Plán obnovy pre školy Ako zmenia naše školstvo európske peniaze

V utorok to bude presne rok od plošného uzatvorenia všetkých škôl na Slovensku. Plánované dva týždne sa natiahli na niekoľko mesiacov, ktoré ešte viac zvýraznili nedostatky už i tak strápeného slovenského školstva.

Vzpruhou pre nielen túto oblasť má byť finančná injekcia, ktorú v rámci Plánu obnovy a odolnosti dostaneme z Európskej únie. Z celkových šiestich miliárd eur pôjde na modernizáciu vzdelávania 800 miliónov.

Aktuálne je návrh Plánu obnovy v medzirezortnom pripomienkovom konaní. O mesiac by o ňom mala rokovať vláda a do konca apríla ho treba poslať na schválenie do Bruselu.

Čo s peniazmi pre vzdelávanie plánuje Slovensko spraviť a ako to v najbližších rokoch zmení naše školy?

Učenie po novom

Už počas prvej vlny zaznievali názory, že pandémia môže byť šancou na prekopanie toho, čo sa dnes deti v školách učia. Mnohí rodičia mali pri zatvorených školách a dištančnom vyučovaní možnosť bližšie nahliadnuť do obsahu učiva a neraz krútili hlavou nad tým, čo všetko musia deti do svojich hláv „natlačiť“.

Práve zmena obsahu vzdelávania na základných školách má byť asi najväčšou novinkou, ktorú v najbližších rokoch môžu naši žiaci a učitelia pocítiť.

Čo presne to znamená? Súčasťou tzv. kurikulárnej reformy má byť vytvorenie väčšieho priestoru na osvojenie si vedomostí a väčšie prepojenie jednotlivých predmetov.

Rozdelenie obdobia základnej školy na ročníky by malo byť minulosťou. Po novom si budú môcť učitelia rozložiť učivo, ktoré majú so žiakmi prebrať, do viacročných cyklov a nebudú ho musieť prechádzať po jednotlivých ročníkoch. Do prvého cyklu budú spadať prvé tri ročníky základnej školy, do druhého patria štvrtý až šiesty ročník a do tretieho sa spoja siedmy až deviaty ročník.

„Zníži to časový tlak na učiteľov a žiakov a umožní prispôsobiť vzdelávanie potrebám a možnostiam žiakov. Zlepšia sa možnosti individualizácie vzdelávania a predpokladá sa tiež zníženie podielu žiakov opakujúcich ročník a v dôsledku toho predčasne ukončujúcich vzdelávanie,“ tvrdia odborníci, ktorí návrh pripravili.

Obsah učiva by mal byť teda pružnejší a školy si môžu samy určiť, ako si ho usporiadajú a akým tempom ho budú so žiakmi preberať.

„Potrebujeme dať deťom väčší priestor, nielen ten ročníkový. Táto koronakríza nám to naplno ukázala. Ohodnotiť ich môžeme až vtedy, keď vyrovnáme individuálne rozdiely a dáme šancu všetkým deťom dosiahnuť, čo dosiahnuť majú. Čas na dosiahnutie cieľov bude väčší a meradlom úspešnosti nemá byť to, či sa stihlo prebrať všetko učivo,“ vysvetľoval pre Postoj ešte vlani poradca na Štátnom pedagogickom ústave Branislav Pupala, ktorý sa podieľa na návrhu kurikulárnej reformy.

Čítajte tiež

Škola po pandémii Ten chaos je neopraviteľný, potrebujeme spraviť hrubú čiaru

Martin Hanus Adam Takáč

Rozhovor s Branislavom Pupalom, ktorý pripravuje nové vzdelávacie programy na základných školách.

Ako to môže vyzerať v praxi? Predmety ako napríklad dejepis, geografia či biológia by sa spojili do väčšieho celku a jednotlivé témy by mali na seba logicky nadväzovať. Nemalo by sa teda stávať, že žiaci preberajú rovnakú tému na geografii a biológii v rôznych ročníkoch.

