a obmedzenie povinnosti len na priestory mimo tried.

Takéto nariadenie by už malo byť ľahšie kontrolovateľné a z epidemiologického hľadiska by malo obmedziť prenos infekcie v škole medzi triedami. 

2. Momentálne určite nie. Používanie rúška v interiéroch, kde sa združuje viacero ľudí a najmä kde sa miešajú rôzne skupiny ľudí, považujem za jednoduché opatrenia, ktoré by som určite nerušil pri rastúcej vlne, ktorá nám už zakrátko spôsobí nedostupnosť elektívnej zdravotnej starostlivosti.

Na druhej strane dúfam, že už sa nevráti v žiadnej podobe povinnosť nosiť rúško alebo respirátor v exteriéri, okrem prípadov, kde sa združuje na jednom mieste veľa osôb (napr. zastávky MHD).

Na trénovanie svojej imunity budeme mať priestor v čase, keď táto vlna odznie a už nebude hroziť presýtenie kapacity nemocníc. Takže počas klesajúcej fázy vlny by to bolo vhodné, ale momentálne určite nie. 

Kristína Visolajská, pediatrička

1. Ukončenie povinnosti nosiť rúška v školách pokladám za nesprávny krok. Všetky dôležité medzinárodné odborné organizácie odporúčajú nosenie rúšok u detí v prípade, že deti ochorením ešte neprešli alebo nie sú zaočkované. Slovensko je tretia krajina na svete, ktorá mala najdlhšie zatvorené školy, teda určite veľa detí covid ešte neprekonalo. Koľko presne, nevieme, lebo deti sme nikdy poriadne netestovali a tiež sme si neurobili protilátkovú štúdiu. 

Podmienka „uzavretosti kolektívu“ v triede neobstojí, lebo deti idú poobede na krúžky, tréningy a doma žijú s často nezaočkovanými členmi rodiny. V tejto situácii – vo fáze rastu vlny – považujem zrušenie nosenia rúšok u detí v škole za nezodpovedné, lebo to znamená, že deti v triede vystavíme riziku infikovania sa vysokou infekčnou dávkou, čo môže mať za následok ťažší priebeh ochorenia.

Sme na prahu silnej tretej vlny a vzhľadom na vyššie uvedené sme s odložením rúšok (u neimunizovaných detí) naozaj mohli ešte 2-3 mesiace počkať. Na jednej strane sme benevolentnejší ako iné krajiny (odloženie rúšok), na druhej paradoxne od detských rekonvalescentov vyžadujeme očkovanie dvoma dávkami po viac ako 180 dňoch od prekonania, pričom tieto deti covid už takmer neohrozuje. 

Je načase urobiť v pravidlách pre deti poriadok, len tak môžeme mať dôveru a spoluprácu verejnosti.

2. Na Slovensku máme veľmi málo zaočkovaných ľudí a sme ešte vo fáze rastu, preto sa snažíme tlmiť šírenie. V tomto smere má zmysel, aby aj očkovaní ešte nosili rúška či respirátory. Iný zmysel nosenie rúšok u ľudí s dostatočnou imunitou nemá. Ak by sme u nás mali vysoké percento zaočkovanosti ako napríklad v Nórsku či Spojenom kráľovstve, u očkovaných by sme mali slobodu aj v nosení rúšok. 

V tejto veci má však Slovensko problém navyše – veľmi veľa ľudí má informáciu o prekonaní covidu len z antigénového testu, čo nemusí byť vždy pravda kvôli možnej falošnej pozitivite. Ak by sme chceli dať úľavu z nosenia rúšok ľuďom po prekonaní, museli by sme si byť istí, že covid naozaj prekonali, a to aj pred viac ako 180 dňami. Napríklad záznamom v zdravotnej dokumentácii o dostatočnom priebehu ochorenia alebo vyšetrením protilátok.

Zároveň chcem zdôrazniť, že každému človeku po prekonaní odporúčam očkovanie aspoň jednou dávkou.

Inzercia

Juraj Kopáček, virológ, vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV

1. Dnes je veľmi dôležité, aby školy ostali otvorené, a preto si myslím, že s týmto krokom sa mohlo ešte počkať, keďže momentálne sme v stúpajúcej fáze tretej vlny. Ale toto rozhodnutie určite prišlo po náročnom zvažovaní tímom odborníkov a zohľadnilo nielen zdravotné riziko, psychosociálne aspekty, ale aj doterajšie skúsenosti s nosením rúšok v školách.

