Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
30. september 2021

Riaditeľ o premorení na školách

Ak to má prísť, nech to príde, aby sme sa čím skôr vrátili do normálu

Rozhovor s Ambrózom Jamriškom, riaditeľom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi.

Ak to má prísť, nech to príde, aby sme sa čím skôr vrátili do normálu

Foto: Jozef Dubec

Je riaditeľom cirkevnej školy, pod ktorú patrí škôlka, základná škola, gymnázium i stredná odborná škola. V rozhovore tvrdí, že učitelia sú dnes pre covidové opatrenia zavalení administratívnym balvanom, ktorý redukuje vzťahy so žiakmi i rodičmi na vynucovacie praktiky. „Na mňa tlačia z vyšších miest, ja musím tlačiť na zástupcov, tí tlačia na triednych učiteľov, učitelia na rodičov,“ hovorí Ambróz Jamriško.

Má obavu zo série karantén, ktoré hrozia najmä žiakom základných škôl. Tvrdí, že hoci je premorenie tejto vekovej skupiny rizikové, nie je v našich silách vyriešiť to iným spôsobom. „Preto si myslím, že ak to má prísť na prvom stupni, tak nech to príde, aby sme sa čím skôr vrátili do normálu. Lebo tento hybridný život spôsobuje školám aj rodičom množstvo problémov.“

Vyjadrili ste sa, že naše školy sa stále viac menia na projektové kancelárie. Tento pocit stále platí?

Platí každým dňom stále viac. Všetci, čo sme chceli ísť pracovať do školstva, tak sme si to zvolili, lebo sme chceli vzdelávať deti. Ja mám od skončenia vysokej školy 23 rokov a musím povedať, že sa to veľmi zmenilo.

V čom konkrétne? 

Robíme množstvo činností, ktoré so vzdelávaním už nesúvisia. Spoločnosť sa zmenila. Čo vám poviem, práve mám rozpísaný mail na Úrad verejného zdravotníctva, plus dnes ešte musím podávať hlásenia na ministerstvo školstva za celú školu. Keďže máme štyri organizačné zložky, tak to znamená všetko krát štyri. Administratíva nám narastá geometrickým radom.

Čo presne nahlasujete úradom?

Máme ďalšie dve triedy v karanténe. Musím hlásiť, odkedy dokedy vstupuje trieda do karantény, ktorý žiak je pozitívne testovaný, koľko žiakov je v karanténe a koľko má výnimku z karantény.

Aký je u vás stav?

Momentálne máme štyri triedy v karanténe. Dve nie sú úplne zatvorené, lebo nám stúpa počet zaočkovaných žiakov a viacerí tak majú výnimku z karantény. Riešime to teda hybridným vzdelávaním.

Čo si máme pod tým predstaviť?

Časť žiakov sa vzdeláva prezenčne v triede a časť je v domácom vzdelávaní.

Ako ste vyriešili domáce vzdelávanie?

V podstate nejde o domáce vzdelávanie. Nezaočkovaní študenti sú doma a robia si úlohy, ktoré im zadávajú učitelia online.

Teda nepripájajú sa na hodiny, ktoré vedie učiteľ v triede so zaočkovanými študentmi.

Nie, nebolo to možné. Robili sme nákup techniky, aby sme mohli vzdelávať žiakov prezenčne aj doma v reálnom čase. Ale pokusné hodiny nedopadli dobre.

Prečo?

Pre učiteľov je nemožné venovať dostatočnú pozornosť aj žiakom v triede, aj tým, ktorí sú doma. Zapojiť takúto online výučbu vyžaduje technickú zručnosť a časový priestor, a keďže učitelia robia v škole aj dozory, nebolo to možné zvládnuť.

Išli ste teda cestou zvýhodňovania zaočkovaných študentov. Neprotestujú vám rodičia nezaočkovaných, že nedostanú prístup k online hodinám, ale len domáce úlohy? 

Sme na začiatku, do karantény nám vstúpili žiaci len od minulého týždňa, ale zatiaľ sa nikto nesťažoval. Určite si však nechám spraviť analýzu, aká bola reakcia zo strany rodičov a študentov na tento náš zámer.

Učitelia zvládajú zadávať deťom doma ešte dodatočné úlohy?

Je to určite záťaž, ale žiaci doma nemôžu za to, že sa ocitli v karanténe. Pripúšťam, že sú aj žiaci, ktorí majú tendenciu to zneužiť na „ulievanie“. Od začiatku roka pracujeme na tom, že štandardom je chodiť do školy. Pomohlo nám, že sa karanténa skrátila na desať dní, teda ak sa do toho započíta aj víkend, tak žiaci v ideálnych prípadoch stratia najviac šesť pracovných dní, čo je bežná chorobná situácia z obdobia pred covidom.

