Ticho po pochode vyhovuje politikom bez postoja

Ticho po pochode vyhovuje politikom bez postoja

Anton Chromík reaguje na názor Ivana Rončáka, že ticho, ktoré nastalo po pochode za život, je dobré. Bez politických požiadaviek to nemá zmysel, tvrdí.

Rozhodol som sa reagovať na článok „Polemika: Ticho po pochode“, ktorý napísal politológ Ivan Rončák. Dôvodom je, že autor nepochopil dôsledky tohtoročného referenda, ale najmä článok Martina Hanusa, prečo bol pochod za život v niektorých črtách neúspešný. Ivan Rončák vychádza vo svojich tézach z toho, že referendum o rodine bolo neúspešné. Na začiatku je preto potrebné pokúsiť sa vysvetliť úspech referenda.

Toľko dostal aj Robert Fico

Nepochopenie výsledkov referenda vychádza zo zlej interpretácie počtu ľudí, ktorí sa na ňom zúčastnili. Ak chceme pochopiť referendum, jeho výsledky nemôžeme interpretovať v absolútnych číslach, ak tieto absolútne čísla nepremeníme na percentá, ktoré však budú prepočítané tak, ako by boli prepočítané pri ktorýchkoľvek iných voľbách. Musíme si uvedomiť, že percentá pri referende sa počítajú z absolútneho počtu ľudí, ktorí majú volebné právo. Ale v rámci všetkých druhov volieb (parlamentných, komunálnych, regionálnych, prezidentských a eurovolieb) sa počítajú iba tí ľudia, ktorí sa na nich reálne zúčastnia, čím sa znižuje základ, z ktorého sa rátajú percentá pri výsledkoch.

Ak chceme výsledky referenda pochopiť politicky, musíme ich porovnávať s voľbami s podobnou odpoveďovou dichotómiou. V tomto kontexte je na porovnanie výsledkov najvhodnejšie druhé kolo prezidentských volieb, keď voliči majú na výber iba z dvoch kandidátov. Na prvú referendovú otázku odpovedalo kladne 892 719 voličov. R. Ficovi dalo v minuloročných prezidentských voľbách v druhom kole svoj hlas 893 841 voličov. Aj keď ide o takmer zhodné početnosti, u Roberta Fica to znamenal zisk 40,61%, zatiaľ čo podľa referendových pravidiel  Aliancia za rodinu získala iba 21,41 %.

Nikto Ficov výsledok neinterpretoval (napriek jeho prehre), že získal zanedbateľnú podporu verejnosti, pritom proti Aliancii za rodinu s rovnakou podporou to bol hlavný argument kritikov.

Referendum otvorilo diskusiu

Zorientovaní politici, ktorí majú politický inštinkt, si uvedomili, že tí, čo sa na referende zúčastnili sú síce menšinou, ale kľúčovou v dôležitých momentoch, lebo majú vysokú volebnú disciplínu. Referendum vnímam aj ako preventívnu akciu v kontexte írskeho referenda, ktoré dopadlo katastrofálne hlavne preto, lebo katolícka írska cirkev prestala byť v nejakom momente spoločensky aktívna. Nesporne najväčším úspechom slovenského referenda o rodine je, že žiadna slovenská politická strana neprevzala otvorenú homolobistickú liberálnu rétoriku do svojho programu.

Ešte horšie je, že nevznikla žiadna adekvátna verejná diskusia. Ako keby boli desaťtisíce ľudí v uliciach Bratislavy bežnou udalosťou. Zdieľať

Na rozdiel od pochodu za život referendum otvorilo spoločenskú diskusiu, v ktorej sa bol každý politik nútený vyjadriť. Všetci politici sa vyjadrili jasne s výnimkou taktizujúceho Roberta Fica, ale ani on nebol v princípe proti referendu. Pochod za život bez politických požiadaviek bude strácať zmysel. Je jasné, že minimálne 70 000 ľudí v uliciach je nevyužitých. Pol roka pred voľbami je ideálny čas na silnú komunikáciu s politickými stranami.

Nie je možné, aby sa masová akcia so 70 000 ľuďmi v uliciach za dva dni v médiách úplne rozplynula. Ešte horšie je, že nevznikla žiadna adekvátna verejná diskusia. Ako keby boli desaťtisíce ľudí v uliciach Bratislavy bežnou udalosťou. Najviac sa absentujúcej diskusii tešia politici, ktorí nemajú definovaný postoj ku kultúrno-etickým otázkam. Je to veľká škoda a nechcem špekulovať, prečo to tak je. V mnohom sa stotožňujem s názorom redaktora Martina Hanusa.

Nestotožňujem sa

Na záver by som si dovolil povedať, že sa nedokážem stotožniť s tvrdením, že „ticho po pochode je dobré“. Je to defetistický postoj, ktorý môže viesť k porážke v tomto kultúrnom zápase. Ak má niekto pocit, že kultúrny zápas neexistuje, veľmi sa mýli. Je tu dlho, ale doteraz ho aktívne viedla iba jedna strana. Som presvedčený, že je nesprávne pasívne čakať, ako sa spoločnosť bude vyvíjať, nech je pre nás Írsko mementom. Musíme to byť my, čo budeme aktívne nastoľovať spoločenské témy a obhajovať hodnoty. To je jediná cesta a šanca pre našu krajinu.

Foto - Flickr.com/Guillaume Speurt

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo