Na okraj Počuli ste niečo o queer krúžkoch na našich školách?

V Denníku N som sa včera dozvedela zaujímavú vec, že na našich školách sú aj queer krúžky a teraz s nimi bude problém, lebo dieťa túžiace po tejto voľnočasovej aktivite bude potrebovať súhlas rodiča.

Autorka komentára Monika Tódová pripomenula, že proti novele ústavy sa už ozvala aj Slovenská komora učiteľov a vo svojom stanovisku vyhlásila, že novela môže výrazne obmedziť sexuálnu výchovu v školách, pretože obsahuje vetu, že „výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu“.

Autorka však k tomu ešte dodala: „Podľa komory to znamená, že súhlas rodiča sa bude vyžadovať v každej jednej veci, a to aj v takej, ako je napríklad návšteva queer krúžku alebo psychologická pomoc.“

Pozrela som si to stanovisko učiteľov a konkrétne sa tam žiadny queer krúžok nespomína. Ale dôverujem autorke, že niečo také isto na školách existuje, keďže to spomína. Ja už nemám školopovinné deti, takže možno mi niečo ušlo.

Predstavujem si teraz, čo sa tak deje na queer krúžku. Najprv asi pani učiteľka, predpokladám, že je v tejto téme silne motivovaná a nechýba jej nadšenie pre vec, deťom objasní, čo rôzne tie písmenká L, G, B, T, I znamenajú, prečo sa tam už pridáva aj znamienko plus.

Potom im porozpráva o symboloch, o dúhe, o vlajke, možno im povie o známych osobnostiach, ktoré boli queer. Aj kúsok histórie dodá alebo že v niektorých štátoch je homosexualita stále trestným činom. A poučí ich, že dokonca aj v niektorých európskych krajinách sú ich ľudské práva stále obmedzované. Napríklad si nemôžu adoptovať deti.

Možno na ďalšej hodine si deti vyfarbujú nejaké materiály, aby sa im do hlavy dobre vrylo, ako vyzerá vlajka tohto hnutia (v rôznych obdobiach, keďže sa menila). Možno si vyfarbujú aj obrázky šťastnej rodiny, dve ženy a medzi nimi šťastné deti alebo dvaja muži v láskyplnom objatí.

Na ďalšej hodine si možno spolu pozrú nejakú modernú rozprávku, kde sa už princ nezamiluje do princeznej, ale do iného princa či do nejakého popolvára.

Pôjdu možno spolu – teda celý krúžok – na dúhový pochod. A predtým si spolu vyrobia na krúžku aj dajaké heslá či transparenty.

A možno si potom budú aj všeličo skúšať, napríklad dievčatá prídu na krúžok oblečené za chlapcov, prevezmú ich identitu, chlapci budú zase za dievčatá a všetci sa budú potom vedno deliť o svoje pocity, ako sa vnímajú v novej role.

Časť rodičov je isto z takýchto krúžkov nadšená, no ale asi sa nájdu aj takí zadubenejší, ktorí sa s týmto nadšením nestotožňujú a radšej pošlú dieťa zahrať si vybíjanú.

Učitelia možno považujú za správne, aby o takejto voľnočasovej záľube svojho dieťaťa rodičia nič netušili. Aby sa o tom dieťa rozhodlo samo, lebo ešte by ho náhodou bigotné domáce prostredie mohlo spútať svojimi predsudkami a krúžok by rodičia úbohému dieťaťu zatrhli. 

Neviem, možno to až takto učitelia nemysleli, nechcem im to podsúvať, keďže queer krúžky vo svojom stanovisku nespomínajú menovite, copyright má zrejme autorka komentára.

Netuším ani to, koľko queer krúžkov na našich školách existuje a ako je tvorená ich náplň.

Ale úprimne priznávam, že som celkom rada, že už nemám školopovinné dieťa a nemusím riešiť, či dieťaťu podpísať queer krúžok alebo nepodpísať.