Rozdiel je v tom, že karanténa sa môže v blízkom čase pre tú istú triedu opakovať počas jesene a zimy ešte niekoľkokrát. Nebojíte sa tohto kolotoča?

Bojíme sa toho. Ale dnes nám napríklad z triedy, ktorá je v karanténe, 16 žiakov sedí na vyučovaní, lebo sú zaočkovaní. Takže sa karanténa dotkla len malého počtu žiakov. Toto je podľa nás cesta. Covid sa stane súčasťou nášho života a my sa s ním musíme naučiť žiť.

Deti do dvanásť rokov sú však neočkované, v tejto skupine reálne hrozí, že budú viac doma ako v škole.

Samozrejme, títo malí žiaci do siedmeho ročníka pôjdu automaticky celá trieda do karantény a budú mať online vyučovanie. Chvalabohu, zatiaľ takúto triedu v karanténe nemáme.

Keď to však nastane, môže to znamenať sériu karantén a veľkú záťaž pre rodiny menších žiakov. Vidíte zmysel v tomto opatrení?

Osobne si myslím, že premorenie v tejto vekovej kategórii pomôže situácii. Uvedomujem si, že to je rizikové, ale nie je v našich silách vyriešiť to iným spôsobom. Preto si myslím, že ak to má prísť na prvom stupni, nech to príde, aby sme sa čím skôr vrátili do normálu. Lebo tento hybridný život spôsobuje školám aj rodičom množstvo problémov.

Vaše opatrenie ponúkať od ôsmeho ročníka vyučovanie len zaočkovaným motivuje rodičov starších žiakov dať svoje deti zaočkovať?

Neviem to povedať, ale z vlastnej skúsenosti pri synovi, ktorý mal pred pár dňami dvanásť rokov, môžem povedať, že už má plné zuby samotestovania a sám ma prosí, že sa chce dať zaočkovať. Aj samotestovanie môže byť v konečnom dôsledku motiváciou, aby počty očkovaných detí stúpali.

Inzercia

Foto: Jakub Straňanek – PiarPro Media

Akú máte zaočkovanosť učiteľov? 

Vysokú. Identifikujeme asi troch pedagógov zo sedemdesiatich, ktorí sú neočkovaní. Takmer všetci zamestnanci školy sú očkovaní. V tomto smere nemáme obavu o priebeh vyučovania.

Aké úkony pribudli učiteľom v období covidu?

Toto obdobie nám neprinieslo len negatíva. Za učiteľov poviem, že prechod na online vyučovanie pomohol na našej škole k osobnej motivácii učiteľov lepšie sa ponoriť do online sveta a získať technické zručnosti. Toto je možno dokonca pozitívum, hoci tie obete nie sú toho hodné.

Učitelia sú však zaťažení agendou, vyhláseniami žiakov o bezpríznakovosti, musia sledovať, ktorý žiak už tri dni nebol v škole, a neustále to pripomínať rodičom. Komunikácia s rodičom sa redukuje na túto administratívu, čo zaťažuje obe strany. Ďalšia vec je samotestovanie žiakov. Rodičia by oficiálne mali dvakrát týždenne posielať učiteľovi výsledky samotestov. Plus musia prebalíkovať samotesty, ktoré nám chodia do škôl vo veľkých súpravách. 

Učitelia musia baliť testy?

Pôvodný zámer bol dodať do každej rodiny súpravu 25 testov, tak ako je to originál od výrobcu zabalené, ale tým, že záujem o testy bol oveľa väčší, ako boli kapacity, dávkujú nám to postupne. Aby boli všetky školy na Slovensku spokojné, musíme to rozdeliť na balenie po päť kusov.

Čo to pre vás znamená konkrétne?

Príde nám veľké balenie testov a my musíme každé rozbaliť a pobaliť nanovo do obálky po päť testov. Škola na tento úkon musí hľadať vlastné rezervy. Tým, že to nechodí naraz, ale na etapy, tak po testy musím chodiť niekoľkokrát sám do Trenčína, čo sú tiež náklady, ktoré musí znášať škola. Musíme kúpiť obálky. Plus samotná práca, ktorú robí osem učiteľov, dve hodiny na etapy viac dní. Hrubý odhad hodnoty tejto práce plus náklady na materiál a dopravu môžu spolu dosiahnuť tisíc eur. Škola to musí zvládnuť z vlastných zdrojov.

Akú máte skúsenosť s nahlasovaním výsledkov samotestov zo strany rodičov?

Na jednej strane je testovanie dobrovoľné, ale keď si to už rodičia vyzdvihnú, my ich už musíme nútiť, aby nám hlásili výsledky. Od nás si testy vyzdvihlo okolo 250 žiakov a nemusím vám hovoriť, že určite mi všetci dvakrát do týždňa nehlásia výsledky.

