Nová inkluzívna príručka na UK Študentky a študenti, študentstvo, študujúce osoby, študujúci a študujúce

Začiatkom akademického roka bol na webovej stránke Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zverejnený dokument pod názvom Rodovo inkluzívne vzdelávanie na vysokých školách s podtitulom Príručka pre pedagogický personál vysokých škôl.

Tento dvadsaťstranový elaborát určený pre pedagogický personál sa v modernej reči európskych dokumentov nazýva toolkit. V tomto prípade ide o súbor nástrojov na realizáciu inkluzívneho prístupu na vysokých školách Slovenska.

Vytvorenie príručky bolo podporené z dvoch verejných zdrojov: publikácia je výstupom z vedeckého grantového projektu VEGA Ministerstva školstva a výskumu SR č. 1/0316/22 pod názvom Multidisciplinárne aspekty feminizácie školstva, ako aj z európskeho grantu Enlight+, ktorý spája konzorcium jedenástich univerzít Európy, konkrétne z projektu Gender Equality and LGBT+ Inclusive Environments, známeho pod skratkou GELIE.

Dokument ponúka „praktické odporúčania, ktoré môžu vyučujúci a vyučujúce využiť pri každodennej práci“.

Inkluzivita a ako na to

Dvadsaťstranovú plnotextovú verziu brožúrky si možno stiahnuť na fakultnej webovej stránke v rámci aktualít Centra rodových štúdií a tiež na facebookovom profile fakulty, kde je uvedená v príspevku s nápisom: „ABY SI VŠETCI MOHLI PLNIŤ SVOJE SNY. Aj toto je odpoveď na otázku, prečo potrebujeme inkluzívne prostredie.“

Autorky chcú do procesu výučby zapojiť skutočne všetkých. Ako píšu, aby to bolo možné, je dôležité „vedome narúšať heteronormatívne predpoklady, teda automaticky nepredpokladať heterosexuálnu orientáciu a pri uvádzaní príkladov zo vzťahového života nepoužívať výlučne scenáre založené na rodovej binarite“.

Dokument je rozdelený do viacerých kapitol a za každou kapitolou nasleduje „checklist“, akýsi návod na spytovanie svedomia pre vysokoškolského učiteľa, vďaka ktorému pedagóg zistí, či a ako sa mu darí aplikovať jednotlivé usmernenia.

Ukážka z príručky Rodovo inkluzívne vzdelávanie na vysokých školách. Zdroj: Univerzita Komenského

Po kapitole, kde sa odporúča spolupráca s neziskovými organizáciami zameranými na tematiku LGBTI+ a multikulturalizmus, sa pedagóg má nad sebou zamyslieť takto: „Povzbudzujem študentstvo, aby otvorene zdieľalo svoje skúsenosti a názory vrátane tých, ktoré sa týkajú rodovej identity?“

Alebo si môže položiť aj ďalšiu otázku z tohto inkluzívneho spovedného zrkadla: „Reflektujem, aké rodové predpojatosti a stereotypy (vedome či nevedome) sprostredkúvam prostredníctvom obsahu vyučovania?“

Pedagóg má takisto vedieť, ako sa rodovo identifikujú študenti, a ak sa pomýli, má sa primerane ospravedlniť: „Kategória ,nebinárne osoby‘ zahŕňa rôzne identity a jednotlivé osoby môžu uprednostňovať odlišné zámená. Preto je vždy dobré sa na ne spýtať a zároveň poprosiť o zhovievavosť a korekciu, ak sa pomýlime.“

Autorky tým zrejme mienili, že príslušné nebinárne osoby môžu uprednostňovať rôzne gramatické označenia svojej rodovej identity (slovenčina nám ponúka hneď tri gramatické rody: ona, on, ono).

Učiteľ má byť oboznámený s tým, „aké zámená používajú študujúce osoby v skupine“ – odporúča sa preto, aby sa vyučujúci diskrétne na začiatku semestra v dotazníku spýtal na preferované jazykové označenia ladiace so sebaurčením nebinárnych študentov.

