Zápisky z trolejbusu Krvilačná zelená pomsta a vina, vinička, vinisko

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnešná je aj o policajtoch.

Vypočuť článok

Tomáš Komrska je milovaný piaty syn a milujúci manžel i otec troch synov. Keď zistil, že pravidlá radšej dodržiava, ako ich robí, zanechal stavebnú firmu a stal sa šoférom bratislavskej hromadnej dopravy. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť Zápisky z trolejbusu.

Ďalšie autorove články:

Zápisky z trolejbusu Padá sniežik, padá, ej, ale som rada. Teda ako kto

Zápisky z trolejbusu Vám sa tam sedí, ste v teplučku, miesta máte dosť, a čo my, ha?

Zápisky z trolejbusu Ako som viezol anjela

V najčítanejšom polobulvárnom plátku vyšla strohá, ale mnohými fotografiami podložená reportáž, že v služobnom vozidle na konečnej spia policajti. Materiál zrejme dodal slávychtivý, utajený, žiaľ, nie veľmi bystrý vodič MHD. Odveta nedala na seba dlho čakať. Do piatich dní skončilo vyše tucet vodičákov vodičov MHD v policajnom trezore.

Prečo? Jazda na červenú.

Krvilačná pomsta sa ako-tak nachleptala kvázi nevinnej krvi a zasa je pokoj. Lenže vodič MHD bez vodičáka rovná sa rodina bez chleba.

Nezastaviť na červenej je závažný prečin. Ale kedy ide vodič na červenú? (Technické parametre naplnenia skutkovej podstaty priestupku odborne vysvetlí prítomný službukonajúci policajt.) No pri takmer dvadsaťmetrovom vozidle je otázne, kedy „to“ ešte nie je jazda na červenú a kedy už áno. A prečo ide vodič na červenú? (Existuje veľmi pestrá paleta bezpečnostno-emočno-organizačných dôvodov a „padôvodov“ spáchania priestupku.)

Starať sa o priestupky iných je oveľa zábavnejšie, ako korigovať svoje chyby. To, žiaľ, platí na pieskovisku, v parlamente, v kostole aj na parkovisku. Upozorňovať na nedostatky druhých je za istých okolností veľmi prospešné, len je otázka, prečo na ne upozorňujem. Možno práve preto, aby som zakryl tie svoje. Alebo mi vždy ide o spravodlivú spravodlivosť, pretože som spravodlivý?

Keby si vodič „reportér“ položil ruku na srdce a priznal si: No neulejem sa aj ja, keď sa mi ani za svet nechce?, mohol si odpustiť kŕmenie krvnej pomsty a nekomplikovať život kolegom. Ale to je uvažovanie za roh a to vraj dokážu len šachisti. V minulosti bol aktívny blbec nebezpečnejší ako triedny nepriateľ. Tvorivý vodič dokáže vymyslieť neuveriteľné spôsoby, keď sa mu nechce. Ale rovnako rýchlo kričí na poplach, keď zbadá „zločin“.

Kto si bez viny, hoď prvý kameňom. Pred prvým zúrivým vymrštením kameňa nie je od veci nazrieť do svojho registra vín, či náhodou namiesto hľadania spravodlivosti nechcem ututlať tú svoju viničku... či vinisko. Idem si poctivo vyriešiť svoju vinu a až potom kameňovať. Len je otázne, či potom bude ešte čím... či nebude lepšie podať ruku bez kameňa, možno s pohárom čerstvej vody.

Alebo spiacim policajtom uprostred noci kdesi na konečnej podať kávu z automatu. Možno, že tých pár centov by stálo za to.

Si myslím.

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.