Ak by sa toto rozhodnutie striktne dodržiavalo a rúška by deti v uzavretých kolektívoch nemali iba počas vyučovacieho procesu a súčasne by sa v triede pravidelne vetralo, je možné, že riziko prenosu vírusu by sa významne nezvýšilo. Ale to by sa tieto opatrenia museli pomerne striktne dodržiavať, čo v praxi vzhľadom na celkovú „únavu“ z pandémie podčiarknutú náladami v spoločnosti asi nebude možné.

Treba dúfať, že to bolo správne rozhodnutie. Bohužiaľ na Slovensku nemáme údaje o „premorenosti“ u školopovinných detí a aj napriek ľahkému priebehu ochorenia COVID-19 u väčšiny detí u niektorých sa môžu časom vyskytnúť komplikácie spojené s takzvaným „dlhým covidom“.

Stále treba mať na pamäti, že popri očkovaní takzvané nefarmakologické intervencie zohrávajú významnú úlohu v boji s každou epidémiou. 

2. Na túto otázku sa dá odpovedať áno aj nie. A odpoveď závisí najmä od toho v akej krajine sa nachádzate a aká je v tejto krajine momentálne nielen pandemická, ale aj spoločenská situácia. Na Slovensku by som sa do takéhoto „kamikadze“ tréningu zatiaľ nepúšťal.

Dôvodom je, že ako krajina máme veľmi nízku zaočkovanosť voči SARS-CoV-2 a súčasne sme v stúpajúcej vlne, v ktorej absolútne dominuje vysoko infekčný delta variant. Keďže jednou z príčin ťažkého priebehu COVID-19 je aj množstvo vírusových častíc, ktorými sa primárne človek nakazí, tak by som sa dobrovoľne nevystavoval riziku vysokej vírusovej nálože.

V tomto smere považujem očkovanie za bezpečnejší spôsob tréningu. Neviem si dosť dobre v praxi predstaviť, že by rúška nenosili iba zaočkovaní alebo tí, čo ochorenie prekonali. Som skeptik, stačí sa dnes pozrieť, ako to v spoločnosti vyzerá.

Alexandra Bražinová, epidemiologička, prednostka Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského 

1. Z epidemiologického hľadiska by bolo ideálne, aby deti naďalej nosili rúška aj počas vyučovania, prispelo by to k spomaleniu šírenia infekcie na školách. Pokiaľ viem, mnohé tak naďalej dobrovoľne budú robiť, z vlastného presvedčenia či presvedčenia rodičov. Sme však v situácii, keď prišlo k výraznej politizácii protiepidemických opatrení, ako aj k ich verejnému spochybňovaniu mnohými jednotlivcami či skupinami.

Zrušenie tejto povinnosti je akýmsi logickým následkom vývoja situácie. Účinok každého opatrenia je taký, ako dôsledne je reálne dodržiavané v praxi. Nosenie rúšok v základných školách nebolo dôkladne dodržiavané, jednak z dôvodu ich ťažšej akceptácie u menších detí, ale som presvedčená, že aj spochybňovaním ich významu mnohými či už verejnými predstaviteľmi, mnohými rodičmi a dokonca aj niektorými učiteľmi.

Argumentom za zrušenie povinnosti nosiť rúško počas vyučovania v triede je aj čiastočné premorenie detí, ku ktorému od začiatku roka už došlo.

Ponechanie tejto povinnosti počas pohybu mimo triedy, ako aj na stredných školách je určite vhodné, keďže ide o situácie, kde dochádza k výraznému stretávaniu detí a študentov z iných ako ucelených kolektívov tried.

2. Ľudia, ktorí sú proti covid-19 zaočkovaní, a tí, čo ochorenie prekonali – najmä tí, čo mali priebeh s príznakmi, sú s vysokou pravdepodobnosťou chránení pred infekciou, nie však úplne. Je fakt, že stretnutie s vírusom pre týchto ľudí väčšinou pôsobí ako ,booster‘, čiže žiaduce ,nakopnutie‘ imunity.

Myslím však, že na Slovensku je predčasné hovoriť o zložení rúšok pre tieto skupiny populácie. Sme na rozbehu tretej vlny, šírenie infekcie je rýchle a pravdepodobnosť vyskytnúť sa v blízkosti infikovaného človeka, či dokonca viacerých, je vysoká. S prijatou vysokou virálnou náložou si ani človek po očkovaní či prekonaní ochorenia nemusí poradiť ľahko.