Dôraz sa kladie na želanie študenta, bez ohľadu na to, či sa napríklad meno zhoduje s údajom na občianskom preukaze alebo na prezenčnej listine z oficiálnej akademickej evidencie študentov. Doslovná inštrukcia totiž znie: „Umožnime študentstvu oznámiť svoje preferované zámená či meno, a to aj v prípade, že sa nezhoduje s oficiálnym menom danej osoby v záznamoch.“

Ukážka z príručky Rodovo inkluzívne vzdelávanie na vysokých školách. Zdroj: Univerzita Komenského

To je zopár rád z novej príručky. V minulosti sme boli zvyknutí, že zámená a obdobné idey sa riešili hlavne za veľkou mlákou, no v súčasnosti už zaznievajú z rôznych progresívnych fór a kútov našej slovenskej gubernie.

Zo sociopsychologického hľadiska sú to všetko bezpochyby nevídané a zaujímavé veci. Progres(ivizmus) nezastavíš, to počuť zo všetkých strán, a ak sa náhodou človek s konzervatívnym pohľadom na svet pokúsi o zdvorilé oponovanie, dostane nálepku tmára a spiatočníka a odporúčanie, nech sa vráti do jaskyne, odkiaľ vyliezol.

Čo zarazí jazykára

Slovenčina pre mňa ako tlmočníčku a prekladateľku predstavuje chlieb každodenný, a preto je pre mňa oveľa zaujímavejší nezvyčajný jazyk, ktorý sa používa v tejto brožúrke.

Treba uznať, že príručka je príkladom precíznej a dôslednej normatívnej práce typu „škrtni a nahraď“. V dvadsaťstranovom texte totiž nenájdeme jedno jediné podstatné meno v generickom maskulíne, teda podstatné meno, ktoré stručne a efektívne označuje funkcie, tituly či profesie a zahrňuje všetkých nezávisle od pohlavia.

Nie sú tam spomenutí žiadni pedagógovia, ale pedagogický personál, žiadni LGBTI ľudia, ale LGBTI osoby (pozor, generické feminínum „osoba“ je povolené!), žiadni študenti, ale študentstvo, žiadny ombudsman, ale ombudsosoba, žiadni autori, ale autorský kolektív... Autorky odviedli čistú prácu. Prečo? Lebo generické maskulínum je vraj zlé a škodlivé a treba ho vylúčiť z komunikácie.

Progresívny tlak na jazykPrečo takzvaný rodovo citlivý jazyk škodí slovenčine

Jakub Lipták

Tak sa to aspoň tvrdí v hodnotení komunikácie Univerzity Komenského, ktorú v inštitúcii robí tím filozofiek v rámci implementácie Plánu rodovej rovnosti. Podľa monitoringu oficiálnej komunikácie Univerzity Komenského v tradičnom jazyku dochádza k zneviditeľneniu žien. Doslova.

„Jednou z najmenej nápadných a najškodlivejších foriem rodovo nevyváženej komunikácie je zneviditeľnenie žien v symbolickej rovine, najmä prostredníctvom jazyka. Prejavuje sa napríklad nadužívaním generického maskulína a absenciou žien,“ uvádza sa v dokumente.

A tu vyvstáva problém. Nevedno, či tu došlo k omylu z nepozornosti alebo ide o zámer autorov hodnotenia. Podľa poslednej citovanej vety to vyzerá tak, že na jednu rovinu sa tu kladie gramatický rod slov, ktorými sa osoby označujú, a biologické pohlavie osôb.

To je koniec-koncov celkom pochopiteľné, lebo feministická filozofia vychádza z anglického výrazu gender, čo znamená aj rod, aj pohlavie. Ako vždy, diabol sa skrýva v detailoch a niekedy aj v preklade.

V jazyku totiž ženy a muži ako pohlavie absentujú, lebo pohlavie tam jednoducho nie je. V jazyku sú prítomné len gramatické rody. A tie indikujú v prípade niektorých podstatných mien aj pohlavie osoby. Môžu, no nemusia.

