Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
19. december 2021

Zápisky z trolejbusu

Padá sniežik, padá, ej, ale som rada. Teda ako kto

Poviedky na pokračovanie z pera šoféra bratislavskej MHD, v ktorom sa objavila túžba tvoriť. Napríklad aj o snehu.

Padá sniežik, padá,  ej, ale som rada.  Teda ako kto

Ilustrácia: Jan Heralecký

Viete, kde žijú najmenší ľudia na svete?

V Bratislave.

Prečo?

Pretože keď napadne centimeter snehu, tak ho majú obyvatelia mesta vyše hlavy.

 

Tento starý vtip sa týka najmä dopravy, ktorej som pevne-pohyblivou súčasťou. Krásne veľké vločky sa tíško znášajú na nič netušiace spiace mesto. Biela prikrývka je čoraz nadýchanejšia a všetko dokonalejšie zakrýva. Obraz mesta sa stáva akýsi mäkší, čistejší, romantickejší. Opäť mám službu v zálohe, a tak teraz neštartujeme zamrznuté, ale zasnežené vozy. Zatiaľ to ide hladko. Krátko pred štvrtou som sa išiel zohriať do výpravne, kde výpravca znalecky cez okno pozoruje kypiacu bielu perinu a popritom pohľadom kĺže po dnešnej výprave – zozname vozov a vodičov, ktorí majú toto ráno vyjsť do premávky. 

Po chvíli opatrne hovorí: „Tomáš?“

„Noo?“

„Asi pôjdeš jazdiť.“

„Prečo? Niekto volal, že nepríde?“ 

„Nie,“ výpravca pozrel na hodinky, „ale o chvíľu zavolajú. Medzi dnešnými rannými vodičmi sú aj páni L. a K. a jedinou otázkou je, ktorý z nich zavolá skôr. Tipujem, že pán L. Pán L. sa zvyčajne pri pohľade na zasnežené ráno začne smrteľne dusiť a pána K. pri tom istom pohľade pochytí neudržateľná hnačka. Preto zvyčajne nenastúpia. Keď môžu, tak sa zbabelo vyhnú zodpovednosti.“

Obaja páni sú však známi tým, že aj bez požiadania sú vďačnými rozprávačmi o minulých, dnešných a budúcich hrdinských skutkoch, v ktorých, ako inak, zastávajú dominantné postavenie. To sa však deje v čase pokoja. Dnešný sneh však pokoj v premávke neveští ani náhodou. Výpravca sa hrubo pomýlil. Prvý zavolal pán K. a nie pán L. Všetko ostatné bolo tak, ako skúsený výpravca predpokladal. Známe výhovorky. 

Stále sneží.

Inzercia

Och, nech už len konečne príde soľnička – posýpacie auto s radlicou – a prerazí cestu okolo vozovne a ďalej, inak máme problém. Dúfam, že príde skôr, ako vyrazia prvé vozy z brány von.

Soľnička sa dovalila, ale až keď sa prvých šesť vozov vysunulo za bránu a zablokovali všetky tri cesty z vozovne von.

Keď sa radlica konečne predrala pomedzi poskrúcané harmoniky a soľ začala pôsobiť, vykrútené červené chrobáky sa pomaly začali narovnávať a postupne odchádzať na svoju trať. Vyrazil som namiesto pána L. s polhodinovým meškaním. Pomaly som sa zmieril s tým, že dnes to bude služba bez prestávok, pretože spomalená premávka mi ich zhltne. 

Súčasne som sa začal vedome zakukľovať voči nárekom, žalospevom a vulgárnym nadávkam rozčúlených cestujúcich. 

Ako reagovať? Aký postoj zaujať? Ako by som sa cítil ja, keby som na zastávke netrpezlivo čakal na „svoj“ meškajúci ranný spoj, lebo musím stihnúť vlak, poradu, termín u lekára, a vôbec ma nezaujíma, prečo sa spoje tak nemožne vlečú?

A tak svoj obal proti útokom prepletám aj nitkou porozumenia a snažím sa útoky odrážať empatickým: „Prepáčte, že meškám.“ Pomôže to vyhnúť sa zbytočným konfliktným problémom? Hádam.

Neviem, ako sa kolegovi L., ktorý ostal doma, dnes spalo, ale mne sa po dnešnej napätej snežnej službe spalo mimoriadne dobre. A ďakujem Bohu, že sa mne ani mojim cestujúcim nič nestalo. 

Riešiť problémy láskavou empatiou a zbabelo sa zbavovať zodpovednosti sú dve rôzne veci. A rozhodovanie medzi riešením problému a zbavovaním sa zodpovednosti nie je vždy ľahké…

Si myslím.

 

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva