Michal Feik Na Autobusovú stanicu Nivy ľudia prestávajú chodiť. Je neatraktívna a ťažko použiteľná

V septembri minulého roka sa autobusová časť Autobusovej stanice Nivy na základe rozhodnutia jej majiteľa HB Reavis zmenšila a na tomto mieste pribudne Kaufland. Bratislavský samosprávny kraj s týmto krokom nesúhlasil, ale nemá naň žiadny dosah, keďže stanica je plne v súkromných rukách.

Situácia sa niekoľko mesiacov nemenila, až prednedávnom sa župa rozhodla, že na autobusovú stanicu bude zachádzať menej prímestských autobusov – začínať aj končiť budú na iných zastávkach v meste. Majiteľ stanice sa voči tomu ohradil a označil za nesprávne, že kraj sa rozhodol „presunúť cestujúcich na bratislavské ulice“.

O súčasnej situácii a budúcnosti v bratislavskej regionálnej doprave sme sa rozprávali s Michalom Feikom, riaditeľom odboru komunikácie a marketingu Bratislavského samosprávneho kraja a miestnym poslancom bratislavskej mestskej časti Rača. Feik je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia dopravných nadšencov Doprava.org.

Bratislavský samosprávny kraj od 9. marca tohto roka stiahol niektoré linky z Autobusovej stanice Nivy. Prečo ste sa takto rozhodli?

Konkrétne dve linky. Rád by som však doplnil kontext. Celá genéza sa začala v roku 2005, autobusová stanica sa vtedy sprivatizovala spôsobom, ktorý berie štátu aj župe možnosti vstupovať do toho, ako táto stanica bude vyzerať. Keď sa nová stanica v roku 2021 otvárala, všetci sme videli modernú, komfortnú autobusovú stanicu, ktorá zodpovedala 21. storočiu.

Veľmi tesne nato jej prevádzkovateľ Slovak Lines prišiel s radikálnym zvýšením cien a už vtedy Bratislavský kraj upozorňoval, že nie je fér vysoké ceny prenášať na samosprávy.

O akom zvýšení sa rozprávame?

Za päť rokov vzrástla cena z 13 na 20 eur, čo je asi šesťdesiatpercentný nárast. Funguje to tak, že autobus platí poplatok za vstup do stanice aj za výstup z nej. Podotýkam, že na bývalej autobusovej stanici to boli približne štyri eurá za vstup aj výstup. Čiže štyri oproti dvadsiatim. To nie je nikde inde na Slovensku.

V absolútnych číslach je to nárast z tristotisíc eur na dva milióny. Upozorňovali sme na to majiteľa stanice HB Reavis, že sú to také radikálne nárasty, že pre Bratislavský kraj a ďalších dopravcov, ako napríklad Arriva Trnava alebo SAD Dunajská Streda, to nebude udržateľné. Hoci to vedeli, nič s tým neurobili a pokračovali v tejto cenovej politike.

Jedným z opatrení bolo, že Bratislavský kraj po otvorení stanice nejaké linky skrátil, aby sa končili a začínali mimo autobusovej stanice. Alebo sme začali cestujúcich vykladať na povrchu na zastávkach MHD na ulici Mlynské nivy. Nástup zostal zachovaný v rámci autobusovej stanice.

Situácia na Autobusovej stanici Nivy od septembra 2025. Vpravo sa nachádza Kaufland vo výstavbe. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Koľko liniek ste skrátili?

Išlo konkrétne o tri končiace linky zo smeru od Malaciek a zníženie počtu spojov zo smerov Pezinok a Senec. V období po otvorení novej stanice Bratislavský kraj finalizoval súťaž na nového dopravcu. Osobne medzi tým vidím koreláciu, pretože Slovak Lines ako dcérska firma HB Reavis dovtedy prevádzkoval nielen autobusovú stanicu, ale aj regionálnu dopravu v kraji. Hovoríme o desiatkach miliónov eur ročne z tržieb za výkon dopravy vo verejnom záujme.

Nový tender však nižšou cenou vyhrala spoločnosť Arriva a následne prevádzkovateľ autobusovej stanice začal uvažovať inak. Jeho rozhodnutia smerovali k okliešťovaniu prevádzky stanice a tam niekde sa začala neúnosná cenová politika majiteľa stanice. Reakciou na to bolo skrátenie niektorých liniek najskôr zo Záhoria, aktuálne z Pezinka.

HB Reavis dnes argumentuje, že to bol dôvod na zmenšenie autobusovej stanice. Na začiatku však stál ich komerčný záujem. Napriek tomu nás majiteľ stanice neustále obviňuje, že my môžeme za súčasný stav.

Zmenšená stanicaTo, čo spravil HB Reavis na Nivách, je facka cestujúcim

Jakub Lipták

Prečo došlo k stiahnutiu dvoch liniek z autobusovej stanice aj teraz v marci?

V priebehu jesene minulého roka Bratislavský kraj a Bratislavská integrovaná doprava viedli rozhovory so Slovak Lines, keďže ten radikálne znížil kapacitu autobusovej stanice – z 36 nástupíšť nechal 19, osem výstupíšť znížil na dve a 92 parkovacích miest pre autobusy na 29.

Kraj na to musel reagovať, lebo sa sťažovali cestujúci aj vodiči autobusov. Aby som to vysvetlil, keď autobus prichádza s cestujúcimi na stanicu, tak pokiaľ sú na obidvoch výstupištiach autobusy, musí čakať. Cestujúci sú „uväznení“ v autobuse, lebo ich nemôže hocikde vyložiť a musí čakať.

Ak má autobus takzvaný ostrý obrat, teda hneď odchádza s ďalšími cestujúcimi zo stanice, veľmi operatívne sa menia nástupištia. Ak boli dovtedy cestujúci zvyknutí, že napríklad do Rohožníka autobus vždy ide z desiatky, teraz sa to neustále mení, dokonca ani dve minúty pred odchodom autobusu nevie ani šofér, ani cestujúci, z ktorého nástupišťa pôjde spoj. Je to nesmierne stresujúce.

Navyše znížením počtu parkovacích miest autobus nemá priestor tam čakať, často odchádza preč, aby sa následne vrátil, čo je absolútne neefektívne a platia to občania z daní. Vytvára to veľký chaos a je to logisticky nezvládnuté. Ľudia sa tam tlačia v nedôstojných podmienkach, čo sa časom asi zmení, ale počet miest pre autobusy nie.

Ak chceme zachovať kvalitu dopravy, jednoducho je to pri tejto kapacite stanice neúnosné, a preto sme museli skrátiť dve linky z Pezinka tak, že nezachádzajú na autobusovú stanicu, ale končia a začínajú na zastávkach v blízkosti križovatky Bajkalskej s Prievozskou.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Riaditeľ Bratislavskej integrovanej dopravy Martin Urmanič v rozhovore pre Postoj v septembri hovoril, že ste sa so Slovak Lines dohodli, že sa dohodnete. Ako to dopadlo?

Prísľub dohody bol, ale zo strany Slovak Lines nebol nijako naplnený. Namietali sme cenovú politiku a logistiku, ale nezmenilo sa nič. A to nehovorím o tom, že potrebujeme zvýšiť kapacity zo Šamorína, kde sú autobusy preplnené.

HB Reavis tvrdí, že Bratislavský kraj od roku 2021 znížil počet spojov zachádzajúcich na autobusovú stanicu o takmer päťdesiat percent a teraz v marci ste z Nív presunuli 33-tisíc spojov. Sedia tieto čísla?

Môže to sedieť. Spomínaných 33-tisíc spojov ročne sú však len dve linky. Zdôrazňujem, že boli skrátené, nie zrušené.

Riaditeľ BID UrmaničV hre je aj to, že by regionálne autobusy nezachádzali do mesta a končili by na jeho okraji

Jakub Lipták

Aký je podiel regionálnych liniek, ktoré končia na autobusovej stanici, oproti tým, ktoré končia na zastávkach rôzne v meste?

Väčšina zo 64 liniek prevádzkovaných spoločnosťou Arriva v Bratislavskom kraji začína a končí inde ako na autobusovej stanici. Z celkového počtu regionálnych liniek jazdí do Bratislavy 38 a z nich štrnásť zachádza na Autobusovú stanicu Nivy. To znamená, že viac ako tri štvrtiny regionálnych liniek končí inde než na Autobusovej stanici Nivy.

Ide najmä o spoje zo smerov, kde je dopyt po priamom spojení s centrom najvyšší, a to šesť liniek z regiónu Záhorie a osem liniek z regiónu Šamorín.

Ten údaj však nie je smerodajný. Podstatné je, koľko ľudí cestuje až na autobusovú stanicu. Na základe našich dát sme zistili, že ide o asi 20 až 25 percent cestujúcich. Bezmála osemdesiat percent teda vystúpi skôr na iných zastávkach v meste. V absolútnych číslach je to osem až desať ľudí na jeden autobus.

Keďže uvažujeme v intenciách integrovanej dopravy, snažíme sa cestujúceho dopraviť čo najlepšie do jeho cieľa. A autobusová stanica pre väčšinu cestujúcich nie je týmto cieľom – neprestupuje sa tam na hrane, nezachádza tam žiadna mestská hromadná doprava a každý musí prejsť celým obchodným centrom, aby sa dostal na zastávku MHD.

Oproti tomu keď vystúpite z autobusu napríklad v Pezinku, tak z vlaku máte na regionálny autobus možno dvadsať metrov. Na Nivách je to však neatraktívne a aj preto tam ľudia prestávajú chodiť. Z tohto pohľadu je tá stanica ťažko použiteľná. Preto si kladieme otázku, či nie je efektívnejšie, keď má cestujúci lepší prestup niekde inde na hrane.

Voči takémuto systému uvádza HB Reavis protiargument: „Cestujúci, z ktorých mnohí sú študenti a ľudia denne dochádzajúci do Bratislavy za prácou, si zaslúžia dôstojné podmienky, a nie presun na zastávky MHD bez zázemia.“ Nie je teda problém aj v tom, že na zastávke MHD prší, je tam zima, nemôžem si tam kúpiť kávu, ísť na toaletu a využívať komfort toho, čo ponúka autobusová stanica?

Treba veci pomenovať pravým menom – je to obchodné centrum, ktorého prílepkom je autobusová stanica. Autobusy tam krkolomne vchádzajú z bočnej ulice, je to v podzemí, nedá sa tam dobre dostať z parkoviska ani z povrchu a tak ďalej. Áno, je to pod strechou, to sme od autobusovej stanice očakávali.

Čo sa týka študentov, sú dve skupiny. Takí, čo prichádzajú raz za týždeň a idú do internátu napríklad v Mlynskej doline. Tí využívajú hlavnú stanicu alebo autobusovú stanicu. A potom sú takí, čo dochádzajú denne na strednú školu. Pre nich autobusová stanica nie je destinácia, keďže stredné a základné školy sú rozmiestnené po celom meste a kraji. A ak niekto cestuje do školy dennodenne, napríklad z Pezinka do Rače, tak vystúpi na Peknej ceste, nejde na autobusovú stanicu.

Zastávka regionálnych autobusov Pažítková. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Odvrátenou stránkou uzavretého priestoru stanice je kvalita ovzdušia. Občianske združenie Znepokojené matky vykonalo v spolupráci s firmou Deutsche Umwelthilfe meranie ovzdušia v priestoroch stanice certifikovanými prístrojmi a zistilo, že koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší môže prekračovať limity stanovené vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Viete o tomto probléme?

Zachytil som túto informáciu, ako aj to, že HB Reavis to považuje za poškodzovanie svojho dobrého mena. Ak to považujú za nepravdu, tak podľa mňa nemôžu spraviť nič lepšie ako zavolať tam spolu so zainteresovanými subjektmi certifikovanú spoločnosť, aby transparentne urobila merania – miesto toho, aby útočili na občianske združenie, ktorému záleží na zdraví ľudí. Považujem to za škandalózne.

O kvalitu ovzdušia na autobusovej stanici sa budeme zaujímať, Bratislavský kraj však nemá kompetencie ho merať ani posudzovať. Je to opäť len dôsledkom nevhodného umiestnenia stanice v podzemí, keďže vetranie takýchto priestorov nie je technicky jednoduchá záležitosť.

Nedostali sa Bratislavský kraj a HB Reavis do začarovaného kruhu, keď zvyšovanie staničných poplatkov vedie ku skracovaniu liniek a to opäť len robí stanicu menej rentabilnou? Nepovedie to k tomu, že tam regionálne autobusy celkom prestanú chodiť?

Chcel by som vyvrátiť fámy o tom, že sa uvažuje o zrušení linky zo Senca. Nie je to pravda a ani v dohľadnom čase neuvažujeme o stiahnutí žiadnych liniek z autobusovej stanice, pokiaľ prevádzkovateľ nebude robiť ďalšie obmedzenia. Boli by sme veľmi radi, ak by tam mohli jazdiť a zázemie tam bolo komfortné pre vodičov a cestujúcich.

Je nám však jasné, že Kaufland nikto nezbúra a niet cesty späť, preto musíme brať do úvahy situáciu, aká je.

Prečo neplánujete stiahnutie ďalších liniek, ak stanicu kritizujete?

V tejto chvíli sme to vyhodnotili tak, že skrátenie dvoch liniek z Pezinka pomôže tomu, aby dopravná obslužnosť bola zachovaná a logistika tam fungovala.

Čo sa týka budúcnosti, pointa dopravy je v integrácii. V súčasnosti máme v integrovanom systéme Arriva Mobility Solutions, Železničnú spoločnosť Slovensko, Dopravný podnik Bratislava a Leo Express. S nimi koordinujeme dopravu tak, aby spoje nadväzovali, cestovalo sa na jeden lístok, existoval centrálny dispečing. Budujeme tiež prestupné terminály – už ich je desať. Zameriavame sa na terminály mimo Bratislavy, ale pribúdajú aj bratislavské.

Napríklad?