Čo si odborníci od týchto zmien sľubujú? „Hlavným cieľom kurikulárnej reformy je zlepšenie gramotnosti a zručností žiakov potrebných pre 21. storočie (kritické myslenie, digitálne a mäkké zručnosti). Cieľom je rozvíjať kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov ako schopnosť riešiť problémy, pracovať v tíme, argumentovať a klásť otázky,“ píše sa v dokumente.

Nový systém výučby by mal vytvárať väčší priestor na diskusie a aktívne zapájanie žiakov. Memorovanie faktov by malo ustúpiť do úzadia. „Reforma systematicky do kurikula integruje aj prierezové témy ako finančná gramotnosť, globálne zdravie (napríklad epidémie), klimatické zmeny a otepľovanie či hospodárska kríza.“

Minister školstva Branislav Gröhling hovorí, že chce prizvať k tvorbe nového modelu kreatívnych pedagógov, ako je napríklad spisovateľ Daniel Hevier alebo známy učiteľ geografie Peter Farárik.

Školy by mali na nový model nabiehať postupne. Povinný pre všetkých by mal byť podľa návrhu od školského roka 2026/2027.

Čítajte tiež

Učiteľ Farárik Pýtam sa, či je to naozaj tragédia, ak by žiaci vedeli menej faktov

Adam Takáč

Rozhovor s Petrom Farárikom o učení geografiie a nových učebných plánoch, ktoré môžu byť prvým krokom k zmene obsahu vzdelávania.

Príprava učiteľov

Zmena v obsahu vzdelávania si bude vyžadovať aj nové učebnice. Otvorený trh by mal rozšíriť ponuku materiálov, z ktorých si budú môcť školy vyberať podľa potrieb svojich žiakov. Plán obnovy ráta tiež s tým, že učebnice sa zdigitalizujú a v prípade potreby tak bude prechod na dištančné vzdelávanie jednoduchší.

Ešte dôležitejším bodom na úspešný prechod do nového systému výučby má byť príprava učiteľov. Vzniknúť by malo až štyridsať regionálnych centier po celom Slovensku, v ktorých budú odborníci pomáhať školám s uvádzaním zmien do praxe. Prvé centrá by mali fungovať už koncom tohto roka.

Novému kurikulu na základných školách sa má prispôsobiť aj príprava budúcich učiteľov.

Čo bude inak? Študenti pedagogických fakúlt by sa namiesto vzdelávania v kombinácii dvoch predmetov mali pripravovať pre vyučovanie širších vzdelávacích oblastí (napríklad prírodné vedy, humanitné vedy), čo ich kvalifikáciu rozšíri.

Posilniť by sa tiež mala spolupráca pedagogických fakúlt so školami, aby budúci učitelia mali väčší kontakt s reálnym školským prostredím už počas štúdia.

Pomôcť zrealizovať tieto zámery má grantový program pre univerzity, ktorý podporí vznik nových študijných programov. „Súčasťou je aj financovanie takých zmien v programoch, ktoré podporujú zavádzanie inkluzívneho vzdelávania, vzdelávanie žiakov s odlišným materinským jazykom a rozvoj digitálnych kompetencií u študentov učiteľstva,“ píše sa v návrhu.

Po novom sa medzi programy vysokoškolského vzdelávania zaradí aj program učiteľstva pre rané a predprimárne vzdelávanie (od 0 rokov po povinné predprimárne vzdelávanie).

Štát chce takisto učiteľov motivovať k celoživotnému vzdelávaniu. Umožniť im to má širší výber kurzov a školení, ktoré by mali prinášať štátni aj neštátni poskytovatelia.

Má sa zaviesť nový model financovania, v rámci ktorého dostanú učitelia finančný príspevok na „individuálny“ profesijný rozvoj. Ten budú môcť využiť na povinné profesijné aktivity (napríklad vybrané okruhy prioritných rezortných tém: inklúzia, digitalizácia, kurikulárne zmeny a pod.) a nepovinné profesijné aktivity (napríklad výkon atestácie, absolvovanie vzdelávacích programov rozvíjajúcich individuálne učebné potreby).