Vynucujete to?

Je to len o motivácii. Ale aj to je záťaž, ktorá je súčasťou byrokratického balvana, ktorý pred sebou tlačíme. Na mňa tlačia z vyšších miest, ja musím tlačiť na zástupcov, tí tlačia na triednych učiteľov, učitelia na rodičov.

Mnoho rodičov už zrejme aj ľutuje, že súhlasili prevziať samotesty.

Myslím si, že áno. (Smiech.)

Poslúžili tieto samotesty aspoň na zachytenie pozitívnych žiakov?

Z piatich pozitívne testovaných žiakov, o ktorých vieme, dvaja sa zachytili práve samotestovaním. Nemôžeme teda povedať, že je to vyslovene zlá iniciatíva.

Počula som od viacerých učiteľov, že sa pre karanténne opatrenia pre školy narušil v mnohých triedach koncept povinnej školskej dochádzky a mnohí žiaci tento systém využívajú, aby ostali doma. Máte takúto skúsenosť?

Sú ťažké časy na to, aby som to vedel nejako jednoznačne posúdiť. Posudzovanie zdravotného stavu je komplikované. Z našej kultúry školy a z hodnôt, ktoré vyznávame, sa usilujeme, aby sme mali dobré vzťahy, ktoré si vyžadujú vzájomnú dôveru. Ak majú žiaci dobrý dôverný vzťah s triednym, dúfame, že si podvod nedovolia. Hoci máme teraz viac chýbajúcich žiakov ako bežne, zatiaľ to pripisujeme štartovaniu imunitných systémov na začiatku roka. Nemáme podozrenie, že by sa to masovo zneužívalo. 

Vy ste sa zapojili ako škola do projektu komunitného spôsobu vyučovania. Dovoľujú vám tieto opatrenia zrealizovať vašu víziu o škole?

Toto je pre nás asi najväčšia strata korona obdobia. Myslíme si, že výchova je neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania. Vedomosti sa dajú niekedy encyklopedicky načítať aj z verejných zdrojov, ale plniť citovú nádobu iba cez online vyučovanie nie je možné. Tam sú dôležité osobné stretnutia žiak – učiteľ, žiak – žiak, učitelia navzájom, s rodičmi. Toto je najväčšia bolesť, že to nie je možné. Vedomosti sa dajú dohnať, ale čas nie. Mnohé aktivity, ktoré sme mali naplánované, sme museli pozastaviť. Dúfame, že sa k svojim ideám vzťahovej školy budeme môcť čoskoro vrátiť.

Vidíte na žiakoch, že ich všetky tieto opatrenia zmenili?

Ich sociálne väzby sa redukujú a s návratom do školy mali dokonca mnohí problém. Dokonca aj niektorí učitelia sa mi priznali, že keď prišiel deň D a oni mali reálne začať vyučovať prezenčne, mali obavy a istú sociálnu fóbiu. Bola to výzva pre všetkých. Zvlášť však pre žiakov od desiatich do šestnástich rokov. Náš psychológ a celý inkluzívny tím intenzívne pracovali na obnovení kontaktov v triede.

A opäť im hrozí, že mnohí si izoláciu zopakujú.

Nechcem riešiť budúcnosť, ale všetci chceme, dúfam, urobiť všetko pre to, aby sa to už v takej miere neopakovalo.

Čo by vám pomohlo zo strany ministerstva školstva, aby ste situáciu zvládli?

Občas si pripadám už viac ako krízový manažér než ako riaditeľ školy, lebo stále niečo riešim a hasím. Osobne sa snažím mať stále veľkú dôveru voči odborníkom. Keď nastavujú pravidlá, tak dúfam, že ich nastavujú najlepšie, ako vedia, s ohľadom na poznatky vedy. Dúfam, že dosiahneme čím skôr čo najväčšiu zaočkovanosť, aby sme sa mohli vrátiť čo najskôr do normálu.

Pomohlo by nám, aby sme nemuseli všetko hlásiť duplikovane na Úrady verejného zdravotníctva a ešte aj na ministerstvo školstva. Nech nás nezaťažujú dvojitou evidenciou žiakov, aby skôr fungovalo prepojenie medzirezortných systémov. Samotné hlásenia, ktoré musíme robiť každý pondelok, si vyžadujú množstvo údajov, to by mohli redukovať len na to podstatné. Chápem, že sú to výstupné informácie pre ministra, aby mal na tlačovke čo povedať, ale vyplniť popri všetkých povinnostiach zakaždým údaje s množstvom zbytočných kolónok je naozaj náročné.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.