Pred dvomi rokmi bol otvorený terminál vo Vrakuni, čerstvá téma je prestupný terminál s malou autobusovou stanicou a parkovacím domom na Astronomickej v Ružinove, kde sa má predĺžiť električková trať a vybudovať vlaková zastávka. Tento projekt je v pokročilom štádiu príprav a pravdepodobne sa začne stavať koncom budúceho roka.

Myslíte si, že Bratislava vôbec potrebuje autobusovú stanicu?

Áno, ale nie v tom tradičnom zmysle, ako sme ju vnímali kedysi. Bratislava stále potrebuje miesto, kde sa sústreďujú diaľkové autobusové linky a kde majú cestujúci základné zázemie – čakáreň, toalety, orientačný systém, služby a dobré napojenie na ďalšiu dopravu. To je dôležité najmä pre diaľkovú a medzinárodnú dopravu, prípadne pre cestujúcich, ktorí idú do mesta len občas a potrebujú jasný a komfortný bod príchodu.

Pri regionálnej doprave je však situácia iná. Dnes už väčšina ľudí necestuje „na stanicu“, ale do konkrétnej časti mesta – do školy, do práce, do nemocnice, k električke alebo na vlak. Ak tri štvrtiny cestujúcich vystúpia skôr než na Nivách, tak to ukazuje, že klasická centrálna autobusová stanica už pre prímestskú dopravu nie je hlavným cieľom. Oveľa dôležitejšie sú kvalitné prestupné uzly rozmiestnené po meste, kde sa dá rýchlo a pohodlne prestúpiť na električku, vlak alebo MHD.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Problém Autobusovej stanice Nivy je, že je v súkromných rukách a nikto na ňu nemá žiaden dosah. Myslíte si, že budeme musieť uvažovať o novej autobusovej stanici?

Považujem za veľkú chybu, že Slovenská autobusová doprava vôbec bola sprivatizovaná, a to takým spôsobom, že nového majiteľa vôbec nezaväzuje zachovať autobusovú stanicu. Nie je to teda otázka pre župu. No ak by mala vzniknúť nejaká nová stanica, treba na to peniaze.

Budeme však musieť uvažovať nad novou stanicou, aby sme neboli rukojemníkmi jednej firmy?

Tým, že sa mení dopravné správanie cestujúcich a snažíme sa modernizovať, tak sa to priebežne deje takým spôsobom, že cestujúci prestupujú na iných uzloch – v Bratislave ide napríklad o Most SNP, Patrónku, Zlaté piesky, stanicu Vinohrady, ale aj Novú dobu, Peknú cestu či Bajkalskú. Do budúcna by toto mali byť komfortné prestupné miesta.

V tomto je budúcnosť a mali by sme upustiť od návyku, že ma spoj musí odviezť z domu priamo do mojej práce, čo je logisticky nemožné. Pointa regionálnej dopravy je, že niekde na okraji mesta by cestujúci mal prestúpiť na koľajovú dopravu. V momente, ako prichádza autobus do mesta, dostáva sa do zápchy, no ak tam premáva aj električka, tá v zápche nestojí.

Máte plán, čo spravíte, ak sa podmienky používania autobusovej stanice ešte viac zhoršia?

Je to hypotetická otázka, ale ak dopravca bude pokračovať v radikálnej cenovej politike, župa na to bude reagovať.

Prebieha momentálne komunikácia kraja s mestom v súvislosti s hľadaním spoločného riešenia zvyšovania nezávislosti od autobusovej stanice? Napríklad čo sa týka zvyšovania komfortu spomínaných prestupných uzlov v meste.

Platí pravidlo, že regionálna autobusová doprava nestojí na zastávkach MHD, aby sme si neobmedzovali kapacitu, ale sú kúsok od seba. Keďže na území mesta patria zastávky mestu, tak je táto komunikácia priebežná. Základné prestupné uzly sú funkčné a do budúcnosti by bolo vhodné, aby sa ich komfort zvýšil.

V mnohých mestách býva autobusová stanica prepojená so železničnou a zároveň sa v súčasnosti pri Stupave plánuje nová vlaková stanica Bratislava – západ. Myslíte si, že by bolo reálne, aby diaľkové autobusy končili tam a odtiaľ by cestujúci šli do Bratislavy vlakom?

Chybou bolo, že mnohé miesta, kde takéto niečo mohlo byť, sa predali. Predstava centrálnej stanice znie lákavo, páči sa mi napríklad krakovská stanica, kde je na hrane centra mesta železničná stanica spojená s autobusovou a ešte tam aj stoja električky.

Čo sa týka Stupavy, to nemá byť nová hlavná stanica, ale medzinárodná a tiež akási servisná stanica. A keďže kapacita súčasnej hlavnej stanice je naplnená, vlaky majú podobný problém ako autobusy na autobusovej stanici. V každom prípade stanica v Stupave je naozaj vzdialená budúcnosť.