Rok 2018: Malí a veľkí duchom (anketa Môj rok)

Rok 2018: Malí a veľkí duchom (anketa Môj rok)

Foto: Pavol Rábara

Rok 2018 z pohľadu Antona Chromíka.

Rok, keď ľudia odmietli vraždu motivovanú zištným egoizmom, ale neodmietli vraždenie nevinných detí motivované zištným egoizmom. Krv viac ako dvadsať nevinných detí denne volá do neba o trest. Žiadna sviečka, žiadne veľké demonštrácie. Plače iba nebo.

Rok, keď ľudia podporili slobodu slova, ale sloboda slova zvulgarizovala do vyhrážok, výsmechu a výziev na umlčanie slobody slova pre tých nepohodlných.

Bol to rok pádov a vstávaní.

Hovorí sa o rodine, ale nastane trápne ticho, keď sa spýtate, čo vlastne rodina je. Len nikoho neuraziť. Malí duchom vidia rodinu podobne ako Vianoce – ako také veselé hocičo. Po veselom hocičom ostáva len smutné prázdno. 

Vláda hovorí o najlepšom záujme dieťaťa a namiesto zvýšenia podpory matiek podporuje výstavbu jaslí. Asi v rámci hesla: „Milujeme deti, zoberme im mamu!“ Páchať nenapraviteľné zlo na deťoch sa nedá zadarmo, štát dá do toho 13,5 milióna eur, lebo sa zas a znova nepočúvajú odborníci a robia rovnaké chyby. Niekde ostáva Lenin večne živý, a tak denník Pravda napíše „staré dobré jasle“ a Juncker odhalí sochu Marxa. Vďaka MUDr. Marecovi za prejavenie rozumného názoru

Európsky súdny dvor vo veci Coman nás núti uznať ako manželstvo niečo, čo manželstvom nikdy nebude. Suverenita dostala nielen nakladačku zvonku, ale aj nakladačku zvnútra. Na našu petíciu „Bráňte našu Ústavu“ sme dostali od Ministerstva spravodlivosti SR odpoveď, že náš právny poriadok je predsa podriadený európskemu právu. Po prebudení v gubernii asi padne legitímna otázka, či písať ústava sr s malým „ú“ sr. Sme malí počtom, ale nemuseli by sme byť malí duchom.

Náš premiér vyhlásil, že nebude ratifikovať Istanbulský dohovor, ale naša štátna ustráchanosť bránila oznámiť Rade Európy, že Slovenská republika sa nemieni stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. Mať tak odvahu bulharského Ústavného súdu či Českej advokátskej komory! Pravda, od Lajčáka či Žitňanskej sme takýto typ „odvahy“ nečakali. Ale vďaka ich antiodvahe sme mali to šťastie zažiť tisíce naozaj odvážnych ľudí, ktorí už rok pochodujú s modlitbou ruženca každý piatok pred okresné úrady a robia tým viac, ako sa dá očami vidieť. Ak Istanbulský dohovor padne, tak to bude zásluha ich modlitieb.

Vládni poslanci dobre presadili, aby sa posudzoval aj vplyv návrhov zákonov na rodinu a deti. Medzitým oficiálny internetový portál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v časti elektronických žiadostí o prídavky na dieťa propaguje slovenským občanom možnosť vybrať si v kolónke „rodinný stav“ možnosť „registrované partnerstvo“.

Po úspešnej petícii proti hazardu začali miznúť herne v Bratislave, ale prokuratúra a Krajský súd v Bratislave rozhodol, že Bratislava ostane mestom hazardu. Najvyšší súd SR príhodne „nerozhodol“, a tak zákaz hazardu stratil zrejme nielen účinnosť, ale aj platnosť. 

Právo bez svedomia sa stáva len nástrojom vôle mocných a trápnou hrou. 

Končíme tento rok s petíciou proti krvavému zákonu hazardu, ktorú podpísalo za pár dní viac ako 7 500 ľudí. Ďakujem! A dostali sme predvianočný darček. Prezident vrátil zákon parlamentu. V novom roku budeme musieť usporiadať veľa akcií, aby parlament tento krvavý zákon hazardu znovu neschválil. Pravdepodobne sa bude hlasovať 29. januára 2019. Nám na životoch iných záleží! 

Na svet môžeme pozerať cez rôzne okuliare. Napríklad cez úspech či neúspech, snaženia, cez to, aké sú šance, cez to, čo z toho máme... Dajme dole okuliare a uvidíme iba to, čo ostane navždy: láska a dobro. Všetko iné zmizne. Úspech, peniaze, moc a nakoniec aj zdravie skôr či neskôr. Ale na pohár vody podaný smädnému sa nezabudne. 

Vtedy, v čase eufórie nad úspechom petície proti hazardu v Bratislave, som sa priateľov spýtal: Čo keby sme úspech nemali? A spomenul som im príbeh Františka z Assisi, vďaka ktorému už osem storočí máme pod stromčekom betlehem:

František raz cestou vykrikoval na brata Lea. Brat Leo, vieš čo je dokonalá radosť? Keby sme šli až na kraj sveta a všetci by sa na naše kázanie obrátili k Bohu, v tom by nebola dokonalá radosť. Keby sme uzdravovali všetkých chorých, slepých a mrzákov, ani v tom by nebola dokonalá radosť. A keď sa konečne brat Leo vybičovaný nedočkavosťou pýta: „Otče, pre Boha ťa prosím, povedz mi teda, v čom spočíva dokonalá radosť!“, tu František odvetí: „Ale keď prídeme mokrí a premrznutí, uzimení a hladní pred bránu nášho kláštora a nebudú nás chcieť pustiť dnu, vynadajú nám a pošlú nás preč, ba aj palicou nás vyobšívajú a vyženú od brány kláštora, ak toto všetko pokojne znesieme s láskou, v tom bude dokonalá radosť.“

Milý František, toho obšívania a nadávok sme tento rok dostali dosť. Sme zrejme „nádejní adepti na dokonalú radosť“.  Ak... Ak aj takéto nepríjemnosti znesieme pokojne a s láskou. Neustúpme od lásky a robme spolu dobro aj v novom roku 2019!

Prajem vám radosť, ktorú vám nik nemôže vziať! Požehnané vianočné sviatky a šťastný nový rok!

PS: Nestíhal som pripraviť tri vážne petície. Nech mi odpustia tí, ktorých sa dotýkajú ich negatívne dôsledky. Verím, že to v novom roku stihnem. Spoznal som knihy Štepána Smolena Cesta na západ a Buď, kde jsi.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo