Naďovcom sa podarilo odovzdať do prezidentskej kancelárie vyše 384-tisíc podpisov, čiže o 34-tisíc viac, ako je minimum.
Na porovnanie – keď v roku 2022 zbierali podpisy na svoje vlastné referendum smeráci, vyzbierali ich 406-tisíc a trvalo im to asi dva a pol mesiaca. Číselne vyjadrené, Smer bol v zbere podpisov takmer osemkrát efektívnejší ako Demokrati.

Iste, ide o mimoparlamentnú a výrazne chudobnejšiu stranu, ale dačo o jej profesionalite naznačuje aj anekdotická skúsenosť autora týchto riadkov, ktorý sa pred istým časom prihovoril petičiarom Demokratov na ulici. Dozvedel sa od nich, že v hlavnom meste podpisy musia zbierať nebratislavskí členovia, lebo tí bratislavskí sú leniví.
Keď Jaroslav Naď na tlačovke pred odovzdaním podpisov hovoril o tom, že Demokrati sú „legitímna, silná, pracovitá strana s riadnymi štruktúrami, demokratickým fungovaním a mimoriadnym odhodlaním“, trochu to pôsobilo tak, akoby sa o tom potreboval presvedčiť najmä on sám a ľudia stojaci za ním.
Ak táto strana teda ašpiruje na výmenu súčasnej garnitúry a chce nám vládnuť, mohla by začať robiť na tom, aby budila rešpekt. Krik Jara Naďa ho nebudí.
Problém Demokratov je, že ich v súvislosti s ich referendom takmer isto čaká fiasko. Prvá otázka, teda tá o predčasných voľbách, nie je v súlade s ústavou, čo potvrdzujú viacerí ústavní právnici.

Stručne zhŕňajúc ich argumenty: podľa judikatúry Ústavného súdu referendom nemožno prijímať jednorazové príkazy, akým je aj skrátenie jedného konkrétneho volebného obdobia.
Naď a spol. síce (nepresvedčivo) tvrdia, že je to nejako inak a že sa to dá, ale najmä dúfajú, že prezident Pellegrini sa vôbec neobráti na Ústavný súd a referendum vyhlási s otázkami tak, ako ich dostal na hárkoch v kartónových škatuliach.
Pripomínajú mu jeho slová z júla 2021, keď bol ešte predsedom Hlasu a Ústavný súd zastavil referendum o predčasných voľbách. Pripomeňme mu ich aj my: „Rozhodnutie Ústavného súdu je tvrdou fackou slovenskej demokracii a ľuďom, ktorým tak bola popretá možnosť naplniť jedno z ich základných demokratických práv. Rozhodnutie Ústavného súdu je formálnoprávnym verdiktom, ktorý síce musíme rešpektovať, ale ktorému chýba demokratický duch a nesie v sebe nebezpečný precedens do budúcnosti.“
Peter Pellegrini sa však stal prezidentom, a teda garantom ústavnosti republiky, aj ak sa mu tá ústavnosť v niečom nepáči. To, že v minulosti tak tvrdo kritizoval rozhodnutie Ústavného súdu, bola možno chyba, no ak by na základe toho pustil referendum s potenciálne protiústavnou otázkou, bola by to chyba významne väčšieho rangu.
Samozrejme, že mu to budú Demokrati otĺkať o hlavu skrz jeho slová spred pár rokov. To je daň za to, keď slová volíte podľa toho, čo sa vám práve hodí, a nie čomu veríte, že je objektívne správnejšie.
Referendum Demokratov, pokiaľ po kontrole podpisov počet neklesne pod 350-tisíc (lebo aj to sa tu už raz stalo), sa teda zrejme bude konať s dvomi otázkami: o zrušení doživotnej renty „napríklad pre Roberta Fica“ a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
Ako by ten obnovený Úrad špeciálnej prokuratúry a obnovená Národná kriminálna agentúra mali – okrem názvu – vyzerať, už referendová otázka nešpecifikuje. Ale je to aj tak jedno, lebo pravdepodobnejšie je, že v tomto roku začnú ľudia žiť na Marse, než že toto referendum bude úspešné.