Ukážka z príručky Rodovo inkluzívne vzdelávanie na vysokých školách. Zdroj: Univerzita Komenského

Niečo z rodovej studnice slovenčiny

Jazykový trend ukotvený v príručke, podobne ako aj v niektorých komunikačných kanáloch, naznačuje presvedčenie pisateľov textov, že gramatický rod vždy indikuje aj biologické pohlavie alebo najnovšie aj nebinárnu identitu osoby. A tak keď sa banskobystrické Artforum chcelo rozlúčiť so svojimi vernými klientmi, pozdravilo ich takto: „Milé naše kamošstvo, po najbližších Vianociach neotvoríme...“

Ako to teda je? Slovo „dieťa“ má stredný gramatický rod, ale označuje ľudskú bytosť mužského alebo ženského pohlavia. Slovo „šikulky“ má ženský gramatický rod, ale môže označovať mužov aj ženy. Slovo „katolibanci“ má mužský gramatický rod, ale môže označovať mužov aj ženy.

A čo s takým „chlapiskom“? Ten, naopak, označuje len mužskú osobu, ale gramaticky je zaradený aj do mužského, ale aj stredného rodu. Normatívne príručky slovenčiny ho identifikujú ako dvojrodové slovo, konkrétne podstatné meno mužského a stredného rodu. Slovom, gramatický rod (nie vždy) odráža biologickú realitu.

Autorky v dokumente napokon naznačili, že ide o symbolickú kategóriu, akurát myšlienku nedotiahli. Alebo že by ako nelingvistky (podobne ako väčšina propagátorov „citlivých“ inovácií v slovenskom jazyku) nevedeli?

Príčina harašmentu s rodmi v slovenčine môže tkvieť aj v neslovenských kultúrnych vplyvoch. Vari sa generické maskulínum stalo ďalšou obeťou v dejinách kultúry vymazávania, v duchu tohto novodobého cenzúrneho postupu? My predsa za to nemôžeme, tento trend k nám zaviali vetry z anglosaského sveta, ako hovorievajú konzervatívni komentátori z krajiny galského kohúta.

Bodky a hviezdičky medzi písmenkamiAko inkluzívnosť vo francúzštine a taliančine komplikuje komunikáciu medzi ľuďmi

Stanislava Moyšová

A ak, čo také strašné toto generické maskulínum spáchalo, že musí zmiznúť?

V 90. rokoch 20. storočia začali v nemeckom akademickom prostredí vznikať psycholingvistické štúdie (nemčina má tri gramatické rody podobne ako slovenčina), ktoré poukazovali na to, že použitie generického maskulína vedie k tomu, že ľudia si pod ním predstavia viac mužov ako žien.

Keď vás niekto požiada, aby ste vymenovali troch najslávnejších slovenských spevákov, zrejme budete automaticky myslieť na mužov a až sekundu nato sa spýtate, či môžete vymenovať aj speváčky. Takže áno, generické maskulínum nie je také nevinné, ako sa môže zdať.

Pokiaľ viem, podobné štúdie na Slovensku realizované neboli. Skúsme však siahnuť po príklade z jazykovej praxe. Každý mesiac sa vo verejnoprávnej televízii vyhodnocuje anketa, v ktorej názve sa skvie generické maskulínum – „Športovec mesiaca“.

Inkriminované generické maskulínum má jazykovú výhodu. Je praktické a efektívne. Je výrazovo úsporné. Má dlhú tradíciu a je dobre zakorenené v jazyku. Je pochopiteľné pre všetkých.

V januári v nej obsadila víťaznú pozíciu hokejistka Nela Lopušanová a medzi víťazmi sa opakovane objavila napríklad lyžiarka Petra Vlhová či atlétka Ema Zapletalová. Keby sme išli na vec cez konkrétne nominácie za celý rok 2024, v nomináciách najlepších športovcov sa ocitlo šesť žien a len štyria muži.

Inkriminované generické maskulínum má jazykovú výhodu. Je praktické a efektívne. Je výrazovo úsporné. Má dlhú tradíciu a je dobre zakorenené v jazyku. Je pochopiteľné pre všetkých. A pokiaľ ide o aspekt „citlivosti“, jeho prítomnosť či neprítomnosť v reči nevyrieši postavenie príslušníkov LGBTI+ komunity, podobne ako sa nevyrieši príjmová rovnosť medzi mužmi a ženami. A to ani napriek jej nedávnemu ukotveniu v ústave.

Jediné, čo sa vyškrtnutím generického maskulína dosiahne, bude nanajvýš neprirodzenosť a štylizačná ťažkopádnosť. Taký text mnohí čitatelia budú chápať ako nejaký exotický experiment.