Okrem toho, pri veľkom počte infikovaných stúpa aj možnosť nakazenia pre očkovaných a ľudí, čo covid prekonali. Ich prípadná potreba ošetrenia či liečby – i keď oveľa menej pravdepodobná ako u neočkovaných a tých, čo ochorenie neprekonali, ale stále možná – by prispela k zaťaženiu zdravotníctva, ktoré bude v najbližších týždňoch stúpať.

Viem si predstaviť upustenie od povinnosti nosiť rúško pre imúnnych ľudí v čase ústupu tretej vlny. Teraz však je ešte stále väčšina verejných priestorov príliš riziková.

Martin Pavelka, člen konzília odborníkov, Inštitút zdravotných analýz pod ministerstvom zdravotníctva

1. Nosenie rúška je tým najjednoduchším a súčasne najlacnejším intervenčným prostriedkom, ktorým môžeme pomôcť znižovať šírenie nového koronavírusu v spoločnosti. To, že deti nemajú rady rúška, je mýtus, ktorý šíria výlučne tí rodičia, ktorí sami rúška nenosia. V mojej skúsenosti deti konajú tak, ako im to je nakázané, a ďalej to už neriešia. Školy a triedne kolektívy sú perfektným prostredím na šírenie nového koronavírusu práve z toho dôvodu, že trávia celý školský deň v uzavretom priestore s veľmi limitovanou ventiláciou.

Pre porovnanie, v Spojenom kráľovstve sa premorila už polovica žiakov, čo výborne ilustruje vysokú infekčnosť tohto vírusu. Súčasne nový delta variant zvyšuje riziko ťažkého priebehu aj u detí a dlhodobé účinky prekonania ochorenia COVID-19 budeme skúmať a objavovať ešte dlhé roky. Riziká spojené s touto chorobou ďalekosiahle prevyšujú akýkoľvek diskomfort spojený s nosením rúška.

Neodporúčať nosenie rúšok v školách preto považujem za úplne zlý krok, ktorého dôsledkom bude náhle a eskalované zvýšenie chorobnosti v tejto populačnej skupine a s ním spojené dlhodobé následky na zdraví našich detí. Zodpovedných rodičov preto pozývam, aby svojim deťom vysvetlili opodstatnenosť nosenia rúšok aj naďalej i napriek tomu, že už nie sú povinné.

2. Nachádzame sa v prostredí delta variantu, ktorý sa od predošlého alfa variantu líši tým, že očkovanie a ani prekonanie ochorenia COVID-19 negarantuje 100 % ochranu pred ďalším symptomatickým ochorením. Tu chcem však pripomenúť, že žiadna vakcína na svete negarantuje 100 % ochranu, takýto level ochrany bude vždy nemožné dosiahnuť a vakcíny stále garantujú extrémne vysokú ochranu (nad 95 %) pred ťažkým priebehom a rizikom smrti. Súčasne, zhruba 5 – 15 % nezaočkovaných osôb, ktoré prekonali covid v prostredí alfa variantu, sa znova nakazí v prostredí delta variantu.

Osobné riziko súčasne rastie v čase, čiže čím viac času uplynie od predošlého ochorenia, tým sa zvyšuje riziko, že sa znovu nakazíme. Nosenie rúšok aj naďalej má preto veľmi vysoké opodstatnenie. Poskytuje dodatočnú ochranu v prostredí nového variantu, pri ktorom je zvýšené riziko reinfekcií a prielomových infekcií. Odhodiť rúška a staviť na „trénovanie si imunity“ v žiadnom prípade neodporúčam.

Najlepším a najbezpečnejším spôsobom, ktorým si trénujeme imunitu, je očkovanie. Vedľajšie účinky po očkovaní sú ojedinelé a zahŕňajú minimálne nepríjemné javy ako začervenanie alebo stuhnutie v mieste vpichu, ktoré netrvajú dlhšie ako jeden deň. Naproti tomu „vedľajšie účinky“ po vystavení sa a infikovaní sa skutočným živým vírusom prinášajú celú plejádu nepríjemností ako riziko dlhého COVID-u (cca 1/3 všetkých, ktorí COVID-19 prekonali, alebo riziko zníženia inteligencie až o 7 IQ bodov v dôsledku dlhodobého nedostatočného okysličenia mozgu.

Keď si teda porovnáme tieto riziká, kto by si vedome nechcel vybrať vakcínu?

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.