Minister školstva Branislav Gröhling a minister financií Eduard Heger diskutujú o pláne obnovy pre školy.

„Zdigitalizované“ školy

Jedným z najčastejších slov, na ktoré pri čítaní plánu obnovy pre školy natrafíte, je digitalizácia. Stav digitálnej vybavenosti našich základných a stredných škôl je hlboko pod priemerom Európskej únie. Máme len 17 percent škôl dobre vybavených digitálnymi technológiami (oproti 35 percentám priemeru EÚ).

Nedostatky pri využívaní digitálnych technológií ešte viac odkryla pandémia. Mnohé školy mali s prechodom na online vyučovanie problémy, pre niektoré to bolo úplne nemožné zrealizovať.

Aký je cieľ plánu obnovy v tejto oblasti? Štát sa chce do troch rokov priblížiť k plnej digitálnej vybavenosti základných a stredných škôl.

Notebooky pre učiteľov, stopercentné internetové pokrytie škôl, tabletové učebne, veľkokapacitné tlačiarne a vizualizéry alebo projekčné plochy namiesto kriedových tabúľ. Aj to sú prvky, ktoré by mali naše školy v priebehu najbližších rokov „zdigitalizovať“.

„Táto investícia premostí nerovný prístup, napríklad zo socioekonomických dôvodov alebo na základe vidieckeho-mestského pôvodu, keďže pre všetky školy bude platiť jednotný štandard vybavenia. Žiaci a žiačky z chudobnejších regiónov, ako aj z nižších socioekonomických vrstiev získajú rovnaké šance na digitálne vzdelávanie a získavanie digitálnych zručností v škole,“ tvrdia autori plánu.

Knižnice pre chudobné deti

Niekomu sa to môže zdať neuveriteľné, ale na Slovensku ešte existujú školy, ktoré sa učia v dvojzmennej prevádzke.

V tomto školskom roku takto funguje 3 794 žiakov v 220 triedach na 49 základných školách v Košickom (21) a Prešovskom kraji (28). „Navyše sa počas najbližších piatich rokov očakáva v 37 okresoch nárast populácie žiakov základných škôl o 20-tisíc,“ uvádzajú autori dokumentu. „Spolu je potrebné v 17 z uvedených okresov vybudovať 361 nových tried pre 9,7-tisíc žiakov po zohľadnení dostupných kapacít, aby sa predišlo preplneniu škôl a dvojzmennej prevádzke.“

Dobudovanie školskej infraštruktúry je podľa odborníkov základným opatrením na to, aby sa mohli realizovať vyššie opísané reformy.

Prvou súčasťou investície má byť zvýšenie kapacít škôl, v ktorých počet žiakov presahuje možnosti, a škôl s dvojzmennou prevádzkou.

Tou druhou má byť vytvorenie akýchsi študijných centier, ktoré sa majú zriadiť prioritne v školách s vysokým počtom žiakov z chudobných rodín.

Ministerstvo školstva sa chce tiež pustiť do vybudovania školských knižníc, ktoré by mali slúžiť ako študovne.

„Cieľom je vybudovanie a modernizácia školských knižníc prioritne v 213 školách, ktoré navštevuje viac ako 15 žiakov zo SZP (sociálne znevýhodneného prostredia, pozn.). Zabezpečí sa tak prístup ku školským knižniciam a ich službám pre 87 % žiakov zo SZP a celkovo pre 28 % žiakov, ktorí ho dnes nemajú.“

Školské knižnice by mali podľa plánu poskytovať priestor pre vyučovanie predmetov, bádanie, skupinovú prácu, písanie domácich úloh, realizáciu projektov či trávenie voľného času. „Tomu by mala zodpovedať podoba fyzického priestoru a vybavenie.“

Foto: TASR