Text presýtený kolegyňami a kolegami, študujúcimi, výskumníctvom či pedagogickým personálom, týmito náhradami za prosté označenia „kolegovia, študenti a výskumníci“, totiž znie príjemne vari len ušiam a očiam zasvätencov, teda tých, ktorí vedia, o čo ide, o čo sa autor textu snaží, alebo zapáleným propagátorom a stúpencom „rešpektujúceho“ a často zideologizovaného jazyka.

S rozpakmi, s údivom či s úškrnom ho budú čítať tí, ktorí generické maskulínum bežne používajú a očakávajú v kontextoch, kde jasne označuje aj mužov, aj ženy. Keď sa povie, že slovenskí učitelia majú nízke platy, netreba predsa dopĺňať slovo „učiteľky“. Realita je jasná a Slovákom je všeobecne známe, že pôvodca textu tým myslí hlavne učiteľky, keďže školstvo je prefeminizované.

Na druhej strane inkluzívne náhrady sa dostali aj do niektorých médií. Nezriedka sa mihnú v podobe dubletov („herci a herečky protestujú“) v Denníku N či v Aktualitách. Ich hojný výskyt si možno všimnúť na facebookovej stránke Filozofickej fakulty UK, kde alternujú študujúci so študentkami a študentmi či študentstvom. V statusoch politikov progresívneho spektra neraz defilujú ateisti a ateistky, voliči a voličky či poslanectvo.

Prognózy a vyhliadky

Jazyk je živý organizmus, neprestajne sa vyvíja v rukách más podľa potrieb bežných používateľov. Môžeme hypotetizovať, či inkluzívne náhrady generického maskulína majú potenciál vydať sa na víťaznú cestu jazykovej zmeny.

Taká zmena prichádza do jazyka najprv ako inovácia skupinovej komunikácie a môže sa rozšíriť do štandardizovaného celonárodne používaného jazyk. V takom prípade ho pravopisná príručka napokon oficiálne potvrdí a kodifikácia uzákoní.

Jazykovedkyňa Oľga OrgoňováNeobmedzujme jazyk precitlivenými zákazmi a príkazmi. Nebude to fungovať

Jakub Lipták

Tak to bolo aj v prípade feminatív, čiže ženských pomenovaní profesií v slovenčine. Prenikali do nej postupne a úzus bol rozkolísaný. Napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1931 pri hesle doktor, doktorka figuruje upozornenie: správne je slečna doktorka, nie slečna doktor.

Kým v Pravidlách v roku 1931 mnoho takýchto feminatív nebolo (príručka uvádza maskulína profesor, lekár, inžinier, advokát, ale už nie ich náprotivky v ženskom rode), Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1953 už uvádzajú nielen lekárku či profesorku, ale aj poručíčku, dôstojníčku či traktoristku, evidentný výdobytok novej socialistickej spoločnosti.

Bude teda nahradenie generického maskulína inými, „inkluzívnymi“ variantmi životaschopnou jazykovou zmenou? Zatiaľ to vyzerá tak, že táto zmena má skôr ideové a akademické korene (základom sú spomínané štúdie a feministická filozofia) a nevzišla od más bežných používateľov jazyka.

Vieme však, že zmeny sa v minulosti diali aj na základe politického rozhodnutia „zhora“, ako to bolo v prípade „purifikácie“ slovenčiny od bohemizmov. Jazyková prax však niektoré riešenia neprijala a bohemizmy v slovenčine si naďalej žijú svojím životom.

Napríklad slovesu obdržať sa v našom administratívnom štýle naďalej veľmi dobre darí, podobne v právnickom jazyku, kde majú bohemizmy podobu zákonných termínov (procesná vada, vysporiadanie spoluvlastníctva manželov, zmluva o dielo). A to nehovoríme o bohemizmoch v ústnych prejavoch (vždy sa o niečo jedná, správne je ide o).

Postihne generické maskulínum osud nenávidených čechoslovakistických bohemizmov, ktoré jazykoví redaktori za prvého slovenského štátu škrtali jedna radosť? Nevedno.

Zatiaľ čítajúcim, čitateľkám, čitateľom a čitateľstvu Postoja prajem veľa potešenia z textov, ktoré štylisticky prirodzene plynú a kde sa bude vynímať to naničhodné, ale nám dobre známe a praktické generické maskulínum.